Sťahovavé vtáky sa navracajú do svojich rodísk

Ilustračný obrázok Zdroj: TASR

Poznatky z pozorovaní v prírode v posledných dňoch potvrdili, že napriek ešte chladnému počasiu do dedín priletelo viacero trasochvostov bielych.

K horským bystrinkám, ktoré sú ešte na mnohých miestach zamrznuté, sa nasťahovalo niekoľko trasochvostov horských.

"Na lúky už stihli priletieť škovránky poľné a svoje miesta v lesoch začínajú obsadzovať drozdy čierne a drozdy trskotavé. Tieto najnedočkavejšie sťahovavé vtáky zimovali najbližšie k nám, a to v oblasti Stredozemného mora. Zimomravejšie operence sa museli za teplom odsťahovať až do rovníkovej Afriky, a tak sa do našich končín navrátia počas apríla a v prvej dekáde mája. Lastovičky, belorítky, mucháriky, sedmohlásky či dážďovníky musia totiž prekonať na svojej púti domov až niekoľko tisíc kilometrov a do svojich rodísk dorazia až medzi poslednými," konštatoval pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied Miroslav Saniga.

Naši predkovia, ktorí boli spätí s prírodou viac ako my súčasníci a všímali si život v jej zátišiach pozornejšie, vedeli, že keď zavíta na humno prvý trasochvost biely, ľudovo zvaný blysk, treba chystať náradie na práce do poľa. Prípravu na jarné práce na poli potvrdzuje tiež stará ľudová pranostika Na Gregora (12. marec) lastovičky letia od mora.

Prírodovedci považujú sťahovanie vtákov za jeden z najvýznamnejších prírodných fenoménov na Zemi. Vedia potrafiť na jar do svojich rodísk a potom zase na jeseň na svoje zimoviská. Pri migrácii sa vtáky orientujú podľa polohy Slnka, Mesiaca a hviezd na oblohe, ako aj podľa magnetického poľa Zeme.

Zdroj: TASR