Agresivita žiakov sa hrozivo stupňuje. Na učiteľov používajú päste aj nadávky

BRATISLAVA – Bitie, pichanie kružidlom, sťahovanie sukní a nohavíc, zhadzovanie zo stoličky, vulgárne nadávky. Správanie detí v školách je čoraz horšie a terčom ich šikany už nie sú len spolužiaci, ale aj učitelia. Sťažností na to pribúda, no riešenie je v nedohľadne.

Agresivita žiakov sa hrozivo stupňuje. Na učiteľov používajú päste aj nadávky
Žiakov, ktorí tyranizujú iné deti aj učiteľov, pribúda. Ilustračné foto. Zdroj:shutterstock.com

„Na hodine telesnej výchovy udrela celou silou po chrbte učiteľa, lebo jej zobral loptu a kázal jej, aby sa išla prezliecť. Nerešpektovala pokyny učiteľky vykonávajúcej dozor a udrela ju do brucha,“ píše sa napríklad v záznamoch o jednej sedemročnej žiačke.

Tá si na hodine telesnej výchovy vymyslela, že ju bolí noha, aby mohla odísť do šatne. Keďže v minulosti sa už pri podobnej situácii schovala a museli ju naháňať po chodbe, aby neušla zo školy, učiteľka ju odmietla pustiť z hodiny.

Žiačka ju za to uhryzla do ruky tak silno, že mala modrinu. Päsťou spod lavice udrela do nohy aj učiteľa, ktorý ju vyzval, aby si riadne sadla.

Nič nevidia ani nepočujú?

Podobných prípadov sa na školách stáva veľa. Svedčia o tom sťažnosti, ktoré dostáva školská inšpekcia. Väčšinou ide o žiakov s poruchami správania alebo pozornosti.

Ich obeťami sú najmä ostatné deti. „Pre mnohé je to tvrdá realita. Slušní žiaci, ktorí sa chcú v škole aj niečo naučiť, nemajú inú možnosť, len trpieť výčiny spolužiakov. Rodičia, učitelia i riaditelia škôl sú bezmocní,“ uviedol pre Aktuálne.sk Ľuboš Tužinský z kancelárie hlavného školského inšpektora.

Problémom býva, keď sa týchto žiakov so sklonmi k násiliu školy snažia integrovať medzi ostatných. Ako napríklad piataka, ktorý aj počas vyučovania spolužiakom vulgárne nadáva a častuje ich fackami. Nadávky, zauchá a kopance sú na dennom poriadku i počas prestávok.

„Pedagogický dozor nič nevidí, nepočuje. Učitelia sa obhajujú, že nemôžu nič robiť, lebo žiak je neprispôsobivý a má psychické problémy. Je neakceptovateľné, aby sa hrubosť a násilie páchané na deťoch zakrývali slovom integrácia,“ posťažoval sa Štátnej školskej inšpekcii jeden z rodičov.

Právo na výchovu a vzdelávanie

Zaujímavé je, že sa v podobných prípadoch nesťažujú len rodičia „trpiacich“ detí, no aj rodičia žiaka, ktorý tie problémy spôsobuje. Tí často obviňujú školu, že porušuje práva ich detí na výchovu a vzdelávanie.

Nebolo to inak ani v spomenutom prípade, kde bola podľa matky integrovaného žiaka na vine samotná riaditeľka školy. „Nerešpektuje ochranu práv môjho syna, ktorý je dieťaťom so zdravotným znevýhodnením,“ zdôvodnila matka.

Šikanovať môže ten, kto sám zažíval bezmocnosť a ponižovanie

Keď sa vecou začala zaoberať školská inšpekcia, zistila, že u žiaka diagnostikovali ADHD – poruchu pozornosti sprevádzanú hyperaktivitou. Keďže jeho správanie bolo čoraz horšie, vedenie školy navrhlo, aby sa mu znížil počet vyučovacích hodín. Matka však nesúhlasila.

Úrad práce a sociálnych vecí žiakovi zabezpečil asistentku, ale ani tá ho nezvládala. Po dvoch mesiacoch to vzdala. Poradiť si s ním nevedela ani druhá asistentka platená z peňazí rezortu školstva. Chlapec ju odmietal, napádal ju slovne aj fyzicky.

