Ponúknite knihu, dostanete sveter. Zóna bez peňazí ako múr konzumu

BRATISLAVA - Namiesto kúpy výmena alebo dar. Aj na Slovensku vznikajú iniciatívy, ktoré do verejného diskurzu dostávajú bárterový obchod. Ten vlani prekvital najmä v alternatívnych komunitách v krajinách, kde kríza dostala nezamestnanosť do nepekných čísiel.

Ponúknite knihu, dostanete sveter. Zóna bez peňazí ako múr konzumu
Máte doma vec, ktorú nepoužívate? Môžete ju vymeniť. (Ilustračné foto) Zdroj:SITA

Zóna bez peňazí, iniciatíva, ktorá vo vyše štyridsiatke miest podporí výmenu vecí, ukáže 30. novembra, aký zmysel pre recykláciu má Slovensko. Pod záštitou komunitného Projektu život organizátor vysiela odkaz, ak ľudia prestanú riešiť peňažnú hodnotu vecí, začnú si viac pomáhať.

Nemáte peniaze? Ponúknite CD, dostanete džínsy. Vymieňajte

V predvianočnom čase budú môcť návštevníci výmenného bazára zároveň darovať zachovalé veci, ktoré nepotrebujú, tým, ktorí si ich nemôžu dovoliť.

Súčasťou burzy budú rozličné workshopy, koncerty či vernisáže. Veci, ktoré ostanú, organizátori posunú ďalej. Oblečenie má smerovať neziskovkám, ktoré sa venujú sociálnej terénnej práci s ľuďmi bez domova, detské oblečenie materským centrám, knihy školám.

Ekologicko-etické myslenie

Sociologička Sylvia Porubänová hovorí, že obchod, ktorý ráta s výmenou vecí, môže sekundárne súvisieť s krízou a šetrením. Prvotným impulzom je však ekologicko-etické myslenie.

"Ľudia chcú poukázať na to, že často nie je nutné vynakladať veľké prostriedky na veci každodenného života, že veci majú svoju životnosť a vedia nám slúžiť dlhšie, ako sa nám zvyčajne prezentuje rozličnými marketingovými kampaňami."

Podľa jej slov sa tento typ aktivít opiera o filozofiu - veci majú slúžiť človeku, nie človek veciam. "To, čo nie je hodnotné pre mňa, ešte neznamená, že to nemôže urobiť službu niekomu inému," pripomína.

Reakcia na konzum

Petra Ďurišová z ekoporadne združenia ŽIVICA približuje, že ľudia si usporadúvali burzy už počas socializmu. "Rôzne bazáre, antikvariáty boli veľmi populárne, pretože sa tam dali nájsť veci, ktoré boli iné a zásadne sa líšili od uniformného tovaru socialistických obchodov," vysvetľuje.

Zóny bez peňazí, kde sa niektoré vecí rozdajú aj zadarmo, vníma ako pomerne nový fenomén. Podobne ako rôzne hody, kde ľudia prinášajú vlastné jedlo, navzájom sa hostia a zabávajú.

Gréci nepotrebujú euro ani drachmu. Skúšajú novú menu

"Tieto iniciatívy sú odpoveďou na rastúcu infláciu, neistotu týkajúcu sa stability a existencie oficiálnej meny, ale aj na stále rastúci konzum a tlak médií a korporácií na stály nákup nových vecí a zahlcovania sa dlhmi a úvermi," tvrdí.

Niekde nutnosť, u nás príjemnosť

Ďurišová zároveň pripomína, že v ekonomicky rozvojových krajinách je barter nutnosť, u nás ide skôr o príjemnú alternatívu.  

Návštevníci podobných bazárov môžu získať a stretnúť podobne zmýšľajúcich ľudí.

"Osobne to vnímam ako dobrý signál prebiehajúcej recesie, keď sa ľudia viac zameriavajú na svoje okolie, zamýšľajú sa nad hodnotou vecí a ich funkciou vo svojom živote. Zároveň hľadajú cesty naspäť k menším komunitám a miestnym spolkom," komentuje ekoporadkyňa.

Sociálny kapitál chudoba nemá

Výmenné trhy zvyčajne iniciuje stredná vrstva. To, prečo sa im nevenujú napríklad sociálne slabší, vidí sociologička Zuzana Kusá v chýbajúcom kapitále.

"Organizačné zabezpečenie podobných podujatí niečo stojí, ak nie priamo peniaze, tak to vyžaduje komunikačné zručnosti, sociálne kontakty, dôveryhodné meno u tých, ktorí môžu zapožičať priestory," hovorí.

Organizátormi takýchto iniciatív preto môžu byť len ľudia s určitým kapitálom - prinajmenšom sociálnym. "A ten veľmi chudobným ľuďom chýba, pretože ich svet sa často obmedzuje len na podobne chudobných, ako sú sami a ktorí majú sotva niečo nazvyš," uzatvára.

Stanislava Harkotová

Redaktorka
 

Diskusia

Čop si myslíte o podobných iniciatívach?

Najčítanejšie