Dokážete ušetriť? Väčšina Slovákov má vo vlastných peniazoch poriadny bordel

BRATISLAVA - Nedostatočná finančná rezerva, vysoká bežná spotreba a vysoké úvery. Taká je realita v našich domácnostiach. Nadácia Partners, v spolupráci s agentúrou Focus, zrealizovali pri príležitosti tohtoročného Dňa finančnej gramotnosti reprezentatívny prieskum, ktorý priniesol zaujímavé zistenie. Slováci sú finančne podvyživení.

Dokážete ušetriť? Väčšina Slovákov má vo vlastných peniazoch poriadny bordel
Zdroj:TASR/Michal Svítok

A preto našim peňaženkám stanovili odborníci ideálnu finančnú mieru, ktorej by sme sa mali držať. A to 10:20:30:40

Odložiť bokom

 „Minimálne desať percent z mesačného príjmu jednotlivca či domácnosti by totiž malo smerovať na vytvorenie finančnej rezervy,“ vysvetľuje Tomáš Šipula, odborník na osobné financie z Partners Group. No z prieskumu Focus vyplynulo, že aspoň tých desať percent si nedokáže odložiť až viac ako dve tretiny Slovákov, 69 percent. Viac ako tretina, 36 percent Slovákov, neušetrí vôbec nič.

Tí, ktorí si zvyknú ale robiť finančnú rezervu, robia tak pravidelne mesačne. Tesne viac ako polovica z nich si odloží nabok peniaze hneď, ako príde výplata či dôchodok a 42 percent počká na koniec mesiaca, a ak niečo zostane, tak si odložia.

Prieskum však poukázal na zarážajúcu skutočnosť. Pri otázke, v akých prípadoch ľudia siahajú na svoju rezervu 56 percent Slovákov ju, žiaľ nesprávne, využije pri kúpe väčších výdavkov do domácnosti, alebo z dôvodu urobiť si radosť.

Kam skryť peniaze

Podľa finančníkov by malo optimálne až 20 percent z príjmov smerovať do vytvárania dlhodobých aktív. Prvým je ochrana pred výpadkom príjmu formou vhodne zvoleného životného poistenia. Malo by byť povinnou jazdou pre každého živiteľa rodiny a pre každého, kto má úver. Životné poistenie má okolo dvoch pätín opýtaných 43 percent. Takmer rovnaké percento, 41 percent, sa však stále spolieha na pomoc rodiny.

Druhou zložkou je sporenie na dôchodok, ktoré by rovnako mal zvážiť každý, kto si chce aj po svojom odchode do penzie zachovať životný štandard a dopriať si o čosi viac, než čo mu umožní dôchodok od štátu. Podľa prieskumu si až 62 percent Slovákov v produktívnom veku nesporí na dôchodok. Z toho takmer polovica ako dôvod uvádza, že nemá na to prostriedky, 12 percent sa spolieha na pomoc štátu a zarážajúcich 19 percent nepovažuje túto oblasť za dôležitú.

Úverová pasca

Výška úverov by v domácnosti nemala presiahnuť 30 percent príjmov. Za touto hranicou je už bežný chod rodiny, ako aj schopnosť financovať akékoľvek ďalšie potreby, ohrozený. Nehovoriac o neočakávaných udalostiach. Podľa prieskumu viac ako 30 percent z príjmu na rôzne splátky bankových či nebankových produktov dáva viacej ako tretina Slovákov, 36 percent.

„Pokiaľ ide o spotrebné úvery, nákup na splátky či nebankové pôžičky, ich výška by mala mať optimálne výšku nula percent. Týchto úverov sa treba snažiť čo najskôr zbaviť a nezadlžovať sa ďalej,“ upozorňuje Šipula. A hoci 52 percent respondentov by si nikdy nevzala úver z nebankovky, 10 percent by po ňom siahlo v prípade bezkonkurenčných podmienok nebankovej spoločnosti či odmietnutia úveru bankou.

Koľko pustiť z ruky

Na bežnú finančnú spotrebu v domácnosti by malo ísť maximálne 40 percent z mesačných príjmov rodiny. Ide o výdavky spojené s bežnou prevádzkou domácnosti – stravu, oblečenie, cestovné, kultúru či voľný čas.

V tejto oblasti má mnoho ľudí rezervy, ktoré si často neuvedomujú. Dôležité je poznať výšku týchto výdavkov a mať ich pod kontrolou. Ideálne je si výdavky zapisovať, sledovať a v prípade potreby regulovať. Šipula upozorňuje na najčastejší mýtus slovenských domácností – nedokážeme ušetriť pre nízky príjem, podľa prieskumu 36 percent Slovákov. Dôvodom však nie je výška príjmu, ale spotreby, ktorá je vzhľadom naň neprimeraná.

Andrea Mačošková
 

Diskusia

Zvyknete si vytvárať finančnú rezervu?

Najčítanejšie