KOMENTÁR Ľuda Kaníka: Čo spája Lenina a mestských poslancov? Krok vpred, dva kroky vzad

KOMENTÁR - Krok vpred, dva kroky vzad, napisal raz Lenin a to isté uskutočnili teraz mestskí poslanci.

Bratislava, centrum
Podniky kedysi museli zatvárať skôr - ilustračné foto Zdroj:AP/TASR

Doba je rýchla, a preto aj rýchlo zabúdame. Aj na to, ako sme žili a ako vyzeralo prostredie okolo nás. Alebo si to účelovo prispôsobujeme. Spomienkový optimizmus vymaľuje minulosť na ružovo a prítomnosť je tá, kde je všetko horšie, ako bolo. Najhoršie je, keď zvolení verejní činitelia, postihnutí takouto nie zriedkavou stratou pamäti príjímajú rozhodnutia a snažia sa nadbiehať pomyselným voličom, sledujúc len záujem svoj alebo úzkej skupiny ľudí.

V Bratislave sa niečo také teraz stalo. Schálením nariadenia o otváracích hodinách reštaurácií v Starom Meste, ktoré vracia čas akoby späť. Pohybujem sa, nocujem v Starom meste už dlhé roky a preto chcem pripomenúť tým, ktorí už možno zabudli, ako Staré mesto ešte ani nie tak dávno vyzeralo a ako to tu bolo. Nech si to porovnajú.  

Začať by sme mohli v 80-tych rokoch, za mojich študentských čias. Viem, to bol ešte "socík", ale na to, aby sme videli, aký obrovský prerod Bratislava prekonala, je dobré si to pripomenúť.
V tých časoch vládli naozaj vo večerných hodinách v centre Bratislavy pokoj a ticho. Hrobové ticho. A ako hrob, kde zdochol pes, to aj večer v centre vyzeralo.

KOMENTÁR Ľuda Kaníka: Ekonomika Slovenska má problém. Prečo ľudia nechcú pracovať?

Vyasfaltované ulice osvetlovali neónky verejného osvetlenia sídliskového typu. Prázdne ulice, kde ste už o 20. hodine večer nestretli takmer žiadneho človeka, ponúkali ticho, kde sa ozývali len vaše kroky, ktorých zvuk sa odrážal od stien budov.

Obchody boli zavreté od 18. hodiny. Pár reštaurácií a vinární bolo skrytých v útrobách budov. A bolo ich naozaj len pár. Dostať v centre po 20. hodine pohár vína alebo piva bolo takmer nemožné. Buď to boli bary určené skôr pre navštevníkov z cudziny, Jalta, Krištaľ bar, Kyjev, alebo to zachraňovali viechy na Vysokej alebo Šenkvická.

V samotnom historickom centre existovalo len niekoľko vinární. Pod baštou, Zbrojnoš, Bulharská, Kláštorná a najmä Veľkí a Mali Františkáni. Hodinové čakanie na to, či si vás čašník všimne a milostivo vám donesie namiesto objednaného vína krčah sudového, ale aj ten zriedený vodou jedna k jednej. A to ste ešte boli radi, že vôbec niečo máte. O terasách ani chyrovať.

Ulice prázdne, len v kalužiach vody na zvlnenom asfalte sa odražali ošarpané fasády zanedbaných domov. Do dvorov ani myslieť, že by ste čo i len nakukli. Zväčša vás tam čakal len zápach, odpadky, ruiny a tmavé opustené kúty. Keď ste to stihli pred 20. hodinou, mohli ste si ešte vystáť rad na tresku a pivo v Perličke na Michalskej. Pochutiť si na tom na stojáka a len sem-tam sa stalo, že pri tom cez pultík, na ktorom ste sa hostili, preliezol šváb.

Prišiel rok 1989 a pád socializmu. Skončil monopol štátu na podnikanie a služby a začínali vznikať súkromné podniky, obchody a reštaurácie. Ale ešte veľa času muselo uplynúť, kým sa jadro historického mesta prebudilo. Hviezdoslavovo námestie bolo ešte dlho len veľkým parkoviskom, kde po obvode celého námestia parkovali na starej asfaltke autá a dokonale ho zapľňali. Carlton bol ohradený plechovým plotom a opustený chátral. Jedinou reštauráciou bolo Korzo pri moste SNP a Slovenská reštaurácia - predtým Maďarská.

