Spojené štáty európske bez Slovenska? Problémy eura horia viac

Téma tzv. „Spojených štátov európskych“ je súčasťou diskusií o európskej integrácii približne posledných 15 rokov. Doposiaľ však o koncepte hovorili viac odborníci a akademici. Vo svetle dlhových problémov eurozóny si však našiel cestu aj medzi politikov, a tým aj do mainstreamových médií.

Časť zo skupiny desiatich ministrov zahraničných vecí, na čele so zástupcom Nemecka Guidom Westerwellem, totiž prišla s návrhom na zmeny v zjednotenej Európe, ktoré pripomínajú Spojené štáty americké.

Desať krajín sa chce spojiť a vytvoriť Spojené štáty európske

Hovorí sa v ňom napríklad o vytvorení dvojkomorového systému parlamentu, ale tiež o štíhlejšej „európskej vláde“, ktorej šéf by bol priamo volený. Viac právomocí by mal dostať aj Európsky parlament na úkor Európskej komisie (EK). Správu s výsledkami rokovania už videl aj šéf EK José Manuel Barroso.

Slovensko, ktoré chce patriť k prvej lige a aj do prípadného užšieho ekonomického klubu, však do neformálnej skupiny okolo nemeckého ministra zahraničných vecí pozvané nebolo.

Slovensku chýbala vláda, nemohlo rokovať

„Táto iniciatíva vyšla z dielne ministra Westerwelleho. Prvé stretnutie sa konalo 20. marca v Berlíne, v čase, keď bolo na Slovensku po parlamentných voľbách, ale pred sformovaním vlády. Možno aj to je odpoveď na otázku, prečo nebolo do tejto skupiny prizvané,“ vysvetlil dôvody minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

Slovensko nemalo vládu, stretnutia Westerwelleho skupiny sa tak nemohlo zúčastniť. Zdroj: TASR - Štefan Puškáš

Stretnutia však podľa neho neboli ani tajné, ani „o nás, bez nás“. Výsledok rokovaní prirovnal k váhe názoru mimovládnej organizácie alebo článku v médiách.

Takéto vyjadrenie však podráždilo viacerých poslancov Národnej rady, ktorí práve rokovali o schválení trvalého eurovalu. „Včera sme sa dozvedeli, že musíme strčiť hlavu do slučky, nech nás to stojí čokoľvek, lebo musíme byť v nejakej prvej elitnej skupine. Pri prvej príležitosti, ktorá ale nastala, si nás nikto ani len nevšimol,“ vyhlásil predseda SaS Richard Sulík.

S podobnými nervóznymi reakciami sa do diskusie prihlásili aj jeho stranícki kolegovia Ľubomír Galko (SaS) a Jozef Mihál (SaS), ale tiež poslanci ďalších strán ako Alojz Hlina (OĽaNO), Igor Matovič (OĽaNO) alebo Ján Figeľ (KDH).

Pravica je opatrnejšia, Smer pragmatický

Šéfredaktorka serveru EurActiv.sk Zuzana Gabrižová si myslí, že na slovenskej politickej scéne je podľa posledných vyhlásení za hlbšiu integráciu najmä vládny Smer-SD. „Smer je ale pragmatickou stranou a netrúfam si odhadovať, ako by sa zachoval, ak by na stole ležala skutočná podoba, takéhoto návrhu,“ uviedla.

Opatrnejšie k tesnejšej integrácii sú podľa jej názoru pravicové strany, aj keď väčšina z nich rovnako ako strana Roberta Fica deklaruje proeurópske smerovanie.

Účelovosť v európskych postojoch a ich spájanie s domácou politikou strán zase vníma vedúci výskumný pracovník Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Vladimír Bilčík. Dôkazom bola podľa neho výmena hlasov Smeru-SD v otázke dočasného eurovalu za pád vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS), ale aj nehlasovanie SDKÚ-DS za Lisabonskú zmluvu.

„Kľúčová výnimka je však SaS. Má veľmi obmedzené chápanie medzinárodných vzťahov a takisto európskej integrácie, ktorú redukuje na jednoduché rovnice finančných a ekonomických kalkulov,“ myslí si. Liberáli navyše podľa neho nezohľadňujú pri svojich argumentoch historické a strategické faktory.

SaS je v európskych otázkach výnimkou slovenskej politiky. Zdroj: TASR/Martin Baumann

Z pohľadu bežných ľudí by však Slovensko mohlo byť podobnému projektu naklonené. Sociologička Sylvia Porubänová pripomína, že pre Slovákov nie je informácia o európskom superštáte novinkou. Myšlienke by sa podľa nej mohli prispôsobiť pomerne flexibilne.

„Naše proeurópanstvo je stále veľmi vysoké v porovnaní s ostatnými krajinami. Pokiaľ bude táto idea dobre prezentovaná, našla by si na Slovensku svojich podporovateľov. Ale rovnaký by bol aj počet fatálnych odporcov,“ povedala pre Aktuálne.sk.

Euro horí viac

Odborníci ale k nápadom Westerwelleho skupiny dodávajú, že  vôbec nie sú také revolučné. V prípade, že eurozóna navyše neprekoná svoje problémy, môžu byť aj úplne zbytočné.

„Sú to veci, ktoré sa zaujímavo počúvajú, môžu byť predmetom dobrých diskusií, ale pokiaľ si eurozóna nevyrieši základné otázky krízového manažmentu a jasnej ochoty ísť nad súčasný rámec statusu quo, tak tá diskusia nebude ani vierohodná a nebude na ňu ani reálny priestor,“ uviedol pre Aktuálne.sk Bilčík.

Za príliš radikálne nepovažuje návrhy ani šéfredaktorka portálu EurActiv.sk Zuzana Gabrižová. Príkladom je aj rozšírenie právomocí pre Europarlament. Ten súčasný totiž označila za veľmi zvláštny, keďže nemá právomoc legislatívnej inciatívy. Úlohu navrhovanej druhej komory dnes de facto plní Rada ministrov. Ani nové smerovanie by však nevyriešilo všetky problémy.

„Inštitucionálna zmena v EÚ určite nevyrieši dôvody krízy. Tie problémy presahujú inštitucionálnu štruktúru. Ide napríklad o solventnosť európskeho bankového sektora. EÚ musí nejakým spôsobom navodiť hospodárske ozdravenie a podporiť hospodársku konvergenciu členov, ak má byť koherentným ekonomickým a menovým celkom,“ myslí si.

Elitný klub nebude príliš exkluzívny

Ak by sa ale nakoniec vytvoril elitný klub, Bilčík si nemyslí, že by sa výrazne scvrkol. „Pokiaľ euro a s ním projekt integrácie prežije, tak tá skupina krajín bude zahŕňať drvivú väčšinu štátov, ktoré sú v strede diania. Určite ale nie všetky,“ vysvetlil pre Aktuálne.sk

Zásadné zmeny v architektúre EÚ sú podľa neho behom na dlhé trate, a nemyslí si, že by k nim malo dôjsť v najbližších týždňoch či mesiacoch. Sú však aj otázky, ktoré by sa mohli vyriešiť aj rýchlejšie. Odpoveď na to, ktoré to sú, by mohol dať júnový samit.

„Dovtedy je dôležité, aby bol naplnený predpoklad, že si štáty vyčistia stôl a dokončia prijímanie záväzkov, ktoré súvisia s krízovým manažmentom eurozóny. Mali by sa postarať o to, aby euro prežilo. Debata o novej architektúre EÚ je paralelná,“ uzavrel Bilčík.