"Najväčšie, čo môžete povedať, je slon," tvrdil Chaplin. Švajčiari mu zasvätili celé mesto

BRATISLAVA - Ako z rozprávky. Alebo z červenej knižnice. Jeden z najsilnejších príbehov 20. storočia. Zo syna chudobných varietných umelcov sa stal kráľ Hollywoodu. Charles Spencer Chaplin sa narodil v Londýne 16. apríla 1889.

Charlie Chaplin
Charlie mal osem, keď stál na javisku a zarábal si tak na živobytie. Zdroj:Jana Čavojská

Otec rodinu čoskoro opustil. Matka trpela depresiami a veľa pila. Nakoniec ju zatvorili do psychiatrickej nemocnice. Charlie a jeho brat Sydney sa museli o seba postarať sami.

Našťastie, po rodičoch zdedili komediálny talent. Charlie mal osem, keď stál na javisku a zarábal si tak na živobytie. Jeho prvé účinkovanie bola náhoda. Herečke vypadol text, tak vybehol pred divákov a dohral to za ňu. Bolo to vtipné a milé. Charlieho osud bol spečatený. Napísala pre PLUS 7 DNÍ Jana Čavojská.

Klobúk, fúzy, topánky

V roku 1910 ako člen divadelnej spoločnosti Karno Repertoire Company prvýkrát položil nohu na americkú pôdu. Srdcia divákov si vraj získal veľmi rýchlo. Hoci vždy túžil hrať vážne úlohy, v Karne musel byť komediantom. Zrejme kompromis medzi týmito dvomi polohami položil základy pre postavy, ktoré neskôr hrával. Boli síce komické, ale s obrovským smútkom v očiach. Smiech vedeli v okamihu premeniť na slzy. „Aby ste sa naozaj dokázali zasmiať, musíte vziať svoju bolesť a hrať sa s ňou,“ povedal raz herec.

Zdroj: Jana Čavojská

Chaplin si rýchlo vytvoril aj svoj charakteristický imidž. Vraj rýchlo potreboval nejaký kostým, tak otvoril skriňu a navliekol sa do všetkého, čo v nej našiel. Klobúk a fúziky odkukal od iných imigrantov z Európy. A pridal obrovské topánky.

Bol hviezdou hollywoodskych hororov. Nakoniec mu zničili život

Onedlho mu ponúkli kontrakt na film s honorárom 150 dolárov týždenne. Filmy sa vtedy točili inak ako dnes. Samozrejme, boli nemé a čiernobiele. Pre herca to znamenalo vyjadriť všetky emócie výrazom tváre. To je podstata žánra groteska - zobrazuje situácie zo života človeka v neúmerne zveličenej podobe.

Filmový materiál bol taký drahý, že sa šetrilo každým kúskom. Hra pred kamerou pripomínala hru na divadelnom javisku. Snímanie z jedného miesta a bez prerušenia. Výstupy mali herci dokonale nacvičené. Nakrúcalo sa ako na bežiacom páse. V priebehu prvého roka svojej filmovej kariéry urobil Chaplin tridsaťpäť krátkometrážnych a dva dlhometrážne filmy. Geniálne snímky Chaplina v rôznych situáciách plagizovali režiséri ikskrát a deje sa to dodnes.

O komedianta sa producenti čoskoro začali biť. On mal však iné plány, než sa niekomu upísať. Chcel robiť veci po svojom. Produkovať, mať vlastné štúdio. S Douglasom Fairbanksom, Mary Pickfordovou a D. W. Griffithom založili United Artists, produkčnú spoločnosť, ktorá dávala hercom férové pracovné podmienky.

Nemám šťastie byť Židom

Bol vorkoholik. Filmová práca ho pohltila. Smiešna postavička Chaplina si získavala priazeň publika na celom svete. V 30. rokoch 20. storočia bol Charlie na vrchole. Na americkú premiéru jedného zo svojich najúspešnejších filmov, Svetlá veľkomesta, pozval ako hosťa Alberta Einsteina. Po nej sa vybral na európske turné. Bol zhrozený zo vzostupu nacionalizmu.

Považoval za svoju povinnosť reagovať na to filmom. Muž, ktorý pre chudobu nemohol chodiť do školy a abecedu lúskal až ako trinásťročný, začal písať vlastné odborné state a manifesty. Po návrate do Hollywoodu natočil Modernú dobu. O zamestnancovi továrne, ktorý sa musí potýkať s chudobou, nátlakom nadriadených, neférovým systémom v práci, so štrajkmi a s zhoršujúcou sa situáciou na politickej scéne.

Zdroj: Jana Čavojská

Chaplin musel reagovať aj na vojnu a Hitlera. To, čo sa dialo v Európe, pozoroval s obrovskou trpkosťou. Vo filme Veľký diktátor si zahral dvojrolu - židovského holiča a nacistického diktátora. „Nemám to šťastie byť Židom,“ odpovedal médiám, ktoré publikovali nepravdivé informácie o jeho židovskom pôvode.