KOMENTÁR Ľuda Kaníka: Potrestať tých, čo si to nezaslúžia. Odmeniť tých, čo treba potrestať

Po zotmení stále nula bodov. Takmer žiadne terasy a ak, tak len počas dvoch prázdninových mesiacov. Zásadnejší zlom prišiel až po veľkom vydláždení ulic starého mesta za starostovania Ďurkovského. Zdanlivo sa nič také nezmenilo, len asfalt bol nahradený kamennou dlažbou. Fungovalo to však ako odkliatie Starého mesta. Zrazu začali ožívať ulice, pribúdať podniky, reštaurácie a bary a s nimi prichádzali ľudia, ktorí sem vyrazili na večerné potulky. Do ulíc Starého mesta sa začal vracať život.

Hviezdoslavove námestie ale vstalo z mŕtvych až neskôr. Vtedy, keď bol Carlton predaný zahraničnému investorovi a ten spolu s rekonštrukciou hotela postavil aj rozsiahle podzemné garáže a vydláždilo sa celé namestie do dnešnej podoby. Z parkoviska na kraji centra mesta sa stalo jeho srdce. Vznikli reštaurácie, promenáda, terasy kde ľudia radi chodia a trávia čas. Miesto ktorým sa Bratislava pýši, ktoré hrdo ukazuje návštevám.

Tmavá, značne ošarpaná a opustená štvrť, kde skoro nikto nebýval, okrem pár starousadlíkov, sa zmenila za vyše 20 rokov vďaka zmene spoločenského systému a pričinením osvietených ľudí na živé a príjemné srdce hlavného mesta. Miesto kde ľudia bývajú, žijú, podnikajú, chodia sa zabávať, kde sa konajú pestré kultúrne podujatia a ktoré je hlavným cieľom turistov prichádzajúcich do Bratislavy. Tak, ako je to všade v Európe. A to sme predsa chceli, či nie?

O to nepochopiteľnejšie sú preto snahy, ktoré akoby chceli tento pozitívny vývin vrátiť spať. Lebo čo iné, ak nie návrat do minulosti, je nariadenie, ktoré odhlasovali poslanci Starého Mesta, že reštaurácie majú byť zatvorené o 22. hodine večer? Presne takto to už bolo. A vyzeralo to tak smutne a zle, ako som popísal vyššie.

Centrum mesta nie je sidlisko ani vilová štvrť. Nikde na svete. Minulý týždeň som strávil niekoľko dní v Belgicku. Navštívil som Brusel, Antwerpy, Gent aj Brugy. A všade som si vychutnával večerný a nočný ruch v každom z uvedených miest. Svojou intenzitou vysoko prekračoval to čo pozná Bratislava. Nikto tam pri tom nenavrhuje to, čo navrhli a schválili niektorí bratislavskí poslanci.

KOMENTÁR Ľuda Kaníka: Ešte stále sa dá zmeniť svet. Alebo aspoň Slovensko

Mestá v Európe a vo svete z návštevnosti žijú. Nepotláčajú ju, išli by proti sebe, ale naopak, vše-možne ju podporujú. Veď im to prináša peniaze do rozpočtu, zamestnáva ľudí. Tieto súvislosti a asi aj spomienka na to, ako zle niekedy Bratislava vyzerala, sa asi tým, ktorí hlasovali za to ob-medzujúce nariadenie vytratili z mysle a pamati. A to je zle.

Bývanie v centre má svoje plusy aj mínusy. Zažívam to denne v Bratislave aj v Banskej Štiavnici. Zvýšený ruch, mnoho turistov a návštevníkov k tomu patrí. Kto si vyberie takéto miesto bývania, mal by s tým počítať. Tak ako ten ,čo býva vo vilovej štvrti, alebo na sidlisku musí počítať s tým, že keď chce isť do centra na večeru, do divadla, alebo kina, musi sa tam najprv dopraviť verejnou dopravou, autom, alebo taxikom. Hlavné mesto, metropola musí žiť mestskym životom. A k nemu prirodzene patria reštaurácie a kaviarne s terasami otvorené do neskorého večera či noci. Tak ako je to všade vo vyspelej  Európe a svete. Ak sa považujeme za súčasť tohto vyspelého sveta, ne-máme a nemôžeme sa tomu brániť. Škodili by sme sami sebe.

Ľudovít Kaník

 

Diskusia

Najčítanejšie