Liek na klímu: Vedci chcú schladiť Zem

Teoreticky by to bolo možné. Potom by sa uhlie a ropa veselo pálili ďalej a následky by sa "nejako" odstránili. To je ale predstava politicky a ekonomicky neprie...

Zdroj: Aktuálne.sk

Teoreticky by to bolo možné. Potom by sa uhlie a ropa veselo pálili ďalej a následky by sa "nejako" odstránili. To je ale predstava politicky a ekonomicky nepriechodná, konštatujú predstavitelia Európskej únie.

Únia je teraz najvýznamnejšou silou, ktorá sa na svete usiluje o zastavenie klimatických zmien.

Zrkadlo nad hlavou

Myšlienka, o ktorej začínajú v posledných mesiacoch vedci viac hovoriť, znie: Keď už sa ovzdušie okolo Zeme otepľuje, čo keby sme ho teda umelým zásahom ochladili?

Ich nápady pred časom publikoval odborný časopis Climate Change.

Zdroj: EPA

Holandský vedec Paul Crutzen, nositeľ Nobelovej ceny za poznanie diania v atmosfére navrhuje: Rozptýľme v horných vrstvách atmosféry drobné častice, ktoré budú odrážať časť slnečných lúčov späť do vesmíru. Na zemský povrch tak dopadne menej slnečného žiarenia, takže sa aj menej ohreje.

Niečo také sa už ale v atmosfére deje. Sopky vyvrhujú vysoko do ovzdušia drobné tuhé čiastočky, od ktorých sa slnečné žiarenie odráža.

Tiež splodiny síry z priemyslu fungujú podobne. Od nich odrazené lúče nestačia doletieť až na zemský povrch a premeniť sa tam na tepelnú energiu. Teraz by teda takých častíc zámerne pribudlo.

A čo takto umelé mraky?

Nevyjasnenou otázkou samozrejme zostáva, čo by mali ľudia v atmosfére rozptýliť, aby takéto čiastočky, keď sa dostanú na zemský povrch, nepoškodili ľudské pľúca.

Iný vedec, John Lantham z Národného strediska pre výskum atmosféry v americkom Colorade odporúča použiť osvedčenejší materiál: morskú vodu.

Tam by podnietili vznik mrakov, ktoré by odrážali slnečné žiarenie.

Zdroj: Aktuálne.sk

Stephen Salter zo škótskej Univerzity v Edinburghu dopĺňa, že kvapôčky vody by mohlo vytvárať a rozptyľovať niekoľko desiatok automatických lodí, ktoré by sa zaobišli bez posádky.

A ešte usudzuje, že by sa takto zmenšilo množstvo hurikánov. Tie totiž vznikajú iba nad oceánom pri teplote aspoň 27 stupňov Celzia. Keby bolo more chladnejšie, žiadne hurikány by ani nevznikli.

Ochladenie až z vesmíru

Ďalší výskumníci navrhujú posunúť odrazené plochy až do vesmíru.

Napríklad Roger Angel z Arizonskej univerzity usudzuje, že by prácu zvládlo niekoľko miliónov kozmických lodí o veľkosti menšej ako jeden meter. Museli by sa vhodne umiestniť asi pol druhého kilometra od Zeme, do relatívne stálej pozície medzi Slnko a našu planétu.

Lode by blokovali nejakých 1,8 percenta slnečných lúčov. Pretože by však odrazné plavidlá nevytvárali súvislú plochu, ale boli od seba vzdialené a rozptýlené, ľudia na Zemi by ich nevideli.

Zdroj: Aktuálne.sk

Americká kozmická agentúra NASA dala Angelovi malý grant, aby na nápade ďalej pracoval.

Ekológovia však namietajú, že ďalšie ľudské zásahy do zemskej klímy by mohli mať celkom nepredvídateľné dôsledky. Podľa nich je lepšie sa im vyhnúť a globálnemu otepľovaniu čeliť radšej tým, že sa bude páliť menej fosílnych palív.

Uberte pätinu ropy

Rovnako zmýšľajú aj predstavitelia Európskej únie, ktorá sa stala svetovým vodcom v snahe zbrzdiť klimatické zmeny.

Na svojom summite pred dvoma týždňami sa vedúci predstavitelia členských krajín dohodli, že Európa musí znížiť emisie oxidu uhličitého o 20 percent do roku 2020 (v porovnaní s rokom 1990).

Pokiaľ by sa k záväzku pridali aj ďalší významní spaľovači fosílnych palív, teda USA, Čína, India, tak sa Európska únia zaväzuje znížiť emisie oxidu uhličitého dokonca o tridsať percent.

To znamená, že sa musí zhruba rovnakým podielom obmedziť spaľovanie uhlia, ropy a tiež zemného plynu. O tom, že by namiesto toho ľudia Zem nejako ochladili, európski politici nepremýšľajú.

Vedľajší efekt: zníženie závislosti

Zdroj: weather.is.kochi-u.ac.jp

Vedie ich k tomu ešte ďalší fakt, ktorý v diskusiách po summite pripomínajú aj poslanci Európskeho parlamentu. V súčasnosti EÚ dováža 50 percent svojej spotreby energetických surovín, predovšetkým ropy a zemného plynu.

Pokiaľ by sa nič nezmenilo, zvýšila by sa táto závislosť na dovoze z iných častí sveta do roku 2030 na plných 70 percent. "Energia sa stáva nástrojom zahraničnej politiky," pripomenul v parlamentnej debate Jacek Saryus-Wolski, predseda zahraničného výboru Európskeho parlamentu.

Ropa a zemný plyn sa dovážajú predovšetkým z Ruska a Blízkeho východu, dodáva.

Noé van Hulst, jeden z riaditeľov Medzinárodnej energetickej agentúry, k tomu pri debate v Európskom parlamente dodal, že pre istejšie a pritom čisté zásobovanie energiou svet potrebuje vyšší podiel energie z obnoviteľných zdrojov a tiež z jadrových elektrární.

Závislosť na fosílnych palivách sa proste začína chápať ako neúnosná, nielen kvôli hrozbe globálnej zmeny klímy, ale aj z ďalších politických a ekonomických dôvodov. Nie je vhodné sa do nej viazať, aj keby sa dala Zem zase umelo ochladiť.

 

Diskusia

Najčítanejšie