Taliban sa pripravuje dobyť Kábul po odchode NATO

Vyplýva to z tajnej správy NATO, ku ktorej sa dostali britský denník The Times a stanica BBC.

"Keď už ISAF nebude mať v krajine žiaden vplyv, počíta Taliban s tým, že jeho víťazstvo je neodvrátiteľné," cituje denník z tajnej správy Aliancie.

Hovorca ISAF, plukovník Jimmie E. Cummings, existenciu dokumentu nepoprel, snažil sa ale relativizovať jeho obsah.

"Správa sumarizuje to, čo povedali väzni z radov Talibanu v zajatí, bez toho, aby bola vzatá do úvahy skutočná hodnota ich výpovedí alebo ich motivácia," citoval Cummingsa denník The New York Times. "Akékoľvek závery urobené na základe tejto správy sú preto prinajmenšom spochybniteľné."

Podľa BBC je dokument založený na takmer 30-tisíc výsluchoch štyroch tisíc zajatých talibanských bojovníkov.

Pakistan napojenie na povstalcov odmieta

Oveľa závažnejšie ako asertívny výroky talibanských zajatcov, že znovu obsadia Kábul - čo je napokon ich cieľom už od jesene 2001, kedy boli z afganskej metropoly vyhnaní - sú tvrdenia, že Taliban tajne spolupracuje s niektorými vysokými činiteľmi vlády v Kábule, rovnako ako s pakistanskou vojenskú rozviedkou ISI.

Ani tieto informácie nie sú nové. Potvrdzujú len to, čo NATO už dávno tuší, totiž že pri príprave útokov na spojenecké ciele pomáhajú talibancom niektorí príslušníci ISI, ktorú vláda v Islamabade už dlhé roky nemá pod kontrolou.

Cummings, rovnako ako hovorca pakistanského ministerstva zahraničia Abdul Básit, však správy o prepojení Talibanu a ISI popreli.

"Islamabad vedie striktnú politiku nezasahovania do vnútorných záležitostí iných štátov," citovala Básita agentúra AFP.

Vzťahy medzi Kábulom a Islamabádom sú na bode mrazu od septembra minulého roka, kedy samovražedný atentátnik zabil bývalého afganského prezidenta Burhannudína Rabbáního, povereného rokovaním s Talibanom. Za atentát je podľa Kábulu zodpovedná práve ISI.

"Medzi zajatcami sú aj niektorí silno motivovaní a ku všetkému odhodlaní povstalci, ktorí sa nás snažia presvedčiť, že skutočne myslia vážne to, čo hovoria," spresnil Cummings.

40-tisíc mŕtvych

Hoci to Spojené štáty a ich spojenci z NATO so stiahnutím z Afganistanu myslia úplne vážne, panujú veľké pochybnosti nad tým, či bude nová afganská armáda schopná čeiť ďalším útokom Talibanu.

Má síce 350-tisíc vojakov, nad bojovou morálkou jej príslušníkov visí ale veľký otáznik. Afganskí vojaci až doteraz podnikli len veľmi málo samostatných akcií a pri väčších operáciách sa bez podpory ISAF v podstate nedokázali obísť.

NATO sa snaží všetkými prostriedkami posilniť ich bojaschopnosť, príslušníci afganských ozbrojených síl ale pochádzajú často z vidieckych oblastí, ľahko podliehajú vplyvu miestnych kmeňových vodcov a duchovných a nie je ťažké ich prehovoriť k dezercii.

Afganci pošlú USA na smetisko dejín, tvrdí Taliban

Podobne ako v Iraku, sú kasárne bezpečnostných síl a strediská pre naberanie a výcvik regrútov častým terčom útokov povstalcov. Pri atentátoch umierajú čoraz častejšie aj civilisti, pričom mnoho úmrtí má na svedomí NATO, ktoré vďaka mylným informáciám rozviedok v niekoľkých prípadoch bombardovali objekty, o ktorých sa domnievalo, že slúži povstalcom. V skutočnosti sa ale jednalo o čisto civilné ciele.

Odhaduje sa, že počas desiatich rokov bojov s Talibanom zahynulo najmenej 40 tisíc Afgancov. To je takmer polovica oficiálneho odhadu civilných obetí irackej vojny, zostaveného Pentagonom.

Washington sa rozhodol z Iraku a Afganistanu stiahnuť aj z toho dôvodu, že obe vojny sú čoraz menej populárne v USA. Amerických daňových poplatníkov stáli minimálne tri bilióny dolárov, čo je pätina ročného HDP Spojených štátov.

V Afganistane zahynulo takmer 1900 amerických vojakov. V Iraku, odkiaľ sa USA stiahli ku koncu minulého roka, bolo zabitých 4800 Američanov.

Autor: Radim Klekner