Rusov nahneval jeho seriál Okupácia. Nesbø tvrdí, že sa v ňom Putinova vlasť ocitla náhodou

BRATISLAVA - Je zrejme najznámejší Nór v našich končinách. Na konte má sériu kriminálok o cynickom inšpektorovi Harrym Holovi a čoskoro vyjde pokračovanie jeho príbehov pod názvom Smäd. Je však aj autorom niekoľkých kníh pre deti, hudobníkom i otcom dospelej dcéry.

Jo Nesbo, spisovatel
Majster pútavých škandinávskych kriminálok JO NESBØ. Zdroj:Július Dubravay

Majster pútavých škandinávskych kriminálok JO NESBØ (56) v rozhovore s VERONIKOU COSCULLUELOU pre PLUS 7 DNÍ prezradil aj to, čo má spoločné so svojou kultovou postavou, aký je jeho vzťah k peniazom a prečo vydedil svoju dcéru.

Mnohé novinové titulky vás označujú za kráľa severskej krimi. Čo na to hovoríte?

Lichotí mi to, samozrejme. Ďakujem tým, ktorí ma takto označia, lebo musím povedať, že v súčasnosti je tu veľa dobrých škandinávskych autorov.

Prezradili ste, že detektívky a krimi nie sú práve žáner, ktorý čítate často. Čo teda rád čítate?

Nie je to tak, že si vyberám nejaký žáner. Priznám sa, že čítam veľmi pomaly. Nečítal som zatiaľ všetkých klasikov, ale snažím sa prečítať aspoň niektorých.

Najobľúbenejšie krimi knihy na Slovensku. Týchto autorov máte najradšej

Ktoré knihy máte na nočnom stolíku?

Teraz čítam knihu s názvom Kniha mora. Je o dvoch priateľoch, ktorí sa snažia chytiť rybu. To je všetko, v celom príbehu ide o chytanie jednej ryby a je to skvelá kniha. Ďalšia, ktorú mám teraz rozčítanú, sa volá O zabíjaní (On killing). Je to história o zabíjaní vo vojnách, dejiny posledných sto rokov.

Nachádzate v knihách, ktoré vám padnú pod ruku, inšpirácie pre svoje knihy? Odkiaľ čerpáte nápady?

Ťažko povedať presne, odkiaľ prišiel nápad. Som presvedčený, že inšpiráciu čerpáte zo všetkého, čo robíte. Môže to byť z kníh, ktoré čítate, z filmov, z počúvania hudby, ale napríklad aj z rozhovorov s ľuďmi. Všade sú malé fragmenty myšlienok, ktoré sa môžu objaviť vo vašom príbehu.

Zdroj: Tasr

Mali ste v rukách nejakého slovenského autora?

Nie, nemyslím si.

Postava Harryho Hola má tvrdý charakter, je alkoholik a outsider. Prečo ho podľa vás majú ľudia tak radi? Môže to byť preto, že sa nevie zaradiť do spoločnosti, je rebel, ktorým by sme chceli byť aj my, keby sme mali odvahu vyjsť zo svojich nalinajkovaných životov?

Pravdupovediac, neviem. Môžem len povedať, prečo mám ja rád túto postavu. Jeho charakter som nevymýšľal s cieľom vytvoriť z neho fascinujúcu osobnosť pre čitateľov. Hľadám v ňom jednoducho niečo, čo sám považujem za fascinujúce. A, áno, ako hovoríte, môže to byť jeho outsiderstvo. Harry Hole je spokojný s tým, že do spoločnosti nezapadá. Na druhej strane si myslím, že si praje, aby bol viac spoločenský. Ale nie je taký. Je osamelý vlk. Neznamená to však, že sa o spoločnosť nezaujíma. Obrazne by som povedal, že hoci Harry Hole nie je kresťan, spoločnosť pre neho predstavuje chrám. Rešpektuje ho, hoci tam nechodí. Harry sa cíti ako člen spoločnosti, hoci žije mimo nej. O tomto protirečení stále píšem. Má bližšie ku kriminálnikom, ktorých chytá, ako k svojim kolegom z policajnej stanice.

V jednom rozhovore ste tiež povedali, že ste spočiatku necítili spojitosť medzi Harrym a vašou vlastnou osobnosťou. Nakoniec ste však prišli na to, že ste si bližší, ako ste si spočiatku mysleli. V akom zmysle?

