FOTO: Prvá dáma SND jubiluje. Marína Kraľovičová je divadelnou pamätníčkou

Mária Kraľovičová sa narodila 7. júna 1927 v obci Čáry. K herectvu sa dostala náhodou, keď ju zaujal inzerát v novinách, v ktorom stálo, že bude konkurz na miesto herečky. Uspela na konkurze a dostala sa do Martina. Informácie uviedol portál snd.sk.

Hollywoodsky svet zasiahla smutná správa. Dina Merrillová odišla do hereckého neba

Do Komorného divadla Martin prišla presne 15. augusta 1945. Po dvoch rokoch martinského pôsobenia prišla do Bratislavy študovať herectvo na Štátne konzervatórium. Jej pedagógom sa stal jeden z jej budúcich profilujúcich režisérov, Jozef Budský. Mária Kráľovičová sa tak stala jednou z najstarších aktívnych divadelných pamätníčok.

Začínala v úlohe prešpekulovaných naiviek

Na javisku SND (i martinského divadla) začínala v úlohe prešpekulovaných, živelných a hravých naiviek ako Agnesa (Škola žien, 1948), Hanka (Lampáš, 1949), Zuzanka (Figarova svadba, 1949),
Dorotka (Strakonický gajdoš, 1953), Henrietta (Učené ženy, 1954). Na strane druhej však prišli postavy, ktorých základom bola lyrika, krehkosť, ale i plnokrvná ženskosť.

Išlo o postavy, ktorých verbálnym vyjadrovacím prostriedkom bola naozaj poézia, ako napríklad v inscenáciách Smrť Jánošikova (1948), ale najmä legendárna Marína (1948) a Pieseň našej jari (1956). Bravúrne narábanie s veršom potvrdila ako Ofélia (Hamlet, 1950), Salome (Herodes a Herodias, 1955), Amália (Zbojníci, 1955), Júlia (Romeo a Júlia, 1957).

FOTO: Pred 25 rokmi odišla veľká hviezda. Marlene Dietrichová ovládla Hollywood

Odohrala vyše štyristo divadelných, filmových a televíznych postáv a ešte dvakrát toľko v rozhlase. V roku 2013 sa vydala na rozlúčkové turné po Slovensku s komédiou Marca Camolettiho Kto zhasol svetlo a detektívkou Ryba v trojke.

Je prvou slovenskou televíznou herečkou. V roku 1957 si zahrala spolu s Elom Romančíkom vo filme "Dovidenia Luciene" v réžii Jána Roháča. Je tiež prvou recitátorkou, ktorá slovenskú poéziu prezentovala v recitáloch na troch kontinentoch (napr. už v roku 1958 na Expo v Bruseli v réžii Alfreda Radoka, v Montreale, Havane, Hanoji, Jeruzaleme ...).

Je národnou umelkyňou, dvojnásobnou laureátkou štátnej ceny, nositeľkou Radu Ľudovíta Štúra I. triedy, Zlatého krokodíla a Krištáľového krídla.  Má svoju tabuľku na chodníku slávy v Bratislave a dostala sa do siene slávy osobností televíznej obrazovky OTO.

Aktívne pracovala vo Zväze slovenských dramatických umení a v ústrednom výbore Slovenského zväzu žien a od roku 2006 je richtárkou Spolku Záhorákov. S manželom, básnikom, spisovateľom a novinárom Mirom Procházkom, má dve deti.