Kandidát Smeru na šéfa ÚPN: Tiso nesie plnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia

BRATISLAVA – Zakladateľ audiovizuálneho fondu, či vedúci referátu Oral history a dokumentárnej tvorby Ústavu pamäti národa (ÚPN), ktorej úlohou bola tvorba filmov o prenasledovaných občanoch z rokov neslobody 1939-1989. Už onedlho by však mohol zasadnúť v ÚPN na stoličku najvyššiu. Kandidát Smeru-SD na predsedu Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák poskytol exkluzívny rozhovor Aktuálne.sk.

Kandidát Smeru na šéfa ÚPN: Tiso nesie plnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia
ÚPN čaká na svojho nového šéfa. Dočká sa už tento týždeň? Zdroj:TASR/Štefan Puškáš

Do volieb, v ktorých sa rozhodne o tom, kto povedie Ústav pamäti národa v nasledujúcich rokoch, vás nominoval Smer-SD. Cítite sa ako kandidát Smeru-SD?

Áno. Strana Smer-SD ma nominovala aj preto, že som nikdy nebol v nijakej politickej strane. Viacerí v Smere-SD poznali moju prácu v ÚPN, klub akceptoval moje skúsenosti a životné postoje, ktoré som v životopise pravdivo a otvorene uviedol. Ponuku vnímam ako prejav dôvery, ktorý si veľmi vážim. A takáto ponuka sa neodmieta.

Napriek tomu zrejme viacerí politici, ale možno aj časť verejnosti, vám budú dávať nálepku kandidáta Smeru-SD. Ako ich chcete presvedčiť o svojej kompetentnosti?

V prvom rade by som povedal, že ak niekoho navrhne politická strana, nemusí to automaticky znamenať, že je nekompetentný. Napokon, Smer-SD získal jasný mandát od voličov na správu Slovenskej republiky, takže je úplne legitímne a normálne, že rozhoduje aj o personálnych otázkach. Mandát predsedu Správnej rady ÚPN aj s prípadnou podporou opozičných strán budem vnímať ako dôkaz, že strana Smer-SD si vybrala vhodného kandidáta.

Budem sa usilovať, aby som v NR SR presvedčil aj nerozhodnutých poslancov o mojich úprimných úmysloch.

Bude pre ÚPN lepšie, keď na jeho čele nebude stáť historik?

Nezávislá pozícia predsedu Správnej rady ÚPN ako nehistorika môže byť tou najlepšou príležitosťou oživenia dialógu medzi názorovými prúdmi historickej obce, či už vo vnútri ÚPN alebo navonok.

Poslanie ÚPN zďaleka nie je iba záležitosťou historikov. Domnievam sa, že zločiny proti ľudskosti nestačí iba dokazovať.  Rovnako je potrebné našu minulosť verejnosti neustále pripomínať. Lebo ako je známe: „Národ, ktorý nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju zopakovať“. A to je práca v najširšom zmysle aj pre pedagógov, učiteľov, žurnalistov, filmárov či sociológov a psychológov. Je to priestor, v ktorom by som ako predseda Správnej rady ÚPN vedel byť užitočný.

Nakoniec ani v ÚPN ani v českom Ústave pro studium totalitných režimú vo vrcholových pozíciách nepracujú iba historici, ale aj ďalší odborníci z rôznych vedných odborov.

Veríte si, že dokážete spojiť odbornú obec, ktorá je aj v názore na činnosť ÚPN dlhodobo rozdelená?

Existuje v našej spoločnosti inštitúcia, na ktorú majú odborníci úplne jednotný pohľad? Veľmi pochybujem. Ťažko preto môžeme toto očakávať práve v prípade ÚPN. No pokiaľ ide o dosiahnutie pozitívneho hodnotenia ÚPN, mám nádej, že ako nestranný mám na také niečo šancu.

Ak by som získal mandát predsedu, želám si oživenie spolupráce medzi historickými ústavmi a inštitúciami, ako je napríklad Historicky ústav SAV, Vojenský historický ústav, Múzeum SNP, Múzeum židovskej kultúry či jednotlivé katedry histórie. Usiloval by som sa o oživenie resp. zintenzívnenie dialógu medzi KPVS, ZPKO  ale aj treťou, najmenšou organizáciou politických väzňov – SZCSPV a ÚPN. Taktiež nadviazanie dialógu medzi inštitúciami, nadáciami a občianskymi združeniami,  ktoré sa zaoberajú podobnou činnosťou, akou sa zaoberá Ústav pamäti národa.

V posledných rokoch sa vedenie ÚPN nevyhlo ani kritike, keď niektorí zástupcovia odbornej verejnosti poukazovali na prehliadanie niektorých úsekov slovenských dejín. Ako túto kritiku vnímate?

Potreboval by som vedieť, ktoré úseky máte na mysli. Historický rámec bádania ÚPN je zákonom vymedzený na obdobie od 18. apríla 1939 do 31. 12. 1989. Ak to bude možné a potrebné, prirodzene naši historici sa budú vyjadrovať aj k iným obdobiam.

Čo chcete urobiť, aby sa takáto kritika neopakovala v prípade, že uspejete v tajných voľbách?

