Je lekárska pohotovosť prežitok? Unavuje doktorov a ohrozuje pacientov

BRATISLAVA – Nikto by asi nechcel, aby ho vyšetroval lekár, ktorý je v práci už 20 či 30 hodín. To sa však všeobecným lekárom bežne stáva. Môže za to tzv. lekárska služba prvej pomoci, teda pohotovosť. Po rokoch, keď sa problém neriešil, to chce vláda teraz napraviť.

pohotovost, lekari
Služba na pohotovosti stráca význam. Zrušia ju? - ilustračné foto Zdroj:TASR

Kritici lekárskej pohotovosti pripomínajú, že systém, ktorý u nás funguje, nie je výhodný pre nikoho – pre lekárov, ani pre pacientov. Vznikol v 60. rokoch minulého storočia, no dnes je už údajne prežitkom – doktorov vyčerpáva a pacientov ohrozuje.

Nevýhodná a zbytočná

Podľa Tomáša Szalaya zo Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku – Health Policy Institute sú všeobecní lekári, ktorí majú povinnosť slúžiť na pohotovosti, z tejto situácie dosť frustrovaní. Lekárska služba prvej pomoci pre nich znamená len nadmernú záťaž.

„Majú povinnosť slúžiť, ale nedostanú za to ani náhradné voľno. Po tom, čo si odslúžia celú noc, musia ísť na druhý deň do ambulancie. Nemusia za to ani dostať zaplatené, alebo im dajú len symbolické euro na hodinu. Odpracovaný čas na pohotovosti sa im ani nezapočítava do dôchodku,“ vymenoval nevýhody Szalay.

ROZHOVOR: Choroba zabíja štvrtinu Slovákov a nám chýbajú dáta, tvrdí odborník

Praktický lekár Peter Lipták, ktorý sa verejne vyjadruje k problémom v zdravotníctve, tvrdí, že lekárska služba prvej pomoci je v skutočnosti zbytočná a má len politický význam. Čo sa týka pacientov, tým skôr škodí.

Je totiž veľa diagnóz, s ktorými by ľudia nemali chodiť na pohotovosť, ale radšej si zavolať sanitku, prípadne ísť rovno na centrálny príjem do nemocnice. Ako príklad uvádza pacienta s infarktom.

„Namiesto toho, aby ho rýchla zdravotnícka služba odviezla do nemocnice, kde by hneď šiel na odborné vyšetrenie, potuluje sa po pohotovosti, kde stráca drahocenný čas a ohrozuje svoj život,“ priblížil Lipták.

Ohrození pacienti?

Pri menej vážnych diagnózach nie je zase dôvod, aby s nimi ľudia chodili v noci na pohotovosť. Podľa Liptáka by úplne stačilo, keby s tým počkali do rána a zašli za svojím praktickým lekárom.

Ten, ktorý slúži na pohotovosti, aj tak nemá možnosť, aby pacientov posielal na odborné vyšetrenia, a v noci sú zavreté i lekárne. „Tá služba nemá teda ani logiku, lebo ak lekár na pohotovosti aj určí diagnózu, pacient si lieky môže vybrať až ráno,“ zdôvodnil Lipták.

Ako tiež upozornil, súčasný systém lekárskej služby prvej pomoci pacienta v skutočnosti ohrozuje, a to z dvoch hľadísk. Na pohotovosť idú aj ľudia, ktorých stav je vážny a mali by ísť hneď do nemocnice a zároveň pohotovosť vyčerpáva slúžiacich lekárov.

Tých je, najmä v niektorých regiónoch, málo a lekársku službu prvej pomoci nedokážu ani kapacitne pokryť. A lekári, ktorí sú z toho vyčerpaní, môžu potom robiť chyby. Niektorí majú pritom aj viac ako 50-60 rokov. „Nemožno im toľko nakladať,“ zdôraznil Lipták.

Drucker chce nemocniciam vrátiť vlastné lekárne, súkromníci majú skončiť

Ako spresnil, keď ešte slúžil na pohotovosti, bol tam od 16. hodiny do rána, a potom šiel znova do práce. V niektorých oblastiach pritom všeobecní lekári slúžia aj niekoľkokrát za mesiac. Ak bez odpočinku vkuse pracujú, môžu sa pomýliť pri práci na pohotovosti aj v ambulancii.

„Aj lekár je len človek. Keď je vyčerpaný, môže robiť viac chýb,“ varoval Lipták, ktorý celý systém preto pokladá za plytvanie prostriedkami a ohrozovanie bezpečnosti pacientov.

