Bezpečnosť Slovenska má vážne slabiny. Stratégie staré desať rokov

BRATISLAVA – Vlastná bezpečnosť ani obrana Slovensko príliš netrápi. Svedčí o tom fakt, že sa stále riadi bezpečnostnou a obrannou stratégiou z roku 2005. Odborníci upozorňujú, že oba tieto dokumenty treba aktualizovať, aby zohľadňovali zmenenú medzinárodnú situáciu.

Bezpečnosť Slovenska má vážne slabiny. Stratégie staré desať rokov
Ilustračné foto. Zdroj:SITA/Ján Slovák

O potrebe vytvorenia novej bezpečnostnej stratégie sa cez víkend diskutovalo aj na stretnutí bezpečnostných analytikov, zástupcov ministerstiev, neziskových organizácií a akademickej obce v rámci Slovenského strategického fóra v Beladiciach.

„Jeho účastníci zdôraznili, že Slovensko ako jediné z okolitých štátov ešte neprijalo novú bezpečnostnú stratégiu, čo vysiela negatívny signál našim spojencom. Zdôraznili, že príprava novej stratégie by sa mala začať čo najskôr,“ uviedol Tomáš Čižik z Centra pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA).

Vyhrotená situácia si žiada zmeny

Odvtedy, ako parlament v septembri 2005 schválil obe stratégie, ktoré inak odborníci hodnotia kladne, lebo správne predvídali možné ohrozenia, pribudlo v regióne viacero rizík, napríklad ozbrojený konflikt na Ukrajine či napätie medzi Európskou úniou a Ruskom.

Susedné štáty na zmenené podmienky už reagovali. Napríklad Česká republika prijala novú stratégiu bezpečnosti v roku 2011 a obrannú o rok neskôr, Poliaci to spravili vlani. U nás sa napriek kritike expertov z tretieho sektora v tejto veci zatiaľ nič zásadné nepodniklo.

Niektoré nové hrozby sú pritom dosť závažné. Podľa Jaroslava Naďa, odborníka na obranu a bezpečnosť z organizácie Central European Policy Institute (CEPI), sa objavili celkom nové fenomény ako kybernetická bezpečnosť, bezpečnosť dodávok surovín, migrácia, sociálna nerovnováha alebo ekonomická bezpečnosť.

„Ukazujú sa byť urgentnejšie ako by sme to predpokladali v roku 2005. Udalosti na Ukrajine, ale aj predtým v Gruzínsku či v Estónsku, ale napríklad aj masívna propaganda a aktivity ruských spravodajských služieb známe z obdobia KGB, nám ukázali agresívnu povahu ruskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, na ktorú treba adekvátne reagovať,“ spresnil Naď.

Hybridná vojna na Ukrajine

V odborných kruhoch sa čoraz väčšmi hovorí aj o tzv. hybridnej vojne. Jej definícia sa spája s náčelníkom ruského generálneho štábu Valerijom Gerasimovom, ktorý už pred dvoma rokmi konštatoval, že v modernej dobe miznú hranice medzi mierom a vojnovým stavom.

Podľa neho sa súčasný svet nachádza v stave sústavnej vojny, ktorá sa vedie i bez zbraní v mysliach ľudí. Používa pritom nástroje ako internet, médiá, sociálne siete, pričom informačné útoky dokážu naberať na sile a aj bez klasického boja rozložiť sily protivníka tak, že sa nebude vedieť brániť.

Zatiaľ čo predtým sa za príklad hybridnej vojny považoval skôr konflikt medzi palestínskym hnutím Hizballáh a Izraelom, dnes sa zvykne uvádzať aj to, čo sa deje na území nášho susedného štátu.

„Hybridná vojna vedená Ruskou federáciou už reálne prebieha na Ukrajine. Niektoré jej prvky, najmä informačná vojna a s ňou súvisiaca propaganda, už zasiahli v podstate celú západnú pologuľu vrátane Slovenska,“ upozornil Naď.

Čo sa týka kybernetických útokov, tie podľa neho v nedávnej minulosti masívne zasiahli také krajiny ako sú Gruzínsko, Estónsko či Ukrajina. Ide o výraznú hrozbu, ktorá sa pritom ešte pred pár rokmi podceňovala.

„Dnes okrem politicky motivovaných útokov prebieha aj v oblasti priemyselnej špionáže a predstavuje vážnu ekonomickú hrozbu, najmä zo strany Ruska a Číny,“ dodal Naď.

Konať musí vláda

Prijatie novej bezpečnostnej stratégie je preto podľa odborníkov nevyhnutné. Na jej tvorbe by sa mali podieľať všetky ministerstvá, ktoré by to konzultovali s tretím sektorom.

„Veľký dôraz by sa mal klásť tiež na prepojenie vnútornej a vonkajšej bezpečnosti,“ priblížil Čižik. Ako dodal, je dôležité, aby nová bezpečnostná stratégia nebola len politickým dokumentom, ale koncepciou, ktorá bude odrážať aktuálne hrozby a výzvy. Materiál sa preto musí pripraviť precízne s mandátom vlády, no aj po verejnej diskusii.

Podľa Naďa by stratégia mala jasne určiť i prvky krízového manažmentu a definovať nielen vonkajšie, ale aj domáce bezpečnostné hrozby.

Horšie však podľa neho je, že sa na nej poriadne nepracuje. Prebehlo údajne len niekoľko diskusií medzi mimovládnymi organizáciami CEPI a CENAA, kde sa hovorilo o potrebe a forme novej bezpečnostnej stratégie.

„Je to však iba začiatok procesu, v ktorom bude mimovládny sektor zohrávať aktívnu úlohu. Primárnu rolu však musí zohrávať vláda. Obávam sa, že v tomto volebnom období je, žiaľ, schválenie novej bezpečnostnej stratégie už nereálne,“ odhadol Naď.

Základy sú v Bielej knihe

Ako Aktuálne.sk informovala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková, v rámci prehodnotenia a aktualizácie bezpečnostnej a obrannej stratégie už prebiehajú odborné konzultácie rezortov obrany a zahraničných vecí. Postupne by sa mali rozšíriť o ďalšie subjekty a predpokladá sa vytvorenie širšej spoločenskej diskusie.

Balleková zároveň upozornila, že základný strategicko-koncepčný rámec pre dlhodobý rozvoj obranného potenciálu štátu poskytla pred dvoma rokmi aspoň Biela kniha o obrane. Tým sa podľa nej primerane aktualizovali niektoré otázky riešené v obrannej stratégii z roku 2005.

Keď sa zhoršili bezpečnostné podmienky v súvislosti s krízou na Ukrajine, vláda zase prijala dokumenty ako Hodnotenie bezpečnostnej situácie a ďalšie, ktoré obsahovali opatrenia na minimalizovanie bezpečnostných rizík.

"Tým vláda prakticky aktualizovala aj strategicko-koncepčný rámec daný Bielou knihou," poznamenala Balleková.

Radovan Krčmárik

Redaktor
 

Diskusia

Čo považujete za najväčšiu hrozbu pre mier?

Najčítanejšie