Tichý: Voľbe generálneho prokurátora hrozí spolitizovanie

Na túto skutočnosť reaguje aj Benátska komisia a navrhuje, aby mal prípravu volieb na starosti parlamentný výbor, ktorý by zohľadňoval odporúčania od odborníkov.

Zmeniť spôsob hlasovania

Uviedol to prvý námestník generálneho prokurátora SR Ladislav Tichý. Podľa jeho slov práve využitie kvalifikovanej väčšiny pri voľbe generálneho prokurátora by sa malo vnímať ako mechanizmus na dosiahnutie konsenzu pri vymenovaní. Komisia však upozorňuje, že je potrebné mať v zálohe aj alternatívny mechanizmus pre prípad, ak by sa kvalifikovaná väčšina nedosiahla tým by sa predišlo nebezpečenstvu zablokovania.

"So stanoviskom Benátskej komisie sa aj ja plne stotožňujem, iba takýmto spôsobom je možné vyjadrenie vnútornej suverenity štátu, trojdelenia štátnej moci a aj spôsob na dosiahnutie nezávislej prokuratúry od konkrétnej politickej moci," zdôraznil ďalej Tichý. Takýto model pri voľbe generálneho prokurátora je zavedený napríklad v Poľsku.

Aplikujeme poľský model?

"Poľský model voľby generálneho prokurátora je v súlade s odporúčaniami komisie. Mohli by sme sa ním inšpirovať. Ide o model, kde jedného z kandidátov vyberá tzv. Štátna súdna rada a druhého kandidáta vyberá Štátna rada prokurátorov. Každá z nich má 25 členov. Štátna rada prokurátorov je zložená z generálneho prokurátora, ministra spravodlivosti, zástupcu prezidenta, štyroch členov parlamentu poslanci, dvaja senátori a šestnásť prokurátorov z rôznych inštancií, z nich jeden je zástupca Ústavu pamäti národa. Podobný je aj systém zloženia Štátnej súdnej rady, v ktorej sú zastúpení sudcovia zo všetkých stupňov. Konečná voľba generálneho prokurátora je na prezidentovi, ktorý si vyberá z týchto dvoch predstavených kandidátov," povedal ďalej Tichý.

Radičová: Prezident nemá dôvod nemenovať Čentéša

Pritom zdôraznil, že "len ak je voľba generálneho prokurátora postavená na nezávislom a zároveň odbornom výbere kandidáta, vedel by sa odstrániť problém jej spolitizovania a vyhnúť sa situáciám, aké Slovensko zažíva pri poslednej voľbe generálneho prokurátora".

Európska komisia na presadzovanie demokracie pomocou práva (Benátska komisia) pôsobí ako poradný orgán Rady Európy pre ústavné záležitosti od roku 1990. Skladá sa zo sudcov najvyšších alebo ústavných súdov, odborníkov na ústavné a medzinárodné právo a členov národných parlamentov.

Na svojom 85. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo v druhej polovici decembra 2010 v Benátkach, schválila Správu o európskych normách týkajúcich sa nezávislosti justičného systému: Časť II Prokuratúra. Táto správa sa zaoberá systémami trestnej justície a ich zbližovaním.

Osobitnú pozornosť venuje modelom organizácie prokuratúry, trendom v tejto oblasti, podrobne sa venuje otázkam týkajúcim sa postavenia prokurátorov, otázkam spojeným s ich vymenovaním a odvolaním z funkcie, ich disciplinárnej zodpovednosti, zdôrazňuje záruky nezasahovania do práce radových prokurátorov a ďalšie záruky nezávislosti justičného systému.