Jeden pacient za hodinu

Niektoré problémy, o ktorých hovoria lekári, potvrdila analýza ministerstva zdravotníctva z marca 2009, keď sa uvažovalo o zmene systému, no nakoniec sa od toho upustilo.

Z uvedeného materiálu napríklad vyplýva, že v tom čase u nás poskytovalo lekársku službu prvej pomoci 95 ambulancií pre dospelých, 73 ambulancií pre deti a dorast a 46 bolo zubných.

Čo sa týka služieb na pohotovosti, ich rozloženie je podľa analýzy nerovnomerné. Niektorí všeobecní lekári slúžili až šesťkrát do mesiaca, iní len raz za rok.

Transplantáciu môže potrebovať každý. Choroba si nevyberá

Zaujímavé bolo zistenie, že návštevnosť pohotovostí po 22. hodine výrazne klesá a v noci je už veľmi slabá. V čase po polnoci býva táto služba vyťažená už len na tri až osem percent.

To znamená, že po 24. hodine ju vtedy na Slovensku využívalo zhruba 59-tisíc ľudí, čo je na jednu ambulanciu v priemere iba jeden pacient za hodinu.

Autori správy zároveň konštatovali, že hodinová odmena lekára za výkon pohotovostnej služby dosahovala jeden až 10 eur, pričom sú aj doktori, ktorí slúžia zadarmo, pretože odmietajú podpísať nevýhodné zmluvy s poskytovateľmi.

Skrátiť, zlúčiť alebo profesionalizovať?

Možné riešenia problému lekárskej pohotovosti naznačila už spomenutá analýza spred siedmich rokov. Medzi skúmanými variantmi bolo napríklad úplné zrušenie lekárskej služby prvej pomoci, jej skrátenie, zlúčenie jej rajónov alebo jej profesionalizácia.

Spomínanému riešeniu boli vtedy naklonení aj odborníci rezortu zdravotníctva. Za primerané ho pokladá i Szalay.

Nie je lekár ako lekár. S nesprávnou pečiatkou si za lieky priplatíte

„Prečo by sa to nemohlo sprofesionalizovať? A potrebujeme vôbec lekársku službu prvej pomoci, keď v noci aj tak chodí len minimum pacientov a nie sú vtedy otvorené ani laboratóriá a lekárne?“ dodal analytik.

So zrušením služby by súhlasil aj Lipták. „Pohotovosť by mala istý význam len cez deň počas víkendu, možno od rána do 16. hodiny. Treba to riešiť systémovo a nevytĺkať z toho politický kapitál,“ uzavrel známy lekár.

Ministerstvo na tom už pracuje

Ako Aktuálne.sk informovala hovorkyňa rezortu zdravotníctva Stanislava Pondelová, vláda si riešenie tejto otázky dala do programového vyhlásenia.

Ministerstvo už preto vytvorilo pracovnú skupinu, ktorá má za úlohu nájsť najlepší model fungovania lekárskej služby prvej pomoci. Bude pri tom spolupracovať s vyššími územnými celkami, zdravotnými poisťovňami aj rôznymi odbornými organizáciami.

„Úlohou pracovnej skupiny je vyhodnotiť, kde budú také miesta, ktoré budú fungovať v režime nepretržitej prevádzky, a, naopak, tie, kde sa prevádzka skráti tak, aby ostala zabezpečená dostupná zdravotná starostlivosť pre všetkých pacientov,“ uviedla Pondelová.

Počet transplantácií srdca opäť klesol. Budeme zasa na chvoste Európy?

Ako spresnila, zámer sa v súčasnosti pripravuje a rozpracováva, lebo si vyžaduje kvalifikovanú analýzu i odbornú diskusiu. „Optimálny model fungovania lekárskej služby prvej pomoci bude hotový do konca tohto roka,“ prisľúbila hovorkyňa.

Ministerstvo chce podľa nej zabezpečiť, aby občania mali v prípade potreby prístup k tejto službe v nepretržitom 24-hodinovom režime.

„Je však potrebné nastaviť pravidlá pre vznik a prevádzku takejto minimálnej siete ambulancií, ktoré budú takú starostlivosť poskytovať. Ostatnú časť služby odporúčame ponechať ako doplnkovú s možnosťou kratšej prevádzky,“ vysvetlila Pondelová.

Radovan Krčmárik

Redaktor
 

Diskusia

Najčítanejšie