Protestujúcim sestrám dochádzajú sily. Desať dôvodov, prečo neuspejú

BRATISLAVA – Namiesto úspechu fiasko. Hoci protest zdravotných sestier stále trvá, je čoraz jasnejšie, že nič nedosiahne. Sestier, ktoré sťahujú výpovede, každý deň pribúda a ich sily sa naďalej trieštia. Aktuálne.sk zhrnulo hlavné dôvody, prečo tento protest zlyháva.

Protestujúcim sestrám dochádzajú sily. Desať dôvodov, prečo neuspejú
Protest zdravotných sestier stráca na sile. Veľa z nich už výpovede stiahlo. Zdroj: Ingrid Timkova/Plus JEDEN DEŇ

Keďže s podávaním hromadných výpovedí sestry začali v novembri minulého roka, veľká časť z nich v nemocniciach skončí už tento mesiac, ďalšie vo februári. Požadovaný tlak na vládu, aby riešila ich požiadavky, však nevytvorili.

K sestrám z prešovskej nemocnice vo výpovedi chodia kontroly zo Sociálnej poisťovne

Namiesto toho sa čoraz väčšmi rúca i beztak krehká jednota protestujúcich sestier. Až 558 z nich si to už rozmyslelo a výpoveď stiahlo, 795 je stále na odchode. Už teraz je však jasné, že aj keby odišli, zdravotnú starostlivosť to neohrozí. Celý protest sa tak míňa účinkom.

Prečo sa sestrám nepodarí napodobniť úspech nemocničných lekárov, ktorí si podávaním hromadných výpovedí v roku 2011 zabezpečili zvýšenie platov? V čom organizátorky tohto protestu spravili chybu? Tu je desať dôvodov, ktoré mohli rozhodnúť:

1. Nevhodné načasovanie

Niet pochýb, že ak organizátorky rátali s takouto formou protestu, mali s ním začať skôr, alebo, naopak, pozdržať ho, až kým nenastúpi nová vláda. Prísť s ním tesne pred voľbami, ktoré budú v marci, nebolo najšťastnejšie riešenie.

„To, že zdravotné sestry s protestom začali len krátko pred voľbami, dáva priestor na jeho spochybňovanie,“ povedala pre Aktuálne.sk sociologička Monika Čambáliková. Preto sa podľa nej celá akcia spolitizovala.

Protest sa navyše začal až po tom, čo poslanci schválili štátny rozpočet, a keďže sa blížia voľby, parlament bude rokovať už len zopár dní. Organizátorky protestu si teda nevybrali najvhodnejší čas na presadzovanie svojich požiadaviek.

2. Slabá podpora a nejednotnosť

Do protestu, ktorý zorganizovalo Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek so Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek, sa ich celkovo zapojilo 1 353.

Vo všetkých nemocniciach však pracuje takmer 19-tisíc zdravotných sestier, z toho 13 500 v univerzitných a fakultných. Spolu s ambulantnými sestrami je ich vyše 43-tisíc.

V porovnaní s týmito číslami nie je teda počet tých, čo dali výpoveď, vysoký. V štátnych nemocniciach sa pre odchod rozhodla vlastne iba desatina z nich, čo je málo na to, aby vládu pritlačili k múru.

Čislák hodnotí výpovede sestier ako štrajk proti zvyšovaniu miezd

Mnohé sestry svoj postoj navyše rýchlo prehodnotili. Už po mesiaci „zbehli“ zdravotníčky v Poprade, kde všetkých 124 stiahlo výpoveď. V Martine sa v tom čase rozhodlo odísť 163 sestier, no už po týždni si to 26 rozmyslelo.

Už v polovici decembra, teda mesiac a pol po spustení akcie, bolo stiahnutých výpovedí 232 a toto číslo zo dňa na deň rastie. Dodnes takto „odskočilo“ už 41 percent sestier.

3. Nemocníc sa malo zapojiť viac

Tak ako sa k protestu pridalo málo sestier, bol nízky aj počet zapojených nemocníc. Celkovo išlo o osem – sedem štátnych (Prešov, Žilina, Trenčín, Martin, Trnava, Košice, Poprad) a jednu v pôsobnosti samosprávneho kraja (Bojnice).

Napriek snahám organizátoriek sa však pre protest nepodarilo získať sestry z Univerzitnej nemocnice v Bratislave, ktoré by akcii pridali na dôraze. Keby sa tým ohrozila zdravotná starostlivosť v hlavnom meste, vláda by sa dostala pod silný tlak.

Ako však upozornil Jozef Marec, ktorý pracuje ako primár a bol i riaditeľom nemocnice v Čadci, zarážajúce je, ako málo sestier sa do protestu zapojilo v malých nemocniciach, ktoré nepatria do tzv. garantovanej siete zdravotníckych zariadení.

Situácia v prešovskej nemocnici je krízová. Sestry sa rozhodli pre tvrdý krok

Práve tam by pritom očakával najväčšiu nespokojnosť, pretože tamojšie sestry zarábajú oveľa menej ako ich kolegyne vo fakultných, respektíve v štátom garantovaných zariadeniach. Ich hrubé mzdy sú niekedy len polovičné oproti platom sestier vo fakultných nemocniciach.

„Napriek tomu bol najväčší počet výpovedí práve z nemocníc, kde sestry zarábajú citeľne viac ako ich kolegyne na periférii!“ zhodnotil pre Aktuálne.sk Marec, ktorý je aj poslancom Žilinského kraja, kde je členom zdravotnej komisie.

Podľa neho to dokazuje, že organizátorky protestu nemali „malé“ nemocnice podchytené. „Keď do Čadce prišla odborová predáčka pani Kavecká, čakalo ju necelých desať sestier,“ poznamenal Marec.

