V Dánsku vypukla „fašírková vojna“. Bravčové mäso verzus moslimovia

KODAŇ/BRATISLAVA – Vojna o fašírky. Aj tak dánske médiá pomenovali rozruch, ktorý vznikol v meste Randers na severe krajiny. Jeho vedenie rozhodlo, aby v školách a škôlkach podávali bravčové mäso, ktoré sa odtiaľ pomaly vytrácalo – moslimské deti ho totiž nejedia.

V Dánsku vypukla „fašírková vojna“. Bravčové mäso verzus moslimovia
Deti moslimských prisťahovalcov v Dánsku bravčovinu nejedia. Islam im to zakazuje. Zdroj:TASR/AP

Hoci navonok ide o nevinnú vec, nariadenie mestskej rady vyvolalo množstvo otázok. Ide naozaj iba o spestrenie jedálneho lístka, alebo je za tým nevraživosť voči imigrantom? Je už situácia v jedálňach taká vážna, že tradičnú dánsku stravu musia chrániť politici?

Spolitizovaná téma

Randers je pomerne malé prístavné mesto s asi 60-tisíc obyvateľmi. No keď jeho mestská rada tento týždeň schválila spomenuté uznesenie, dostalo sa na stránky novín v celom štáte. Povinnosť servírovať bravčové mäso totiž ešte nikde inde nezaviedli.

Pochybnosti okolo rozhodnutia vzbudzuje už to, že s nápadom prišli zástupcovia pravicovo-populistickej Dánskej ľudovej strany (DF) a Liberálnej strany. Navyše prešlo len s tesným rozdielom hlasov – za bolo 16 členov rady, proti 15.

Podľa nariadenia má byť tradičné dánske jedlo hlavnou zložkou ponuky v zariadeniach pre deti ako sú škôlky či školy. Ako to má v praxi prebiehať, nie je pritom jasné.

Autori návrhu však ubezpečujú, že nikoho nenútia, aby sa stravoval v rozpore so svojím presvedčením alebo náboženstvom. To sa týka i moslimských detí, ktorým islam bravčové mäso zakazuje.

Europoslanci nechápu. Prečo chce Dánsko konfiškovať majetok migrantov?

Navzdory tomu sa aj z tohto rozhodnutia robí politika. Môže za to najmä Dánska ľudová strana, ktorá sa rázne stavia proti prisťahovalcom.

„DF pracuje na národnej a lokálnej úrovni pre dánsku kultúru, vrátane kultúry stravovania,“ komentoval rozhodnutie na sociálnej sieti hovorca strany Martin Henriksen.

„Dôsledne bojujeme aj proti islamským predpisom a pomýlenému braniu ohľadov, ktoré dánskym deťom predpisuje, čo majú jesť,“ doplnil. Ľudovci zároveň k podobnému kroku, aký presadili v Randerse, vyzvali aj ďalšie dánske mestá.

Ohľady na moslimov

Na druhej strane barikády stoja politici, ktorí majú na vec iný názor. Rozhodnutie mestskej rady v Randerse skritizoval napríklad ľavicový politik a bývalý minister pre integráciu a sociálne veci Manu Sareen.

Podľa neho je za tým snaha vnucovať deťom istú ideológiu.„Je neuveriteľné, do čoho všetkého sa politici miešajú,“ reagoval Sareen na facebooku.

Konfiškácia osobných vecí migrantov sa nekoná. Dáni si to rozmysleli

Téma, ktorú otvorili v Randerse, nie je pritom nová. O tom, či má pre ústretovosť voči moslimom zmiznúť z jedálnych lístkov verejných zariadení bravčové mäso, sa v Dánsku diskutuje už od roku 2013.

Ako vtedy vysvitlo z prieskumu, z celkových vyše 1 700 materských škôl v krajine brali ohľad na stravovacie návyky moslimov len v tridsiatich.

Halal alebo dánska bravčovina

Podnetom na to, aby v Randerse začali konať, bolo vlaňajšie rozhodnutie jednej z tamojších škôlok. Keďže ju navštevovalo veľa moslimských detí, ktoré bravčovinu nejedli, z jedálnička ju tam vyškrtli a nahradili „halal“ mäsom.

Vedúca škôlky Bente Gråkjærová sa vtedy bránila tým, že deti predsa stále dostávajú dánske ovocie a zeleninu, ako aj dánsky celozrnný chlieb. „Nemusí to byť bezpodmienečne bravčové mäso, aby sme boli dánski,“ ohradila sa voči kritike vedúca.

Dáni chcú migrantov učiť sexuálnu výchovu. Znásilnení v krajine je až príliš

Celý spor však má aj ekonomické pozadie. Už viac ako sto rokov zohráva totiž v Dánsku chov ošípaných významnú úlohu.

Na 5 000 farmách ich ročne chovajú asi 28 miliónov, z toho 90 percent ide na vývoz. Živé prasiatka sa exportujú najmä do Nemecka. Väčšia spotreba bravčového mäsa by preto podporila i dánsku ekonomiku.

Radovan Krčmárik

Redaktor
 

Diskusia

Najčítanejšie