Začínala s Chaplinom: Zomrela hviezda muzikálov Gloria DeHaven

Chaplin nebol iba komediant. Filmy režíroval a produkoval, sám ich financoval. Písal scenáre - za scenár k filmu Svetlá rámp získal Oscara, svojho jediného. Skladal hudbu. Stretával sa s najväčšími mysliteľmi svojej doby. Kráľovná Alžbeta ho v 70. rokoch povýšila do rytierskeho stavu.

Neamerický

Moderná doba bola v Nemecku a Taliansku zakázaná. Adolf Hitler dostal vraj po súkromnej projekcii Veľkého diktátora niekoľkohodinový záchvat zúrivosti. Po Chaplinovi navyše začali ísť americké úrady. Vyšetrovali osoby podozrivé z „neamerickosti“ a herec im do tej kolónky akosi zapadol. Vyčítali mu otvorené propagovanie komunizmu.

Vytiahli naňho aj niekoľko vzťahov s primladými dievčatami, ktoré mal ešte dávno pred svojím štvrtým a najdlhším manželstvom s herečkou Oonou O’Neillovou. Keď sa chcel po návšteve Veľkej Británie vrátiť domov, americké úrady mu odopreli vstup. Stále mal totiž britské občianstvo a vyšetrovatelia jeho „neamerickosti“ zrejme dospeli k rozhodnutiu, že pre krajinu je hrozbou.

Usadil sa vo Švajčiarsku, v Corsier- -sur-Vevey pri Ženevskom jazere. S Oonou boli šťastní. Splodili osem detí. Vorkoholik Chaplin neprestal pracovať. Nečinnosť ho privádzala do depresie. Vo Vevey neustále tvoril, písal, komponoval. Režíroval, aj keď Hollywood už patril iným a jeho filmy nemali taký úspech ako kedysi. Zomrel na Vianoce 1977. Vo Vevey je aj pochovaný. Jeho a Oonin hrob na miestnom cintoríne vôbec nepatrí k tým honosným.

Einstein v zrkadle

Hore nad Vevey, kde kedysi Charlie Chaplin kúpil malý kaštieľ, otvorili vlani Chaplinov svet. Interaktívne múzeum života a tvorby Charlieho Chaplina. Umelcovi potomkovia sa pred sedemnástimi rokmi rozhodli kaštieľ predať. Nepotrebovali taký veľký dom s obrovským pozemkom a udržiavať ho nebolo jednoduché.

OBRAZOM: Romantický domov Charlieho Chaplina sprístupnia komukoľvek

V tom istom čase sa stretli švajčiarsky architekt Philippe Meylan a kurátor z Quebecu Yves Durand, veľký Chaplinov obdivovateľ. Vymysleli koncept múzea a išli s ním za Chaplinovými deťmi. „A nechcete kúpiť kaštieľ a urobiť múzeum priamo tam?“ opýtali sa ich Chaplinovi potomkovia. „Definitívne áno!“

Zdroj: Jana Čavojská

Na vytvorení unikátneho sveta Charlieho Chaplina pracoval Durand s Meylanom pätnásť rokov. Annick Barbezat-Perrin z Chaplinovho sveta mi vysvetľuje, prečo to zabralo tak veľa času. „S projektom začali najprv v malom. Plánovali ho iba v kaštieli. Potom začali zháňať peniaze a zistili, aký obrovský záujem je po celom svete o Chaplina. Kaštieľ by bol málo. Tak pridali nápad so štúdiom. Všetky budovy však potrebovali renováciu. Zmena ich účelu zo súkromných na verejné je tu vo Švajčiarsku komplikovaná, takže to zabralo čas. Potom sa začali sťažovať susedia. Obávali sa, že stratia ticho a súkromie, keď sem začnú chodiť návštevníci. A nakoniec bolo treba zháňať peniaze.“

Múzeum má teraz dve časti. Kaštieľ a štúdiá. Kaštieľ je zariadený presne tak ako v časoch, keď Charlie Chaplin žil. V jedálni čaká prestretý stôl na to, kým k nemu zasadne početná rodina. Charlieho pracovňa vyzerá, akoby si z nej len odskočil. Aj spálňa je autentická. V obývačke na stolíku pred kozubom stoja šálky na kávu a v časopisoch píšu o Chaplinovi.

Dom je plný fotografií. Monitory v každej miestnosti premietajú Chaplinove filmy a rodinné videá. Sú tu knihy, ktoré čítal, aj scenáre, ktoré napísal. Vo vitrínach sú jeho rukopisy. Tematicky ladené miestnosti ďalej vysvetľujú okolnosti z Chaplinovho života, jeho názory, postoje.

Atmosféru dotvárajú voskové figuríny. Dokonalé. Nielen Charlie a Oona. Ako živí sú tu aj Chaplinovi priatelia. Napríklad Albert Einstein. V kúpeľni pozerá do zrkadla vo svojej preslávenej póze s vyplazeným jazykom. Postavím sa vedľa neho. Po chvíli mi dôjde, že tu niečo nesedí. Ja sa v zrkadle neodrážam. Fejk. Nie je to zrkadlo. Je to odkaz na teóriu relativity. Vzorce sú popísané na stenách.

