V Grécku sa o slovo hlásia radikáli. Naľavo aj napravo

V Grécku sa budú najneskôr v apríli konať predčasné voľby a k moci sa môže dostať úplne nová vládna garnitúra. Krajina tiež môže vyhlásiť bankrot, ku ktorému napokon už dlho smeruje.

Prevažná väčšina Grékov totiž zásadne odmieta škrty Papadimosovho kabinetu a žiada jediné: štátny dlh by mal byť odpísaný bezo zvyšku a krajine by mal byť umožnený nový začiatok. V silu úsporných opatrení a zmazanie starých dlhov pomocou nového dlhu už nikto z nich neverí.

Podľa prieskumov verejnej mienky si väčšina respondentov želá predčasné voľby čo najskôr. Mnohé z nich pritom preferuje extrémne ľavicové a pravicové sily.

Grécko je bližšie ku krachu. Ani nižšie mzdy nemusia pomôcť

"Zástupcovia troch politických strán (rokujúce s Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom) nemajú žiaden mandát, aby svojimi podpismi potvrdili záhubu krajiny," povedal denníku Athen News predseda poslaneckého klubu Koalícia radikálnej ľavice (SYRIZA) Alexis Tsipras. "Jediným riešením je demisia vlády a okamžité voľby, a to už vo februári."

Rovnaký názor má aj vedenie Komunistickej strany Grécka (KKE). Tá sa od SYRIZY líši len v tom, že okrem kompletného odpustenia gréckeho dlhu požaduje aj vystúpenie krajiny z eurozóny.

Zlatý úsvit

Obe strany majú v prieskumoch zhodnú podporu približne 12 percent voličov. Vo voľbách v roku 2009 pritom komunisti získali 7,5 percent a SYRIZA 4,6 percent hlasov.

Strmo padá popularita Panhelénského socialistického hnutia (PASOK), ktoré je teraz tiež na 12 percentách, zatiaľ čo pred tromi rokmi získalo hlasy 43,9 percent tých, ktorí išli voliť.

Dvanásť percent má aj liberálna Demokratická ľavica (DIMARO), ktorú vedie dnes zrejme najpopulárnejší politik v krajine, právnik Fotis Kuvelis.

V poslednej dobe stráca však aj pravicová Nová demokracia (ND) Antonisa Samarasa, hoci má stále podporu 28 percent voličov. Jej hlasy preberá Ľudová ortodoxná výzva (LAOS) so šiestimi a neonacistické Zlatý úsvit (hryzie Avgi) s tromi percentami.

Do parlamentu by sa pri prekročení trojpercentnej hranice dostali ešte Zelení (OP) a Demokratická aliancia (DISY), ktorá sa odštiepila od Novej demokracie.

Ako na kolovrátku

PASOK si znepriatelil voliča sériou úsporných opatrení prijatých v uplynulých dvoch rokoch, Novej demokracii je zase vyčítané, že zatajovala skutočnú výšku gréckeho dlhu, keď bola pri moci v rokoch 2004 až 2009.

Dôveru Grékov rýchlo stratil aj Papadimos. V novembri minulého roka, kedy bol poverený vedením nového kabinetu, v ňom pritom všetci videli spasiteľa, ktorý krajinu vyvedie z dlhov.

Papadimos ale pokračoval len v predchádzajúcej praxi socialistickej vlády premiéra Jorgosa Papandrea. Ten nechával v parlamente schvaľovať jeden úsporný balíček za druhým a s Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom ako na kolovrátku uzatváral nové a nové dohody o poskytnutí ďalších splátok z úveru vo výške 110 miliárd eur.

Európski politici čoraz častejšie pripúšťajú bankrot Grécka

Papandreou sa s Európskou úmiou dohodol na ďalšom úvere v objeme 130 miliárd eur. Jeho prvá tranža má Grécko teraz zachrániť pred insolvenciou, ktorá hrozí už v polovici marca, kedy má krajina splatiť 14,5 miliardy eur starých dlhov.

Už teraz je ale zrejmé, že nový úver bude musieť byť navýšený o ďalších 15 miliárd. Aténam sa totiž nepodarilo zhromaždiť ani desatinu z 50 miliárd eur, ktoré si sľubovala od privatizácie štátnych podnikov.

Čím ďalej viac expertov je preto toho názoru, že Grécko má vzdať márne pokusy dostať sa z dlhov, ktoré sa vyšplhali na 159 percent hrubého domáceho produktu krajiny (asi 350 miliárd eur) a tento rok napučia o ďalších 15 až 20 miliárd a prijať "jediné čestné riešenie ". Totiž vyhlásiť bankrot.

Autor: Radim Klekner