• Ekonomika
• Financie
• 01. august 2012, 00:00

Zažil krízu prvý. Island pomaly vstáva z popola

PRAHA - Ako prvé sa v Európe nedostalo do krízy Grécko, Írsko ani Pobaltské krajiny. Bol to Island. Podľa ekonómov išlo o doteraz najrýchlejší a najdrsnejší prepad niektorých z národných ekonomík.

Neutiekli ani štyri roky a svet upiera pozornosť prakticky len na južné krídlo Európy. Na islandskú smršť si už málokto spomenie. Zdá sa, že ani nie je dôvod.

Islandská ekonomika vlani rástla o 3,1 percenta, čo predčilo očakávania centrálnej banky, Medzinárodného menového fondu (MMF) aj OECD. Tento rok sa má HDP zvýšiť o 2,8 percenta, domáci dopyt potom o štyri percentá. Zlepšuje sa rating krajiny, ktorá sa zo špekulatívneho pásma vrátila do investičného.

Podľa analytika Jana Jedličku z Českej sporiteľne je teraz islandský trh postavený na zdravých základoch. „Väčšina dlhov bola odpísaná a preto verím v pokračovanie doterajšieho pozitívneho vývoja,“ hovorí.

Jeho slová potvrdzuje aj Michal Brožka z Reiffeisenbank: „O rastúcej dôvere svedčí aj to, že dokáže predať dlhopisy na finančnom trhu, aj keď platený úrok je stále relatívne vysoko. Cena za riziko je asi polovičná oproti Španielsku, ale asi trikrát vyššia ako v prípade Dánska,“ pripomína.

Niektorí ekonómovia napriek tomu zostávajú nohami na zemi a situáciu na Islande jednoducho hodnotia slovami: „Mohlo to byť omnoho horšie.“

Najviac kritiky zaznieva od Jona Danielssona, Islanďana, ktorý pôsobí na London School of Economics. Politici aj MMF podľa neho vykresľujú situáciu pre zvyšok sveta príliš ružovo.

Blesk z jasného neba

Ako pre časť ekonomickej verejnosti, tak pre Islanďanov predstavoval pád na jeseň 2008 „blesk z jasného neba“.

Krátko pred krízou sa Island mohol chváliť štvrtým najväčším hrubým domácim produktom na hlavu na svete. V Európe na tom bol po Luxembursku najlepšie. Nezamestnanosť sa pohybovala medzi nulou a jedným percentom.

Absurdita menom HDP. Kríza sa skončí, keď bude horšie

Potom však prišiel tvrdý pád. „Žiadny trh do tej doby nepadol tak rýchlo a tak tvrdo,“ uviedol pre The New York Times Danielsson. Jedna z Islanďaniek pre tie isté noviny spomína, že jej to prišlo, ako keby sa nečakane a bezdôvodne ocitla vo väzení.

Na záchranu ekonomiky poslúžila predovšetkým stabilizačná pôžička od MMF, peniaze poskytli aj ďalšie škandinávske štáty.

Dovoz zdražel na dvojnásobok

Islandský boj s krízou by rozhodne vyzeral inak, ak by ostrovný štát používal euro alebo inú „veľkú“ menu. Tú nemal, takže sa zákonite nevyhol skokovému zdraženiu krony. Kým v júli 2008 ľudia platili za dolár 75,4 krony, v novembri to bolo vyše 140 kron.

Krona bola extrémne kolísavá najmä kvôli tomu, že fakticky ide o najmenšiu voľne plávajúcu menu na svete. „Ďalšie krajiny, ktoré sú podobne veľké ako Island buď vlastnou menou neplatia - napríklad Estónsko alebo Luxembursko, alebo ju majú pevne naviazanú na silnejšiu menu. To sa týka Malediv, Bahám, Lotyšska alebo Litvy,“ stojí v štúdii OECD.

Znehodnotená krona mala aj svoje pozitíva. Zlacneli produkty, ktoré Island vyváža. Prilepšili si hlavne rybári, ako aj hlinikárne alebo farmaceutické firmy. Jasať mohli aj podnikatelia v cestovnom ruchu - kríza a lacnejšie služby totiž dovtedy drahú destináciu sprístupnili turistom.

Zahraničný tovar však zrazu stál dvakrát toľko. Island toho pritom dováža pomerne dosť, či už potraviny, ropné produkty alebo dopravné prostriedky.

Situácia sa navyše mohla ešte zhoršovať. Biznismeni totiž spravili to, k čomu by sa uchýlil na ich mieste každý - začali sa tamojších kron zbavovať a vymieňať ich za doláre či eurá. S nižším dopytom však oslabovanie krony pokračovalo. Centrálna banka sa preto rozhodla konať a zmeniteľnosť krony začala kontrolovať.

Kríza v eurozóne sa ešte nekončí, varujú ekonómovia

Podľa Jiřího Tylečka z X-Trade Brokers môže podobné opatrenie v budúcnosti odradiť investorov. Inak sa však experti zhodujú na tom, že krátkodobo tento krok Islandu pomohol.

„V mimoriadnych časoch je potrebné prijímať mimoriadne opatrenia,“ komentuje Jan Jedlička z Českej sporiteľne. Kapitálové obmedzenia by však nemali trvať príliš dlho, zdôrazňuje ekonóm Partners Pavel Kohout.

Akcionári vyšli naprázdno

Na rozdiel od krajín južnej Európy sa však vláda nebála nechať padnúť tri najväčšie banky v krajine. Respektíve ich prevzala, následne rozpustila ich investičné oddelenia a zaručila sa len za vklady domácich občanov - straty teda niesli v prvom rade akcionári (sumu, o ktorú prišli, odhaduje OECD na 41 miliárd eur).

Takisto vláda pomohla miestnym dlžníkom. Mnoho domácnosti si totiž vzalo kvôli nižším úrokovým sadzbám hypotekárny úver v zahraničnej mene. Hneď ako krona oslabila, splátky zdraželi o desiatky percent.

Podľa agentúry Bloomberg preto banky (v tom čase už vlastnené štátom) odpustili domácnostiam pôžičky v hodnote 13 percent HDP.

Čím bola teda islandská kríza špecifická? Jan Jedlička sa pozastavuje predovšetkým nad tým, že vôbec mohla vzniknúť. „Ako sa stalo, že krajina s veľkosťou Brna dokázala presvedčiť zahraničných investorov, aby jej napožičiavali 90 miliárd eur?“ pýta sa ekonóm.

Pre predstavu. V prepočte na obyvateľa si islandské banky zaobstarali vyše 308-tisíc eur, kým český štátny dlh na obyvateľa je teraz zhruba 7,5-tisíca eur.

Podľa Pavla Kohouta prináša islandská kríza poučenie, že v krajných prípadoch môže byť štátny bankrot spojený so znehodnotením meny jediným a najlepším riešením. „Niekedy ide o jedinú šancu zbaviť sa dlhov,“ verí Kohout.

„Boli priznané chyby a v mnohých oblastiach sa začalo odznova,“ súhlasí Jiří Tyleček, podľa ktorého sa príbeh Islandu zhodoval skôr s krízou v USA. „Ohromne sa zväčšil finančný sektor, ktorý úveroval nehnuteľnosti aj ďalšie bubliny. Juhoeurópske krajiny majú problémy so spoločnou menou,“ vysvetľuje, prečo sa nedá „islandská cesta“ na dlhovú krízu eurozóny bez problémov aplikovať.

Tereza Holanová, Aktuálně.cz

• Facebook
• Twitter
• Google plus
• E-mail
• Print

Diskusia

Vráti sa Island do čias spred krachu?