Páčilo by sa mu

„Chaplin znamenal pre tunajších ľudí veľmi veľa,“ hovorí Annick Barbezat-Perrin. „Niektorí návštevníci nám rozprávajú, že keď boli malí, nosili Charliemu mlieko. Alebo že chodili s Chaplinovými deťmi do školy a tie ich občas pozývali aj k sebe domov. Ešte žijú ľudia, ktorí ho osobne poznali. To je pre nás veľmi vzácne.“

Britský oscarový herec Daniel Day-Lewis ukončil hereckú kariéru: Je to osobné rozhodnutie

Na všetkom, čo tu vidím, Chaplinova rodina spolupracovala. Autori múzea všetko riešili s jeho deťmi. Dostali prístup do rodinných archívov. „Dúfame, že múzeum by sa páčilo aj Charliemu Chaplinovi, keďže sa páči jeho deťom,“ usmieva sa Annick Barbezat- Perrin. Chaplinovi potomkovia sem pravidelne chodia. „Hlavne jeho syn Eugene. Býva 40 minút odtiaľto. Ako prvé dieťa sa tu narodil a posledný sa z kaštieľa sťahoval. Prichádza každý týždeň.“

Zdroj: Jana Čavojská

Za prvý rok navštívilo Chaplinov svet tristotisíc ľudí. Annick Barbezat-Perrin priznáva, že je to oveľa viac, ako tvorcovia múzea očakávali.

Ako pred kamerou

Súčasťou prehliadky je projekcia pätnásťminútového filmu o Chaplinovi s ukážkami jeho najznámejších diel. Na tieto účely vytvorili v múzeu malé kino. Keď sa premietanie skončí, dvihne sa opona. A my diváci môžeme vkročiť do fantastického sveta Chaplinových filmov.

Kulisy sú dokonalé. Výborne nasvietené. Postupne prechádzame scénami z filmov aj s veľmi realistickými voskovými figurínami. Jedna miestnosť je venovaná názornému vysvetleniu toho, ako sa filmy v Chaplinových dobách nakrúcali, iná je zariadená ako strižňa - presne taká, v akej strihal aj Chaplin.

Najstaršie kamery používali na pohon kľuku. Kameraman alebo jeho asistent museli krútiť do nemoty. Až neskôr prišli elektromotory. Triky a postprodukcia? Všetko muselo byť na zázname. Vtipnú scénku s pohyblivou podlahou si môžete vyskúšať na vlastnej koži, v kulisách domčeka, v ktorom sa ustráchaný Chaplin krčí pod stolom.

V ďalších expozíciách sa ocitám v ďalších filmoch. Môžem si sadnúť do kresla vo Veľkom diktátorovi a nechať sa ostrihať samotným Chaplinom. Vstupujem do scény na policajnej stanici. Je tam aj malé väzenie. Kto skúsi dotknúť sa mreží, zistí, že jedna z nich je gumená a dá sa odtlačiť nabok. Pretlačím sa do cely. Chaplin bol posadnutý väznicami. S obľubou ich navštevoval, kdekoľvek mu to umožnili. Vyžíval sa aj v návšteve súdnych siení. Trávil v nich dosť času, keď sa súdil o autorské práva s plagiátormi svojich diel.

Tulák

Na začiatku filmovej kariéry preslávil Chaplina film Tulák. Bol jeho prvým filmom, za ktorý dostal normálny honorár. Viac ako milión dolárov. Je o bezdomovcovi, ktorý sa na ulici ujme opusteného dieťaťa.

Chaplin sa inšpiroval svojím ťažkým detstvom. „Žili sme s mamou v izbe veľkej dvanásť štvorcových metrov a petrolej sme kupovali za najmenšie peniaze, keď sme naň mali,“ spomínal. Izba vo filme vyzerá presne ako príbytok jeho detstva. Dojímavý film sa dotkol sŕdc miliónov ľudí.

FOTO: Charizmatický elegán oslavuje jubileum. Morgan Freeman sa do dôchodku zatiaľ nechystá

„Môj Tulák nemôže rozprávať. Len čo by prehovoril, mnohí ľudia by mu prestali rozumieť,“ povedal Chaplin na margo zvuku vo filmoch. Nemal ho rád. Bol podľa neho zbytočný. Prvý zvukový film premietli v roku 1927 v New Yorku. Ľudia šaleli. No Chaplin bol presvedčený, že nemá budúcnosť. „Je to len ošiaľ, ktorý potrvá pol roka a potom sa ľudia vrátia ku klasickým komédiám,“ vyhlasoval.

Zdroj: Jana Čavojská

A hoci úspech slávili filmy so zvukom, on tvrdohlavo nakrúcal nemé. Možno práve pre túto svoju tvrdohlavosť nezvládal držať krok s modernou kinematografiou. Prvý jeho film so zvukom bol Veľký diktátor v roku 1940. „Slová sú také lacné. Najväčšie, čo môžete povedať, je slon,“ povedal raz. „Ozvučenie filmov prišlo preto, aby zničilo najstaršie umenie, umenie pantomímy, veľkú krásu ticha.“

Plus 7 dní
 

Diskusia