Môj život inak: Keď ľudia hľadajú cesty, ako byť v živote šťastnejší

BRATISLAVA - Manželia Zuzana a Ján Matúšovci sa v jeden deň rozhodli, že stačilo. V práci od rána do večera, málo času na rodinu, ktorá sa rozrástla o dvoch členov, nepríjemný pocit: veď máme hypotéku, musíme splácať, nemôžeme len tak odísť a napríklad cestovať. "Chceli sme byť slobodní. Žili sme neslobodný život. Podobný tým, aký žijú mnohí ďalší ľudia,“ povie Zuzana. "Potrebovali sme si znovu nastaviť nejaké hodnoty, vrátiť sa na správnu cestu,“ doplní ju manžel. A tak sa štvorčlenná rodina rozhodla pre ďalekú cestu za dobrovoľníckou prácou na ekofarmách a odišla na opačný koniec sveta - na Nový Zéland.

Môj život inak: Keď ľudia hľadajú cesty, ako byť v živote šťastnejší
Matúšovci začali budovať svoj nový skromnejší, ale o to slobodnejší život v starom sade. Zdroj:Tomáš Benčík

O svojom príbehu Matúšovci hovorili v rámci Festivalu Jeden svet. Diskusia mala príznačný názov: Môj život inak. "Najskôr sme žili na samote, čo bolo síce veľmi romantické a bláznivé, no tiež nepraktické. Neskôr sme sa rozhodli odsťahovať sa a žiť ako ostatní. Dom, psík, auto, deti. A to nás položilo. Človek, ktorého si veľmi vážime, nám povedal: Ste iní, tak prečo sa snažíte žiť ako ostatní?“ hovorí Zuzana.

Ceste za iným životom predchádzali tri mesiace intenzívnej prípravy. Najskôr sa plánovanie sústredilo na Švajčiarsko, potom však rodinu presvedčil Nový Zéland - jedna z krajín s najnižšou mierou kriminality na svete, zároveň jedna z krajín s najväčším počtom dobrovoľníckych aktivít.

"Hovorí sa, že je to druhý najochotnejší národ na svete. Aj to, že farmári tam produkujú najzdravšie potraviny na svete. Vedeli sme, že tam prejdeme reštartom. Kde inde by sa vám to podarilo, ak nie v krajine, kde všetko klape - celý systém a spoločnosť je vďaka tomu uvoľnená a v pohode?" pýta sa Zuzana, ktorá o rodinnom reštarte píše i na blogu.

Ak sú z detí väzni, nemôžu vytvoriť slobodnú spoločnosť

Štyri hodiny výpomoci farmárom znamenalo pre rodinu nocľah a stravu. Ako hovorí Zuzana, v balíčku bolo aj obrovské množstvo inšpirácie a tamojšej dobrej vôle.

Ak má človek málo, zistí, čo je veľa

Po návrate na Slovensko začala rodina tak trochu odznova. Aby neskončili v tom istom začarovanom kruhu ako pred odchodom na Nový Zéland, rozhodli sa prioritne znížiť si náklady. To im zaručilo tráviť menej času v práci a viac času s rodinou. Predali preto krásny dom, vyplatili časť hypotéky a kúpili starý sad. Ich nový domov začali budovať tiež inak: v duchu zasaď strom, postav dom. Najprv vybudovali ukážkovú permakultúrnu záhradu a teraz, keď už majú všetky povolenia, pripravujú sa na stavbu ekologického slameného domu.

"Do odchodu na Nový Zéland sme nechápali našu susedu, ktorá mala vlastnú permakultúrnu záhradu. Až na opačnom konci sveta sme si zažili a zistili, čo to vlastne je a teraz to máme doma," tvrdí Ján.

Rodina si síce znížila ráznymi krokmi výdavky, no napriek tomu rodičia malých synov pracujú. Ján má dnes ako stavebný projektant home office, Zuzana sa venuje novinárčine. V práci dnes už netrávia celé dni, a to aj vďaka tomu, že si dopestujú vlastné potraviny. Projekt LifeReset sa im pre čitateľov darí udržať aj tým, že bártrujú - vymieňajú veci.

"Keď má človek v živote málinko, vie si vážiť veľa. Nám sa to podarilo. Žijeme skromne, ale slobodne. Deti nepotrebujú luxus. Potrebujú k životu šťastných rodičov. Vy im nastavujete, čo je a čo nie je v poriadku, čo je „luxus“ a aké hodnoty majú vyznávať. Žijeme inak, momentálne turbulentne, a to v pozitívnom aj negatívnom slova zmysle, ale rozhodli sme sa pre takýto život my sami,“ povie Zuzana. 

Zdroj foto: Helena Kurusová

Robí nás práca šťastnými?

Keď sa Lýdia Sirotová, ktorá na Univerzite Komenského prednáša o šťastí v práci, postaví pred svojich študentov, prvú vec, ktorú im spomenie, je, že ak sa jej predmet má volať Šťastie v práci, musí byť šťastná v práci aj ona, a teda prednášky budú skôr zážitkovými workshopmi.

Dnes sa témou, ako byť šťastný v zamestnaní a byť vďaka tomu prínosom, zaoberajú mnohí lektori a kouči. V čase, kedy Sirotová začínala, však hovoriť o šťastí v práci znamenalo byť v očiach iných obchodníkom s teplou vodou.