Tak na to vám neodpoviem, lebo keby som mal vymenovať, v čom sme rovnakí, bolo by to až príliš osobné. Ale možno v tom sa s Harrym podobáme - nezverejňujeme veci zo súkromia. Obaja sme nejakým spôsobom melancholickí a romantickí na jednej strane a na tej druhej sme analytickí a cynickí.

Harry sa utieka k alkoholu. Čo je vaším liekom na melanchóliu a na ten pesimistický nihilizmus v živote?

Písanie.

Ľudia si vaše meno spájajú hlavne s krimirománmi, vy však píšete aj detskú literatúru, televízne a filmové scenáre, máte vlastnú kapelu. V ktorej z týchto úloh sa cítite najpohodlnejšie?

Myslím, že písanie je v mnohých veciach to, čo by som nazval domovom. Keď píšem, cítim sa doma. Samozrejme, je viac takých situácií, ktoré navodzujú atmosféru domova, ale pri písaní sa tak cítim najviac. Ale opäť, v živote treba harmóniu. Takže, keď sedím sám s laptopom a píšem niekoľko dní, je to samotárska práca a potrebujem ju vystriedať. Na to mám kapelu, hrať s ľuďmi pred ľuďmi. Ak by som však mal povedať jednu vec, ktorú v živote skutočne potrebujem, bolo by to písanie. Mohol by som skončiť s hraním v kapele, ale nie s písaním.

Krv na snehu od Jo Nesba

Je veľký rozdiel medzi písaním krimirománov a detských kníh? Čo je ťažšie?

Vlastne neviem. Hoci sú to dve rozdielne veci, zároveň obe potrebujú to isté - dobrý príbeh. Nemyslím si, že jedna vec je ťažšia a druhá ľahšia. Ako hovorím, písanie pre deti či pre čitateľa mojich detektívnych príbehov nie je také odlišné - v jednom aj v druhom prípade píšete príbeh. Ide len o to, aký prostriedok zvolíte, aby ste prišli do cieľa. Nie o to, kam idete, ale o to, ako sa tam dostanete. Nejde mi o vylúštenie zápletky, ale aby som povedal príbeh o človeku. V tomto zmysle je príbeh pre detského čitateľa to isté.

Sebakriticky hovoríte, že vaše príbehy sa raz skončia, ľudia ich prestanú čítať a prirodzene sa presunú k inému spisovateľovi. Neveríte teda, že sa raz možno zaradíte ku klasickým autorom krimi alebo sa raz vaše meno dostane do školských kníh v Nórsku?

Netuším ani som sa nad tým nikdy takto nezamýšľal. Píšem knihy a považujem sa za šťastného, že si moje knihy našli toľko čitateľov. Mojím hlavným cieľom je klásť si otázky, ktoré považujem za zaujímavé. A tiež prinášať alebo navrhovať odpovede na tieto otázky. Podľa mňa to, či si vaše knihy nájdu publikum, je vždy náhoda. Netuším, čo bude ľudí zaujímať povedzme o dvadsať rokov. Tieto veci nemôžete odhadnúť. Môžete len skloniť hlavu a opýtať sa sám seba - je to zaujímavý príbeh? Je to kniha, ktorú by som si sám rád prečítal? Bol by som rád, ak by niekto napísal knihu o tejto téme? Ak je odpoveď áno, tak stojí za to knihu napísať.

Aktuálne sa natáča film Snehuliak na základe vašej knihy. Hola bude hrať Michael Fassbender. Ste spokojný s výberom?

Film som zatiaľ nevidel, ale myslím si, že ide o skvelý výber. Videl som jeho film Shame a bol tam výborný.

Podľa vašej predlohy, námetu, vznikol seriál Okupácia. Hovorí o tom, aké by to bolo, keby Nórsko zabral veľký ruský štát. Táto téma nahnevala veľa Rusov. Dostali ste nejaké nepríjemné maily či vyhrážky cez sociálne siete?

Keďže na žiadnej sociálnej sieti nie som, tak nie. Uvedomujem si však, že mnohých tento seriál nahneval. Myšlienka, na základe ktorej vznikol seriál, nemala v princípe nič spoločné s Rusmi. Chceli sme povedať príbeh o tom, aké by to bolo, keby zrazu bohatá demokratická krajina spadla pod okupáciu. Viete, naši rodičia stále rozprávajú o druhej svetovej vojne. Ako by sme my v našom každodennom živote prežívali túto udalosť? Nejde o Rusov, ide o zmýšľanie ľudí, ktorí žijú v demokracii, a o to, ako reagujú na nové situácie. Zachovali by sme sa rovnako ako v čase druhej svetovej vojny? Chceli by sme si za každú cenu udržať svoj životný štandard? Ako by slová ako sloboda, nezávislosť zmenili význam? Čo tieto výrazy vôbec znamenajú? Film je o Nóroch, Rusi sa tam ocitli len preto, že sú naši susedia. Ak by nimi boli Číňania alebo Američania, dali by sme do seriálu ich.