Keď vás vidím, chce sa mi grcať

Škola si so žiakom nevedela rady. „Podpaľoval tašku spolužiačke, rušil vyučovanie, počas prestávky vyhadzoval z okna fľaše s vodou na žiakov prvého ročníka, opľul spolužiačku, neustále sa vulgárne vyjadruje,“ vymenoval prejavy problematického žiaka Tužinský.

Keď tento chlapec upratoval triedu, pľul na podlahu tvrdiac, že „aj doma, keď sa ide vyšťať, si hocikedy odpľuje“. V učebni sa zas osopil na asistentku učiteľa: „Čo tu chcete? Vypadnite preč! Keď vás vidím, chce sa mi grcať!“

Keď ho asistentka upozornila, že ruší spolužiačku, ktorá práve odpovedala, zahriakol ju, aby sa schovala a do konca hodiny nevyliezala. Potom si provokačne pustil hudbu z mobilu.

Na napomenutie asistentky, aby mobil vypol, jej začal oplzlo nadávať: „Čo ste prije...ná, do pi..? Ja nebudem robiť, čo poviete! Vypadnite!“

Ako Tužinský pripomína, v prípade tohto žiaka škola konala v súlade s právnymi predpismi a splnila všetko, čo žiadali rodičia. Nespokojní však, paradoxne, zostávajú práve rodičia toho integrovaného chlapca.

S nožom na krku

Prípady, keď problémové deti nedokážu zvládnuť ani špeciálne školení asistenti, nie sú pritom zriedkavé. Niekedy nemajú dostatočnú autoritu, a tak títo žiaci útočia i na nich.

Jedna asistentka napríklad nabádala žiačku, aby na hodine matematiky pracovala. Tej sa však príklady nechceli počítať, a preto odpisovala od spolužiačky. Keď ju asistentka upozornila, že jej nebude pomáhať, lebo nepracuje samostatne, dievča jej vylepilo facku.

Na otázku, čo to robí, odvrklo: „To máš za to, že si mi nepomáhala.“ Potom sa žiačka zaťala a do konca hodiny už nespravila vôbec nič. Iné dievča asistentke počas vyučovania vyšplechlo do tváre pohár vody.

Strašiak detí. Najčastejším dejiskom šikany je škola a internet

Ďalší žiak zase učiteľke tykal a bezočivo nadával. „Oľga, špina hnusná, vypadni!“ počastoval ju raz. „Vy ku..., vy pi...“, vykrikoval aj po ďalších učiteľkách, dokonca i po riaditeľovi školy.
Na hodine spieval vulgárne pesničky, obťažoval dievčatá a spolužiakom prikladal na krk nôž.

„Jeho nevhodné správanie nadobudlo takú intenzitu, že rodičia dali deti do iných škôl, takže agresor zostal v triede sám. Samozrejme, na to sa sťažovali rodičia problémového žiaka,“ opísal Tužinský.

To, že tieto deti nemožno ospravedlňovať iba tým, že majú poruchu správania, potvrdzuje fakt, ako postupovali v prítomnosti rodičov. Keď bol na hodine otec jednej takejto žiačky, správala sa slušne, no ak tam bola matka, opäť vyvádzala.

„Aj títo žiaci si dovoľujú toľko, koľko sa im umožní,“ komentoval školský inšpektor.

Aký otec, taký syn

Rodičia problémových žiakov majú neraz tendenciu zbavovať sa zodpovednosti za to, že sú ich deti nevychované a vinu za to presúvajú na školu a učiteľov.

„Riaditeľka porušila synove práva, pretože si naňho zasadla. Zápisy v triednej knihe sú humorné a smiešne,“ sťažoval sa napríklad jeden rodič, ktorého dieťaťu hrozila dvojka zo správania. Zmienené zápisy v triednej knihe však vôbec nevyznievali „humorne“.

Uvedený žiak sa podľa nich vulgárne vyjadroval, rušil vyučovanie, šikanoval slabších žiakov – hádzal po nich žuvačky, natieral ich rozdrvenou kriedou, umýval špinavou mokrou špongiou, chlapcom v triede sťahoval nohavice a dievčatám sukne...