Pokiaľ to bude možné, chcem sa zasadiť o to, že naši historici a bádatelia sa budú aj naďalej zaoberať konkrétnymi skutkami konkrétnych ľudí a podielom ich zodpovednosti. K pálčivým témam sa budeme vyjadrovať vysoko odborne a profesionálne. Vo svojich postojoch budem vždy na strane trpiacich a prenasledovaných, či už pre politické alebo náboženské presvedčenie.

Ako vy vnímate časť slovenskej histórie týkajúcu sa rokov 1939-1945?

Slovenská republika z rokov 1939-45 bola štátom s nedemokratickým režimom a je predmetom skúmania našej histórie. Verejnosť má právo vedieť, aký zaujímam postoj k prezidentovi  SR Jozefovi Tisovi. Ako dokumentarista ÚPN som mal možnosť stretnúť sa osobne s ľuďmi, ktorí prežili holokaust. Ich výpovede na mňa veľmi zapôsobili. Aj preto zľahčovanie podielu viny prezidenta Slovenského štátu na deportáciách židovského obyvateľstva považujem za neopodstatnené. Bol v tom čase  prezidentom SR a ako taký niesol plnú zodpovednosť za každé svoje rozhodnutie.

Pritom však neprehliadam ani skutočnosť, že holokaust a vôbec politické či rasové prenasledovanie bolo širším fenoménom, nielen nejakým slovenským špecifikom. Dôkazom toho, že som sa nikdy téme perzekúcií a holokaustu nevyhýbal je aj posledná publikácia ÚPN Sila svedectva, v ktorej sa nachádzajú už spracované príbehy židovských spoluobčanov, ktoré som osobne nakrúcal.

Myslíte si, že by sa ÚPN mal viac zaoberať históriou Slovenského štátu, než tomu bolo doteraz?

Koncepcia zamerania ústavu by mala byť vyvážená. Mala by prihliadať resp. reagovať tiež na záujem odbornej aj laickej verejnosti . Rozhodne by som odporúčal, aby prípadné konferencie o Slovenskom štáte boli organizované v spolupráci s inými historickými inštitúciami či renomovanými odborníkmi. Chcem pripomenúť, že agenda ÚPN je široká a týka sa aj ďalších období perzekúcií a prenasledovania našich občanov, ktoré si zaslúžia rovnakú pozornosť a adekvátny priestor.

Je Slovensko už vyrovnané s dedičstvom komunizmu? Ak nie, čo by ÚPN malo v tejto súvislosti urobiť viac, aby sa to podarilo?

Vyrovnávanie sa s obdobím neslobody je dlhodobý proces. Základom vyrovnania sa s minulosťou je vyslovenie plnej pravdy o tomto období. Slovensko sa vybralo na túto cestu aj prostredníctvom ÚPN. Môžeme sa iba tešiť záujmu  verejnosti, ktorá citlivo vníma obsadenie postu predsedu Správnej rady ÚPN. Ak by som bol na mieste predsedu, určite by som sa viac zameral na osvetové aktivity ÚPN.

Okrem organizovania konferencií, publikačnej činností, nakrúcaní Oral history, výroby audiovizuálnych diel sem patria popularizačné a osvetové aktivity, výročia, výstavy, Festival slobody, diskusné podujatia, exkurzie a podobne. Zameral by som sa tiež na oceňovanie ešte žijúcich politických väzňov, veteránov protikomunistického odboja a protifašistických bojovníkov. 

V prípade, že zasadnete na čelo ÚPN, ako by sa mala táto inštitúcia zmeniť, resp. vyvíjať ďalej?

ÚPN si musí zachovať dôstojnosť a metodiku práce akademickej pôdy. Mám predstavu o ďalšom smerovaní ústavu. Niečo som už naznačil v odpovediach na predošlé otázky. V prípade môjho zvolenia do čela ústavu budeme sa s mojimi najbližšími spolupracovníkmi práve tomuto venovať. Pokúšať sa teraz o komplexnejšiu odpoveď by bolo predčasné.

Tak aspoň Vaše želanie.

Všetci si želáme, aby Ústav pamäti národa bol nezávislý a apolitický. Želám si, aby sa stal ústavom celého národa. Mám na pamäti svedectvá ľudí, ktorí prežili koncentračné tábory, gulagy alebo uránové bane v  Jáchymove. Aj tých, ktorí so zbraňou v ruke v SNP bojovali proti okupantom. Ľudí, ktorí pre svoje názory alebo náboženské presvedčenie boli prenasledovaní. Aj tých, ktorí prišli o svoj majetok v čase kolektivizácie alebo o svojich príbuzných v auguste roku 1968. Mnohým z týchto ľudí sa nevenovala dostatočná pozornosť, mnohým dlžíme ospravedlnenie.

No a posledná dôležitá otázka, ktorá rezonuje v médiách je socha Svätopluka.

Hoci táto otázka explicitne nezapadá do predmetu činnosti ÚPN, považujem za legitímne, aby sme si symboly našich dejín ctili a vážili. Tak ako v iných európskych mestách je dôležité, aby sme pre ich
inštaláciu našli dôstojné priestory. Nádvorie bratislavského hradu takým je. Nie som umelec, aby som sa vyjadril k stvárneniu samotnej sochy.

Ladislav Bariak

 

Diskusia

Ako vnímate názory kandidáta na šéfa ÚPN Ondreja Krajňáka?

Najčítanejšie