Súdnictvo sa pomaly stavia na nohy. Už sa len odlepiť od dna nedôveryhodnosti

BRATISLAVA - Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) sa domnieva, že v rezorte spravodlivosti postupne plní programové vyhlásenie vlády. Uviedla to v nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike.

zitnanska, ministerka
Rezort spravodlivosti pomaly napĺňa programové vyhlásenie. ilustračné foto Zdroj:TASR - Martin Baumann

„Ja si myslím, že to, čo bolo dohodnuté v programovom vyhlásení vlády, tak krok za krokom tie najdôležitejšie zmeny robíme. Takže ak hovoríme o justícii, tak z môjho pohľadu sú kľúčové novela exekučného poriadku, nová právna úprava osobného bankrotu, nová právna úprava elektronického platobného rozkazu. To sú pre mňa kľúčové veci, ktoré boli dôležité urobiť v prvom roku, pretože vyžadujú aj nejakú implementačnú fázu a môžu priniesť reálne zlepšenie vymáhateľnosti práva a reálny benefit pre určité skupiny obyvateľov,“ povedala.

Dobrá správa pre seniorov: Vyššie dôchodky a sloboda v druhom pilieri

Na margo dôveryhodnosti súdov pripomenula, že na jeseň tohto roka bol publikovaný prieskum verejnej mienky, ktorý robila Súdna rada v spolupráci s mimovládnou organizáciou Via Iuris a z tohto prieskumu vyplynulo, že oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšila miera dôveryhodnosti justície.

„Nehovorím, že sú to dáta, ktoré sú ideálne, ale ak sme sa ako keby odlepili od toho pomyselného dna nedôveryhodnosti, tak potom si myslím, že je to dobrý štart,“ uviedla.

Dôležitý protischránkový zákon

Za dôležitý považuje aj protischránkový zákon. „Účelom tohto zákona je maximalizovať transparentnosť vo vzťahu štát verzus biznis a bude sa vzťahovať nielen na verejné obstarávanie, ale v zásade na všetky vzťahy, do ktorých štát vstupuje bez ohľadu na to, či ide o nejakú formu dotácie, eurofondy, alebo iné,“ vysvetlila.

Lucia Žitňanská sa vyjadrila aj k problémom v súvislosti s neobsadeným postom na Všeobecnom súde Európskej únie v Luxemburgu.

Slováci nie sú spokojní s politikmi. Demokraciu by vymenili za diktatúru

„Mali sme opakované problémy v minulosti aj s výberom kandidátov na štrasburský súd, teraz sa to týka Luxemburgu. Po prvé, asi je len obmedzený počet tak komplexných právnických osobností, ktorí okrem toho, že sú odborníci v danej oblasti, sú aj dostatočne široko jazykovo vybavení a predstavujú tú komplexnú osobnosť aj pokiaľ ide o iné predpoklady. Druhý problém je, že možno nie každý, kto disponuje týmito predpokladmi, má záujem predstupovať pred Súdnu radu. Aby sme boli úspešnejší, pravdepodobne to chce prekonať možno aj isté animozity, ktoré aj v právnických profesiách sú,“ dodala s tým, že Slovensko nie je jediný štát, ktorý má s týmto problém.

TASR
 

Diskusia

Najčítanejšie