"Pýtali sa: Čože, šťastie v práci? Čo je to za nezmysel. Ľudia môžu byť šťastní, že vôbec nejakú prácu majú. Lenže potom prišli na to, že šťastie v práci má aj svoju finančnú hodnotu. Šťastným zamestnancom sa pracovať chce, nie len preto, že za to majú zaplatené. Neriešia nadčasy, stres, neriešia sa PN-ky, fluktuáciu. Keď výkonný, ale frustrovaný  človek odíde, často so sebou zoberie klientov. Navyše aj klienti sú len ľudia a  nechcú tráviť čas s niekým, kto je nešťastný,“ vysvetľuje Sirotová, ktorá je zakladateľkou spoločnosti Happy Company.

Sloboda v práci začína byť trend. Môže byť darom aj bremenom

Prieskumy ukazujú, že dnes je vo svojom pracovnom prostredí skutočne šťastných len 20 percent ľudí, teda dvaja z desiatich. Šiesti zamestnanci sú na tom rôzne, raz je im v práci dobre, inokedy nie. A dvaja zamestnanci sú v práci vyslovene nešťastní. Sú aj iné prieskumy a tie ukazujú, že pokiaľ ide o Slovensko, v práci chýba ocenenie. "Už som od šéfov veľakrát počula: Keď nekritizujem, to je, ako keby som chválil,“ hovorí Sirotová, podľa ktorej je ocenenie práce lepšie vo firmách, ktoré sú menšie, rodinné alebo ženami vedené.

Ilustračné foto. Zdroj: TASR/Tomáš Halász

Ideálna práca

Podľa Sirotovej nevie nešťastný človek sprvoti pomenovať, čo presne ho ťahá nadol. "Sťažuje sa, že má veľa roboty, sťažuje sa na vzťahy, na to, že jeho práca nemá zmysel, veď stále robí tie isté excelovské tabuľky.“ Podľa nej však nie je prvým receptom z práce hneď ujsť. "Často nás to potom dobehne. V zásade treba spoznať sám seba a zistiť, ako by práca mala vyzerať tak, aby človeku sedela. A potom ju skúsiť čo najviac na seba napasovať.“

Venujeme sa téme Život inak. Výber niektorých článkov nájdete tu

Ideálnou prácou je podľa jej slov prienik silných stránok, nadšenia, teda toho, čo by človek robil aj zadarmo, a úžitku, čo na druhej strane znamená, že za prácu by bol niekto iný ochotný zaplatiť. Kľúčovou vecou je však dostať do práce aj hodnoty. Ak je napríklad pre niekoho hodnotou sloboda, a hoci sa dostane k výborne platenej práci, nemusí sa mu v nej dariť, ak nemá možnosť slobodne sa rozhodovať. Časom totiž začne robiť chyby, príde únava, zvýši sa chorobnosť, a to len preto, že sa popiera hodnota, ktorou žije. 

Ak je však podľa Sirotovej človek v práci vyslovene nešťastný bez možnosti zmeniť to, mal by odísť, hoci sa na obzore ešte nečrtá nová práca. "Mnoho razy majú ľudia potom zlý pocit jedine z toho, že to neurobili skôr,“ tvrdí odborníčka, podľa ktorej je dnes veľkou výzvou dostať do pracovného prostredia tri veci: nadšenie ľudí, teda ich zápal pre vec, preberanie zodpovednosti do vlastných rúk a maximálna podpora tvorivosti.

Zazimovanie stromčekov Pod pyramídou: Zdroj: Facebook.com/podPyramidou

Inak či naozaj?

Pred dvomi mesiacmi otvorila iniciatíva Na streche na jednej z opustených terás Slovenského rozhlasu strešnú komunitnú záhradu. Jej člen Martin Kuštek vysvetľuje, že v rámci mestskej strešnej farmy nastolili viacero tém. Záhrada nehovorí totiž len o potrebe potravinovej sebestačnosti v meste či komunitotvorbe, ale aj potrebe priestoru pre kultúru a spoločenské akcie a v neposlednom rade o téme udržateľnosti architektúry.

Na to, aby sa veci dokázali meniť tak, aby človek mohol hľadať cestu, ako žiť inak, potrebujete podľa Martina tri základné ingrediencie. "Najskôr je to nápad, ktorému veríte. Druhou vecou je tím zapálených ľudí, ktorí pri projekte ostanú. Tí časom zisťujú, že ich nespája len ten projekt, ale že sa dokážu kamarátiť. Treťou vecou je šťastie a podpora inštitúcií,“ tvrdí.

Rozvíjajúce sa občianstvo môže kvitnúť v komunitných záhradách

Sám o sebe však nehovorí, že by žil inak. Podľa neho daná otázka zvádza k tomu, aby si človek myslel, že žije lepšie než ostatní. "My sme o tom veľa premýšľali kvôli tomu, že sme chceli urobiť ´Vianoce inak´. Ale v skutočnosti sme chceli spraviť ´Vianoce naozaj´. Pre mňa je tá otázka teda o tom, či žijem naozaj.“

Stanislava Harkotová

Redaktorka
 

Diskusia

Aká je vaša predstava o živote "inak"?

Najčítanejšie