Zo Slovenska miznú lieky. Vyvážajú ich do zahraničia

Ten by malo podľa nich ešte zvýšiť aprílové referencovanie, ktorá cenu liekov stlačí z terajšej šiestej na druhú najnižšiu v Európskej únii. Lieky sa tak stanú atraktívne pre ostatné trhy Únie. "Ak je u nás nákupná cena 1000 eur, v Nemecku 1600 eur, niekto má takýmto vývozom zisk 600 eur," poznamenala za Asociáciu dodávateľov liekov Nataša Hudecová.

Ministerstvo zdravotníctva zvýšenie reexportu odmieta. Tvrdí, že dodávatelia liekov zavádzajú. "Informácie o vysokom reexporte liekov zo Slovenska považujeme za nepodložené a neopodstatnené," reagovala hovorkyňa MZ SR Katarína Zollerová. Poznamenala, že spoločnosti zainteresované v predaji liekov takto argumentovali aj v minulosti. Ich slová sa podľa nej ukázali ako nepravdivé.

Kto míňa lieky?

Podľa odhadov ADL sa dnes zo Slovenska môže vyvážať asi 15 percent obchodovateľného objemu liekov. A objem sa má ešte zdvojnásobiť, tvrdia dodávatelia. Na trhu badajú jav, kedy nákup liekov neúmerne narastá vo vzťahu k nižšiemu počtu pacientov. "Tieto lieky sa musia niekde míňať," načrtla Hudecová.

Ako príklad uviedla liečivo na zabránenie zrážania krvi v cievach po ťažkých operáciách. "Ak si vezmete, aké množstvo sa ho predá na Slovensku, zistíte, že by sme si tento liek museli pichať všetci."

Rezort zdravotníctva tvrdí, že v súvislosti so zvyšujúcim sa vývozom nezaznamenal väčší nákup liekov. 

Jana Pifflová-Španková z občianskeho združenia, ktoré pomáha pacientom s rakovinou, pred časom naznačila, že v zdravotníckych kruhoch sa neoficiálne hovorí o kríze v liekoch. 

Onkopacienti nemajú lieky. Výpadky nie sú rarita

Kontrola reexportu asi nebude

Ak liek vstupuje na slovenský trh, prechádza evidenciou Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. Ten ale nesleduje, aký osud liek čaká po jeho rozvoze do lekární či nemocníc. Aj preto ADL navrhuje evidenciu, čo sa zo Slovenska vyvezie. Toto opatrenie pritom pred uvedením zákona do praxe žiadali farmakofimy, kď si od možných výpadkov liekov umývali v októbri ruky.

Ministerstvo zdravotníctva žiaden mechanizmu na reexport liekov zaviesť ale neplánuje. "Máme za to, že by išlo o porušenie Zmluvy o fungovaní EÚ, v ktorej je okrem iného aj problematika voľného pohybu tovaru. Ide o jeden z najzákladnejších dokumentov upravujúcich chod EÚ. Farmaceutické spoločnosti sami regulujú reexport liekov, MZ nepredpokladá jeho výrazné zvýšenie," odkázala spoločnostiam Zollerová.

Dodávatelia pritom tvdia, že dnes na trhu fungujú firmy, ktoré sa špecializujú práve na export do cudziny a nerobí im problém lieky prebaliť do jazyka krajiny, do ktorej sú vyvezené. Prax vie byť rôzna. Európski distribútori dokonca v rámci sledovania, akú cestu dokáže prejsť liek, podnikli prieskum. Ich zistenie pri jednom liečiv ukázalo, že liek putoval z Česka na Ukrajinu, odtiaľ do Litvy, kde ho prebalili a skončil na nemeckom trhu.

Liek na trhu musia zabezpečiť

To, ako sa situácia bude vyvíjať, ukáže nasledujúce obdobie po referencovaní cien. Pokiaľ na Slovensku nejaký liek bude chýbať, má rezort v rukách nástroj mimoriadneho dovozu. Ten minister nedávno použil pri chýbajúcich cytostatikách pre onkologických pacientov. 

Výpadok si v konečnom dôsledku môže odskákať výrobca. Ten je podľa zákona povinný zabezpečiť dostupnosť daného lieku. "V prípade, že lieky nebudú dostupné, tak preberá zodpovednosť," pripomína Zollerová.

Ak liek nebude na trhu 60 dní, rezort vyradí jeho liek zo zoznamu a výrobcovi naparí pokutu  od 10- do 30-tisíc eur.

Ak pacient pocíti nedostatok lieku, má sa podľa hovorkyne MZ obrátiť priamo na ministerstvo alebo svoju zdravotnú poisťovňu.