Slovenskú pôdu už zahraničie skupuje. Mnohí varujú pred rizikami

BRATISLAVA - Slovenský trh s pôdou sa zahraničiu otvorí o osem mesiacov. Zahraničné firmy sa však k pôde dostávajú už dnes.

Slovenskú pôdu už zahraničie skupuje. Mnohí varujú pred rizikami
Budeme na Slovensku pestovať len repku? Zdroj:SITA/AP

Ku koncu apríla 2014 končí viacerým členským krajinám, vrátane Slovenska, druhé prechodné obdobie zákazu nákupu pôdy cudzincami.

Poľnohospodárska pôda sa v tomto prípade dostáva pod pravidlá Únie o voľnom pohybe kapitálu. Podľa Andreja Králika zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku štáty podľa týchto pravidiel nesmú pri nadobúdaní pôdy diskriminovať na základe štátnej príslušnosti.

Slovensko si v roku 2003 pred vstupom vyrokovalo len dočasnú výnimku. Z obavy, že slovenskú pôdu začnú hromadne vykupovať cudzinci. Druhý raz žiadalo Slovensko o výnimku v roku 2011. "Žiadne ďalšie už v Bruseli nezískame," hovorí hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec.

Hongkong na Liptove

Podľa jeho slov ani súčasné embargo nebolo príliš účinné. Nákup pôdy hatilo len fyzickým osobám. Zahraničným podnikateľom tak stačilo rokovať s vlastníkmi pozemkov prostredníctvom eseročky. Mohli nakúpiť toľko pôdy, koľko potrebovali. 

Liptovskí poľnohospodári nedávno poukazovali na prípad spoločnosti, ktorá má majiteľov v Londýne a kapitálové pozadie z Hongkongu. V troch liptovských katastroch sa jej podarilo postupne nakúpiť 1300, 700 a 500 hektárov poľnohospodárskej pôdy.

Podľa Nemca vo svojej činnosti pokračuje, pričom sa obzerá aj po iných slovenských regiónoch.

Majú len sprostredkované informácie

O predajoch poľnohospodárskej pôdy má Ministerstvo pôdohospodárstva len sprostredkované informácie. Zvyčajne od susediacich farmárov.

Aj téma osív je úzko prepojená s témou moci

"Nákup poľnohospodárskej pôdy je otázkou finančného kapitálu, a tým väčších investičných možností. Zahraniční investori sú kapitálovo silnejší ako domáci podnikatelia na pôde," tvrdí hovorkyňa rezortu Zuzana Gulová. Pôdu podľa nej na Slovensku vykupujú investori z rôznych častí sveta. Od Dánov, Holanďanov či Talianov po Američanov, Číňanov a Izraelcov.

"Nikto nevie presne povedať, koľko poľnohospodárskej pôdy už doteraz odkúpili," konštatuje Gulová.

Vlastnia desiatky tisíc hektárov

UniCredit Bank Slovakia odhaduje, že cudzinci už na Slovensku ovládajú 40- až 45-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, z čoho zhruba 25-tisíc hektárov aj priamo vlastnia.

Nemec tvrdí, že toto číslo môže byť ešte vyššie. "Keďže žiadne oficiálne štatistiky sa v tomto smere nevedú, môžeme pracovať len s odhadmi," upozorňuje. 

S tými v tomto ohľade pracuje aj rezort pôdohospodárstva. Presný prehľad o cudzích investoroch nemá. 

Podľa Gulovej je to preto, že cudzinci u nás nakupujú pôdu rôznymi spôsobmi.

"Priamo ako právnické osoby, ktoré na pôde hospodária. Ale tiež nepriamo cez iné tretie osoby, pričom môže ísť o využitie pôdy v budúcnosti aj na špekulatívne účely," podotkla.

Podľa jej neoverených odhadov, kde môžu byť zahrnuté špekulatívne účely, sa objem nakúpenej pôdy na Slovensku pohybuje pri asi 60-tisíc hektároch.

Nákupy na Žitnom ostrove

Západná Európa dnes prejavuje na Slovensku záujem najmä o kvalitné pôdy. Na Trnavskej tabuli a Podunajskej nížine. Zvýšený dopyt po pôde evidujú okresy Dunajská Streda, Komárno, Nové Zámky, Topoľčany, Levice. A nielen oni. Vysoko atraktívna je aj pôda v okresoch východného Slovenska.