Vedenie školy bolo bezmocné. Rodičia nespolupracovali, upozornenia nebrali vážne, a keď im navrhli, aby so synom zašli na psychologické vyšetrenie, odmietli.

Otec na ten návrh reagoval veľmi podobne ako jeho syn. Na vyšetrenie posielal riaditeľku školy a celý pedagogický zbor. „Na vaše papiere sa môžem vy..., môžete si ho strčiť do pi...,“ vyhlásil, keď s ním chceli spísať záznam.

Bezmocní voči šikanovaniu

Dá sa vôbec proti agresívnemu a vulgárnemu správaniu žiakov niečo spraviť, keď pre nich nie je autoritou ani učiteľ, ani rodič?

Podľa Tužinského v opisovaných prípadoch riešenie neexistuje preto, lebo všetky opatrenia – od psychologického vyšetrenia až po umiestnenie žiaka do diagnostického či reedukačného centra, prípadne do liečebno-výchovného zariadenia – si okrem výnimiek, kde rozhodne súd, vyžadujú súhlas zákonného zástupcu. Práve rodičia si však nechcú priznať pravdu.

Na základe medzinárodných zmlúv, ktoré Slovensko podpísalo, sa problémoví žiaci majú integrovať do normálnych škôl a tried. Pomáhajú im pri tom špeciálni pedagógovia, školskí psychológovia i asistenti učiteľov, čo štát stojí nemalé peniaze.

Navzdory tomu sa situácia zhoršuje. Školská inšpekcia to nevyrieši. Tá môže len preveriť, či riaditeľ školy postupoval v súlade s predpismi a spravil všetko, čo mal.

Aj výborný učiteľ môže nad sebou stratiť kontrolu. Prečo?

Keďže riešenie chýba, rodičom už v dvoch prípadoch nezostalo iné, iba preložiť deti na iné školy, takže problémový žiak zostal v triede osamote.

Podľa Tužinského však kvôli takým nenapraviteľným deťom neodchádzajú len ich spolužiaci, ale aj mladí učitelia, ktorí toho majú dosť.

„Jedna učiteľka psychopatické vyčíňanie žiaka, ktorého sa báli všetci nielen v základnej škole, ale aj mimo nej, komentovala slovami: Denne nás šikanuje a my sme voči tomu bezmocní,“ priblížil Tužinský.

Pomôžu psychológovia?

Podľa Márie Balážovej z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie je v podobných prípadoch dôležité, že škola problém registruje, vie o ňom a snaží sa o nápravu.

„Dôležité je v škole začať komplexný program proti šikanovaniu. Ak škola potrebuje pomoc, vedenie a podporu, sú tu centrá psychologickej prevencie a poradenstva, ktorých náplňou práce je pomáhať školám,“ zhrnula Balážová.

Ako dodala, v poradniach pôsobia koordinátori prevencie, vyškolení ľudia, ktorí sú na tieto veci pripravení. Dieťa – obeť šikany potrebuje podporu okolia a bezpečnú väzbu v podobe učiteľa alebo iného dospelého, ktorý ho pochopí a pomôže ochrániť.

Viac ako pätina žiakov bola v škole obeťou šikanovania

„Na druhej strane agresor – dieťa, ktoré šikanuje a bije, taktiež potrebuje pomoc k tomu, aby pochopilo svoje zlé správanie, čo spôsobuje ostatným. To je možné len cielenou prácou so všetkými súčasťami systému,“ zdôraznila psychologička.

Rodič je podľa nej dôležitý spojenec a mal by vedieť, že škola problém rieši a má záujem pomôcť jeho dieťaťu. Ak sa však tieto strany rozhádajú a nie sú schopné vidieť problém z pohľadu druhého, je veľmi ťažké znovu vybudovať dôveru medzi školou a rodinou.

„V tomto by som chcela apelovať na podporu prítomnosti školských psychológov, ktorých komplexná práca priamo v škole, s obeťami, agresormi a učiteľmi môže byť výrazným bodom a podporou v riešení tohto javu na našich školách,“ uzavrela Balážová.

Radovan Krčmárik

Redaktor
 

Diskusia

Stretli ste sa aj vy s podobným správaním detí?

Reklamné správy

Súvisiace články