Thatcherová bola prvá žena vo vedení britských konzervatívcov
Margaret Hilda Thatcherová, rodená Robertsová, sa narodila 13. októbra 1925 v obchodníckej rodine v anglickom meste Grantham. Jej pôsobenie v Konzervatívnej strane sa začalo už počas vysokoškolských štúdií.
Na univerzite v Oxforde študovala chémiu, potom právo a v roku 1946 vstúpila do miestneho konzervatívneho združenia, kde sa zoznámila s Denisom Thatcherom, za ktorého sa v roku 1951 vydala. V roku 1959 ju prvý raz zvolili do Dolnej snemovne ako poslankyňu Konzervatívnej strany.
Iniciatívnosť a cieľavedomosť ju posunuli od druhoradých úloh v strane vyššie a keď sa v Británii v roku 1970 dostali k moci konzervatívci, ponúkol jej nový premiér Edward Heath kreslo ministerky školstva. V snahe o modernizáciu školského systému zoštkrtala v rozpočte niektoré položky, okrem iných aj bezplatnú distribúciu mlieka do základných škôl. Prischla jej tak prezývka "zlodejka mlieka".
Po porážke konzervativcov v parlamentných voľbách v roku 1974 Thatcherová ostro kritizovala vlastnú stranu. Nadaná politička ju obviňovala z nedostatočnej obhajoby pravicových konzervatívnych hodnôt a navrhla razantnú zmenu politického štýlu, ktorá by z "defenzívnej" politickej strany vytvorila moderného a silného obhajcu tradičných britských hodnôt.
Pretože po politickej "renesancii" Konzervatívnej strany volala v polovici 70. rokov väčšina jej členov, stala sa Thatcherová po straníckych voľbách v roku 1975 predsedníčkou konzervatívcov.
V roku 1979 stranu doviedla k víťazstvu v parlamentných voľbách a potom ešte dvakrát. Druhý mandát v roku 1983 získala Thatcherová vďaka vyhratej vojne o Falklandy a tretí v roku 1987 jej zabezpečil ekonomický rozmach krajiny.
Thatcherová sa stala symbolom rozhodnosti a neústupčivosti, odtiaľ prezývka "železná lady". Presazovala ekonomický liberalizmus, znižovanie daní, obmedzovanie imigrácie, obmedzovanie vplyvu odborov a silnú samostatnú zahraničnú politiku.
Opierala sa o súkromnú iniciatívu jedinca a o zdôrazňovanie jeho nenahraditeľnej úlohy v ekonomike. Politiku Thatcherovej charakterizuje privatizácia (dopravy, priemyslu, školstva a zdravotníctva), obmedzenie úlohy štátu v ekonomike, nezávislá, rozhodná zahraničná politika a zdržanlivosť voči Európskej únii.
Vďaka jej politike voči spoločnej Európe ju nazvali euroskeptikom. Británia sa pod jej vedením len veľmi neochotne podieľala na spoločných európskych politických programoch, keďže sa obávala obmedzenia a straty národnej suverenity na úkor úradov sídliacich v Bruseli.
Práve jej zdržanlivosť vo veci zapojenia krajiny do plnej európskej ekonomickej integrácie a diskusie okolo daňovej politiky na domácej politickej scéne ju prinútili v roku 1990 odstúpiť.
Na medzinárodnej scéne sa v 80. rokoch spojila s americkým prezidentom Ronaldom Reaganom. Toto spojenie sa považuje za jeden z najväčších vonkajších vplyvov na rozpad sovietskeho bloku a pád komunizmu vo východnej Európe a určovalo vtedajšiu ideologickú klímu, ktorá priala podnikaniu a individualizmu.
Za svoje zásluhy Thatcherovú mnohokrát ocenili. Anglická kráľovná ju povýšila do šľachtického stavu.
Zdroj: TASR
Sulík na odchode Dzurindu z politiky netrvá. Do vlády s ním však nepôjde
Figeľov odkaz Ficovi: Buď socialistické zadlžovanie, alebo zodpovednosť
Definitívny rozkol u Matovičovcov. Starí politickí harcovníci si balia kufre