Každopádne, téma seriálu je veľmi politická. Vy ste politický človek?

Som a myslím si, že nie je možné niečo napísať bez toho, aby sme v nejakom zmysle boli politickí. Vždy si vyberáte. Ak píšete napríklad o chlapovi, ktorý cestuje z centra mesta na letisko, opisujete mesto. Vyberáte si, čo spomeniete, čo opíšete a čo nie. Už len týmto výberom sa stávate politickým. Vyberáte si to, čo považujete za dôležité. Ale zistil som, že ak spisovateľ odhalí nejakú politickú agendu v spôsobe, akým píše, ľudia si to všimnú. Ak s vami nebudú súhlasiť, nebudú počúvať, čo im hovoríte. Ak s vaším politickým postojom nesúhlasia, budú ho chápať po svojom. Takže sa snažím, aby som politiku do svojich kníh neplietol.

Zdroj: profimedia.sk

Okupáciu ste vymysleli už v roku 2008, natočila sa však až vlani. Prečo to trvalo tak dlho?

Myslím, že to bolo pre produkciu. Ak to chceli robiť poriadne, tak to zrejme trvá niekoľko rokov.

Ide tiež o drahý seriál, dokonca najdrahší v nórskej histórii. Jeho výroba stála okolo 11 miliónov dolárov. Viete, čo bolo také drahé?

Nie. (Smiech.)

Teraz sa opýtam na súkromné veci, hoci ste naznačili, že na to nerád odpovedáte. Aký je to pocit byť otcom dospelej dcéry? Vaša Selma má 18. Prezradíte, čo robí?

Samozrejme, nepoviem vám o nej nič také súkromné, aby to mohlo byť pre ňu nepríjemné. Spomínali sme seriál Okupácia, takže možno vyznie paradoxne, že moja dcéra sa venuje ruštine.

Jo Nesbø: Nahá žena naložená v alkohole je romantika!

V tejto súvislosti ma zaujala informácia, že dcéru vraj nechcete kaziť dedičstvom, a tak ho chcete venovať z veľkej časti nadácii, ktorá nesie meno vašej kultovej postavy, detektíva Hola. Ako to prijala dcéra? Hnevala sa?

Nie, nehnevala. Je v pohode. Niečo predsa len dostane, ale bude musieť v živote študovať a pracovať. Ak bude chcieť, môže sa tiež venovať nadácii, mať tam nejaké miesto.

Pýtam sa aj preto, že toto vaše rozhodnutie niečo napovedá o vašom vzťahu k peniazom. Študovali ste ekonomiku, boli ste maklérom na burze, zarobili ste milióny ako spisovateľ. Aký je váš vzťah k peniazom? Menil sa počas vášho života?

Je pravda, že som pracoval na burze, ale peniaze ma nikdy veľmi nezaujímali. A môj vzťah k nim bol asi stále rovnaký. Zaujíma ma sloboda. Je pre mňa zaujímavé mať dosť peňazí na to, aby som sa nimi nemusel zaoberať. Nikdy som však nebol pripútaný k materiálnym veciam. Chcel som mať dosť peňazí, aby som mohol ísť, kam chcem, spoznávať krajiny, kúpiť si knihy, dobre jesť. Vzťah k peniazom však okrem slobody vnímam cez otázku konzumácie. Priemerný Európan konzumuje dvakrát viac ako farmár v Číne. Nechcem nikoho poučovať, koľko má konzumovať, veď napokon aj ja konzumujem viac ako priemerný Nór. Na druhej strane určite menej ako bohatý Nór.

V jednej časti svojho života ste boli nádejný futbalista. Stále ste fanúšikom Tottenhamu?

Áno som.

Teraz sa im vraj darí.

Áno aj nie. Darí sa im v Británii, sú druhí v tabuľke, ale ak hrajú na európskej úrovni, sú otrasní. Práve prehrali s Gentom, čo je naozaj malý belgický tím, navyše nie veľmi vysoko v samotnej belgickej lige. Takže sa môžu zlepšovať. Ale aj tak som ich fanúšik.

Autor: VERONIKA COSCULLUELA

Galéria 14 fotografií

Aktuálne.sk
 

Diskusia