Aj samotné ministerstvo priznáva, že mu starosti robia najmä nákupy na Žitnom ostrove, kde má Slovensko zásoby pitnej vody - najväčšej strategickej suroviny krajiny. O pôdu je však záujem aj z hľadiska turizmu. Preto za pôdou investori mieria aj do oblasti Tatier.

Vylúčeným by mohla pomôcť pôda. A prispeli by k sebestačnosti

"Cudzinci skupujú pôdu cez slovenské firmy. Parcely na predaj hľadajú rôzne právnické a realitné spoločnosti. Ich klienti sú z Holandska a USA a zaujímajú sa o poľnohospodársku pôdu. Niektorí z nich neplánujú na pôde podnikať, chcú ju len vlastniť a prenajímať," tvrdí Gulová.

Zavetrili príležitosť

V tejto súvislosti si niektorí malí farmári na východnom Slovensku všímajú, že o pôdu sa začali zaujímať niektoré finančné skupiny. Napríklad v okolí rieky Topľa, kde pôda patrí k najúrodnejším. 

Ceny najkvalitnejšej pôdy na Slovensku sú oproti niektorým krajinám Únie podstatne nižšie. Kupovať dnes za lacno tak môže znamenať predávať za drahšie. 

"Máme jedno šťastie, že na Slovensku je veľké množstvo pozemkov v kolektívnom vlastníctve, čo je pre finančné skupiny nezaujímavé, pretože by museli rokovať s mnohými," hovorí Štefan Straka zo združenia Svatobor.

Cena pôdy na Slovensku je podľa údajov ministerstva v úrodných oblastiach aj 23-tisíc eur za hektár. Cena pôdy v krajinách EÚ je vyššia. Komisia nám údaje o cenách pôdy v členských krajinách neposkytla.

Potreba oživiť družstvá či spolky musí vychádzať zdola

Podľa starších štatistík - ešte z roku 2007 - sa napríklad priemerné ceny pôdy v Írsku či Holandsku pohybovali pri hodnotách nad 35-tisíc eur.

Zrno spálili

Aj Štefan Szabó zo združenia Sosna upozorňuje, že pôda sa na Slovensku skupuje už dlhší čas. Podnikatelia buď potrebujú investovať, alebo sa dostať k dotáciám Únie. V jednej z obcí pri Zemplínskej Šírave kúpil družstvo a pozemky nemecký podnikateľ.

"Na pozemkoch za dotácie pestuje len pšenicu. Zrno po vymlátení odvezie do Nemecka. A tam ho spáli ako ´biopalivo´," hovorí sprostredkovane o jednom z prípadov podnikania Szabó. 

V prípade Číny, ktorá ohlásila kúpu troch miliónov hektárov pôdy na Ukrajine, je to podľa neho inak. Tá nakupuje po celom svete, pretože ju už vlastná pôda, zasiahnutá intenzívnym poľnohospodástvom, nedokáže uživiť.

"Kto bude vlastniť pôdu, ten je pánom nad krajinou. Ten bude rozhodovať, či sa bude pestovať repka pre petrochemický priemysel, alebo zelenina pre ľudí," podotýka Straka. 

Reakcia zákonom

Vlastnú pôdu chránia aj okolité krajiny. Poliakom napríklad predaj štátnej poľnohospodárskej pôdy musí odklepnúť rada, kde majú zastúpenie farmári a obce. Prísne pravidlá predaja majú aj Maďari.

Nadobúdanie vlastníctva pôdy sa rámcovo snaží riešiť aj legislatívny zámer. Ten navrhuje viazať kúpu na vzdelanie. Z hľadiska európskej legislatívy by s tým podľa Nemca nemal byť problém. Komora nepredpokladá ani kolíziu s ústavou. Kúpa by sa mala viazať aj na trvalé bydlisko nadobúdateľa pôdy. Práve tento zámer vyvolal diskusiu.

Exminister Zsolt Simon upozorňoval, že pokiaľ by poľnohospodári, ktorí novým podmienkam nevyhovejú, museli predať svoju pôdu, jej cena by mohla významne klesnúť. A stala by sa lacným úlovkom vyvolených skupín.

Jahnátek chce pôdu viazať na titul a bydlisko

"Predpokladáme, že o týchto otázkach sa bude ešte živo diskutovať," uzavrel Nemec.

Stanislava Harkotová

Redaktorka
 

Diskusia

Hrozí Slovensku vykupovanie pôdy?

Najčítanejšie