Vynechanie malých nemocníc považuje za chybu. Práve v nich sa totiž robí až 70 percent všetkých zdravotníckych výkonov.

4. Výpovede mali podať naraz

Keď s podobnou formou protestu ako sestry prišli pred rokmi nemocniční lekári, výpovede podali všetci naraz. V septembri 2011 sa ich rozhodlo odísť takmer 2 400.

Chybou tejto akcie bolo, že hromadné podávanie výpovedí nezosúladili. Prvé sestry ich dali v novembri, ďalšie v decembri – teda v čase, keď ich už mnohé sťahovali. Aby bol úder silnejší, mali byť všetky výpovede skoordinované.

Nechali kolegyne v štichu? Sestry v Bratislave výpovede zatiaľ nepodali

Takto vedeniu nemocníc i ministerstvu poskytli dosť času, aby sa na ohlásené odchody pripravili. Riešili to tým, že začali prijímať nové sestry – za dva mesiace je ich už 139.

5. Pokuta pre sestry, ktoré výpoveď stiahnu

Sestry, ktoré sa pre odchod rozhodli v spolupráci s odbormi, museli podpísať tzv. dohodu o solidarite, kde sa zaviazali, že ak výpoveď stiahnu, zaplatia odborom 3 300 eur.

Taká podmienka pôsobí dojmom, akoby odborárky zdravotníčky vydierali, čo nie je dobrý signál. Sestry by mali konať z vlastnej vôle a nebyť rukojemníčkami organizátorov.

„Nie je to štandardný postup a nevrhá to dobré svetlo na protest,“ zhodnotila Čambalíková. Ako navyše upozorňuje rezort zdravotníctva, táto podmienka dohody je i protiprávna.

6. Pochybnosti o organizátorkách

Tvárou protestu sa stali dve ženy – predsedníčka odborového združenia Monika Kavecká a šéfka komory sestier Iveta Lazorová. Prakticky nikto iný v mene sestier nevystupuje.

Kavecká však momentálne nepracuje ako sestra. Je starostkou obce Kunerad a poslankyňou Žilinského samosprávneho kraja.

V čase, keď sa protest začal, netajila, že sa chystá kandidovať v parlamentných voľbách. Vzdala sa toho, až keď ju za to kritizovali. V spoločnosti tak vyvolala dojem, že chce protest využiť ako výťah k moci.

Nahnevaná šéfka združenia sestier Kavecká: "Kandidovať vo voľbách nebudem."

Podľa Marca majú obe uvedené organizátorky nedostatočný vplyv na členskú základňu a minimálnu autoritu. Hodnotí to ako osobné zlyhanie lídrov, ale aj nižších stupňov týchto organizácií, ktoré nedokázali podchytiť masový protest a „udržiavať oheň pod kotlíkom“.

7. Zanedbaná práca s verejnosťou

Protestujúcim sestrám sa nepodarilo nakloniť si verejnú mienku. Ako vysvetlila Čambalíková, ľudia sú citliví na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. To, že je zdravotníctvo v zlom stave, mohli sestry využiť vo svoj prospech.

Vyhrážky a vydieranie. Zdravotné sestry sa cítia byť pod neprimeraným tlakom

Namiesto toho, aby poukazovali na to, v akých podmienkach sa nachádza, väčšinou sa hovorilo iba o tom, že chcú vyššie platy. „Komunikácia s verejnosťou nebola presvedčivá,“ zhodnotila sociologička.

8. Sestry nie sú lekári

Keď kedysi podali výpovede lekári, vláda musela v 16 nemocniciach vyhlásiť núdzový stav a zavládla neistota.

Na Orave a v Liptove neboli nemocnice schopné poskytovať ani akútnu zdravotnú starostlivosť, no aj Univerzitnej nemocnici Bratislava hrozil po výpadku asi 350 lekárov kolaps. Vláda nemala na výber a musela ustúpiť. Sestry však nemajú takú pozíciu ako lekári.

„Kvalitného lekára s 20-ročnou praxou ťažko nahradíte, sestry oveľa ľahšie. Toto všetko si organizátorky protestu vôbec neuvedomili, zato na ministerstve asi áno. Preto chodili vysmiati, lebo vedeli, že akcia je odsúdená na neúspech,“ priblížil Marec.

9. Bez podpory iných odborárov

Podľa Čambálikovej je na proteste sestier vidno, že ich odbory nespolupracujú s ostatnými odborovými organizáciami. Nikto z nich neprejavil solidaritu.

„Nezachytila som žiadne podporné vyjadrenia – či už Konfederácie odborových zväzov, alebo z Lekárskeho odborového združenia. Akoby protestovali len izolované ostrovčeky, akoby si odbory navzájom konkurovali,“ opísala sociologička.

Zdravotné sestry z Fakultnej nemocnice v Trenčíne sťahujú výpovede

Keby si sestry získali podporu ďalších odborových organizácií, mohol sa podľa nej rozvinúť širší sociálny dialóg o nutných systémových zmenách v podhodnotených rezortoch. Táto šanca sa však premárnila.

10. Nedostatok skúseností

Štrajkovať je legitímne právo, ale na Slovensku sa podobným akciám často nedarí. Veľa z nich je len symbolických. Takto zlyhal i ostrý štrajk učiteľov v roku 2012.

Na Západe sa odbory v štrajkovaní zdokonaľovali celé storočie, u nás sa počas socializmu kontinuita prerušila. „Ukazuje sa, že s realizáciou štrajkov nemáme v praxi dostatočné skúsenosti,“ vysvetlila Čambáliková.

Radovan Krčmárik

Redaktor
 

Diskusia

Najčítanejšie

Reklamné správy