Zákon na bojových psov nepomôže. Neporiadni psíčkari by sa mu vraj vyhli

"Majiteľ plne zodpovedá za to, ako psa vedie, čo ho naučí, a čo od neho vyžaduje. Je tu aj zo zákona zodpovednosť pre majiteľa, za správanie sa psa. Tak ako majiteľ pištole zodpovedá za to, čo sa s tou pištoľou robí, tak aj majiteľ psa za to, čo ten pes robí," uviedol pred časom pre Aktuálne.sk Štefan Štefík zo Slovenskej kynologickej jednoty (SKJ).

Slováci chovajú približne 500-tisíc psov, z čoho čistokrvných je ani nie pätina. "Pri tom obrovskom množstve psov je tých prípadov skutočne málo. Keď sa za rok stanú dve-tri vážnejšie situácie, tak ide o promile. Máme viac napadnutí ľudí na Slovensku divými osami alebo sršňami ako napadnutí psami," dodal Štefík.

Útok psa už riešia aj slovenské zákony. Ak napadne človeka alebo zviera bez provokácie, a majiteľ mu v tom nezabráni, čaká ho pokuta. Podľa zákona ho môže takýto priestupok stáť do 165,97 eura. Útok neporiadny psíčkar tiež musí oznámiť obci, kde je zviera registrované.

Prísne zákony nič nevyriešia

Prísnejšia zákonná regulácia, o ktorej sa pri niektorých plemenách hovorí, by však podľa poradkyne pre chov argentinskej dogy nič nevyriešila. Na nezodpovedných majiteľov, ktorí psy nechajú priviazané v nevyhovujúcich podmienkach alebo sa nestarajú o ich výchovu, by totiž nemali dosah.

„Tam sa nedá presne vyselektovať, koho by sa týkali. Lebo je kopa ľudí s neregistrovanými psami. Zákon by postihol najmä majiteľov s registrovanými psami. A to sú práve tí, ktorí so svojimi psami naozaj niečo robia, majú niečo naštudované a venujú sa im,“ vysvetlila svoje výhrady.

Odborníčka považuje za kľúčový najmä výcvik a socializáciu psa. „Aj z malého pinčla sa dá urobiť agresívny pes. Aj tam, kde chodím venčiť, sú malé psy agresívnejšie a často neovládateľné,“ vysvetľuje odborníčka.

Dodáva, že človek, ktorý si ide zaobstarať psa, by mal ešte pred jeho nákupom preštudovať čo najviac informácií o vybranom plemene. Tiež odporúča vyberať si zviera od registrovaného chovateľa a vyhýbať sa množiteľom, ktorí ich často držia v nevyhovujúcich podmienkach.

Bojové psy neexistujú

Nesprávny je podľa kynológov aj pojem bojové plemeno. Toto označenie sa používa v nadväznosti na históriu, keď sa niektoré psy cvičili, aby proti sebe bojovali.

"Niektoré psy sa na túto činnosť využívali, ale v súčasnosti za prvé je to zakázané a za druhé, všetky tie psy, ktoré pôsobia takým dojmom sa dajú zvládnuť. Vedia sa prispôsobiť súčasným podmienkam života v spoločnosti, závisí to len od majiteľa," tvrdí Štefík.

Bojové psy podľa kynológa neexistujú. Všetko záleží od ich výchovy a majiteľa.

Do tejto skupiny sa často zaraďujú plemená pitbullov, staffordšírskych teriérov, argentíske dogy, bullteriéry, ale aj vzhľadom pomerne odlišné rhodézske ridgebacky, dobermany či rotvajlery.

"My pojem bojové psy alebo agresívne psy nepoznáme, pretože vieme, že všetky plemená, či sa hodnotia tak alebo tak, sú ovplyvnené práve výchovou a majiteľom. Tie najhoršie vyzerajúce psy vedia byť milujúce, starať sa o deti a byť v spoločnosti veľmi príjemné," povedal Štefík.

Zákaz by priniesol ilegálny chov

Podľa majiteľa argentínskej dogy Dávida Šmidkeho chýba psíčkarom najmä osveta. Mnohí totiž nevedia predvídať správanie svojho psa a nedokážu preto v krízovej situácii správne zareagovať.

„Ľudia by mali vedieť viac o tom, ako to funguje v psom živote. Smerovalo by to k tomu, že by ich viac chápali a prispôsobili sa tým situáciám,“ odhadol.

Dávid by sa ale regulácii a posudzovaniu majiteľov nebránil. Podľa neho si veľké plemená často vyberajú ľudia, ktorí sa o nich nevedia starať a dokonca ich „huckajú“ proti iným psom. To môže viesť k agresivite a mať následky aj pri obyčajnej prechádzke po ulici.

Vzory ako ustrážiť výber majiteľov by psíčkar hľadal v zahraničí, v reštrikciách by ale nešiel príliš ďaleko. Úplný zákaz chovu vybraných plemien, ako ho poznajú aj vyspelé štáty, totiž môže priniesť viac problémov ako úžitku. Podľa Dávida by motivoval k chovu zvierat načierno.

Samotné „bojové“ plemená navyše podľa chovateľa dostávajú príliš veľa negatívnej pozornosti. „Keď pohryzie iný pes, tak to nie je zaujímavé. Ak kokršpaniel zaútočí na dieťa, a spôsobí mu zranenia, to sa nikam nedostane. Len keď ide o väčšie plemeno, ktoré vyzerá nebezpečne,“ myslí si.