Do boja s čiernymi stavbami vytiahla Stavebná polícia

Bratislava - Zrejme až tisícky stavieb, ktoré "krášlia" slovenské mestá a obce, boli postavené či prerobené nelegálne. Sta...

Zdroj: Pavol Urbi, Aktuálne.sk

Bratislava - Zrejme až tisícky stavieb, ktoré "krášlia" slovenské mestá a obce, boli postavené či prerobené nelegálne. Stavitelia totiž vedia, že za nedodržanie zákona im hrozia len "kozmetické" pokuty.

Práve na tento stav poukázali občianski aktivisti v najväčšej mestskej časti hlavného mesta Petržalka. Tí pod názvom Stavebná polícia navrhujú sériu opatrení, ktorá by mala nepoctivým staviteľom poriadne klepnúť po prstoch.

Len v samotnej Petržalke je pritom takýchto čiernych stavieb niekoľko desiatok a len počas minulého roka bolo sedem z nich legalizovaných.

Miestny poslanec a jeden z predstaviteľov iniciatívy Oliver Kríž pripomína, že hoci v stavebnom zákone sa nachádza niekoľko nástrojov na potlačovanie čiernej výstavby, tie sú často nepoužívané a príliš komplikované.

"Podľa stavebného zákona a iných právnych predpisov, zamestnanci stavebného úradu nemôžu napríklad ani vstupovať na územie súkromného staveniska bez vedomia a súhlasu vlastníka," pripomína Kríž.

Smiešne kompetencie

Kompetencie ľudí, ktorí by teda mali dohliadať na legálnu realizáciu stavby, tak končia pred jej bránami. Možnosť na zbúranie čiernej stavby je po jej dokončení veľmi malá. Takýto postup sa totiž zvažuje len v prípade tzv. závadnej stavby, ktorá ohrozuje život alebo zdravie osôb.

Navyše by musel stavebný úrad, a nie hriešnik, preukázať, že stavba je v rozpore s verejným záujmom. Skôr než by sa teda úrad púšťal do takto komplikovaných sporov, vyrúbi staviteľovi pokutu a stavbu zlegalizuje.

Zdroj: Pavol Urbi, Aktuálne.sk

"Povedzte mi, ktorá obec má toľko peňazí, aby zo svojho rozpočtu vyčlenila toľko financií, aby mohli odstrániť nelegálnu stavbu a následne si to budú až vymáhať súdnou cestou od čierneho stavebníka. To môže trvať roky a navyše sa k tým peniazom úrad nemusí nikdy dostať," upozorňuje petržalský aktivista.

Výška maximálnych pokút je pritom v porovnaní s mnohomiliónovými investíciami skôr na zasmiatie. Maximálna pokuta pre fyzickú osobu je totiž necelých 332 eur a pre právnickú osobu viac ako 13 270 eur.

"U nás stavebná kriminalita nie je definovaná ako trestný čin. Jediným trestným činom je stavenie v chránenej krajinnej oblasti a v chránenom území. Všade inde je to len priestupok," skonštatoval Kríž.

Možnosťou, kedy môže stavebník predsa len dostať mastnejšiu pokutu, je na základe zákona o priestupkoch, kde je horná hranica finančného trestu stanovená na takmer 166-tisíc eur. V takom prípade však zase kompetentné orgány musia preukázať vysokú závažnosť protispoločenského konania zhotoviteľa stavby. To pritom znamená ďalšie nemalé výdavky zo štátneho rozpočtu.

Kľúč na vymáhanie povinností chýba

Podľa návrhov aktivistov Stavebnej polície by sa takáto prax mala otočiť o 180 stupňov. Pri tvorbe opatrení pritom vychádzali zo skúsenosti iných krajín, v ktorých sa s čiernymi stavbami darí bojovať oveľa účinnejšie.

Zdroj: Jupiter Images

"Povinnosti v zákone stanovené máme, ale právne prostriedky na ich vymáhanie neexistujú alebo sú slabé. Bežná pokuta v Rakúsku udelená priamo na mieste pritom dosahuje 36-tisíc eur. Navyše kompetentný úrad má právo zhabať stavebné náradie a materiály," upozorňuje Kríž.

Vo Švajčiarsku, na ktoré sa aj slovenskí politici radi odvolávajú, môže byť dokonca za nelegálnu stavbu jej zhotoviteľ poslaný za mreže až na tri roky. V niektorých kantónoch (krajoch) nie je navyše stanovená horná hranica pokuty.

"Staviteľ si tak nemôže vyrátať, že v správnom konaní zaplatí 100-tisíc. Tam súd rozhodne o pokute, ktorá môže byť vyššia než je samotná hodnota stavby," upozorňuje petržalský poslanec.

V obľúbenom slovenskom letovisku - v Chorvátsku od roku 2007, odkedy platí v tejto krajine nový stavebný zákon, zase úrady nariadili zrovnať so zemou 3000 nelegálnych stavieb.

Podobné opatrenia by aktivisti radi videli aj v slovenskom právnom poriadku. Nechcú ísť pritom cestou vytvorenia nového úradu stavebnej polície, ale čiastkovými opatreniami.

"Chceme zmeniť nielen stavebný zákon, ale aj ďalšie súvisiace právne predpisy ako zákon o priestupkoch, zákon o obecnej polícii, zákon o policajnom zbore či energetike, ale aj vodovodoch a kanalizáciách," vyčíslil Kríž potrebu právnych úprav.

Za čiernu stavbu za oceľové mreže

Aktivisti tak navrhujú vyššie pokuty za nedodržiavanie stavebného zákona. Tieto finančné tresty by nemali byť vyjadrené maximálnou mierou ako je tomu v súčasnosti, ale napríklad istým percentom z hodnoty stavby.

Úrady by navyše mali mať voči čiernym stavebníkom aj právomoc zhabať stavebné nástroje a stroje, či odpojiť takúto stavbu napríklad od vodovodu, plynovodu, elektriny či kanalizácie. Stavebný hriešnik by podľa zástupcov Stavebnej polície mal počítať aj s odňatím možnosti pracovať v tomto odvetví na určitý čas.

"Chceme tiež, aby to bol trestný čin. Nami navrhovaná sadzba je odňatie slobody až do desiatich rokov," dodal Kríž.

Jedným z riešení by však napokon malo byť aj zjednodušenie odstránenia takejto stavby a tiež zúženie možností, ako ju legalizovať po jej dokončení.

Aktivisti Stavebnej polície chcú pre svoje návrhy získať aj občanov. Preto sa rozhodli pred niekoľkými týždňami začať organizovať petíciu, pod ktorou do týchto dní nazbierali viac ako 2000 podpisov. V prípade pozitívnej odozvy medzi verejnosťou nevylučujú rozšírenie akcie aj na celé Slovensko.

 

Diskusia

Najčítanejšie