Slnečné elektrárne dokážu nahradiť jeden reaktor. V ceste im stojí noc i počasie

BRATISLAVA – Ak by slovenské slnečné elektrárne bežali na plný výkon dokázali by do siete dodať toľko elektriny ako jeden jadrový reaktor. Ich výkon je však nestabilný a závislý od počasia a ďalších podmienok. Podiel fotovoltaiky je navyše v energetickom mixe krajiny stále malý, a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo zmeniť.

Slnečné elektrárne dokážu nahradiť jeden reaktor. V ceste im stojí noc i počasie
Solárna elektrina dokáže na Slovensku nahradiť jeden reaktor. Problémom je noc aj málo slnka. Zdroj:TASR

Skutočný potenciál výroby elektriny zo slnečných lúčov ukázali asi pred týždňom Nemci. Za dva dni sa im podarilo vyrobiť 22 gigawattov elektriny, čo pokrylo až polovicu spotreby celej krajiny a dalo by sa porovnať s výkonom 20 jadrových reaktorov.

Ako ale upozornil analytik odborného webového portálu Energia.sk Michal Hudec, nejde len o množstvo, ale aj stabilitu vyrobeného objemu elektriny a jej využitie.

Solárne elektrárne v Nemecku vyrobili toľko elektriny ako dvadsať jadrových

„Nestačí sa pozerať len na schopnosť vyrobiť obrovský objem elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ale treba si položiť i otázku, či sa celý objem dá vyrábať počas celého dňa, a prípadne ak je výroba vyššia ako spotreba, či existujú možnosti, ako elektrinu efektívne uskladniť a využiť neskôr,“ vysvetlil Hudec.

Odpoveď na obe otázky je podľa odborníka, aj napriek pokroku, ešte stále záporná. S výkyvmi vo výkone bojuje okrem slnečnej aj veterná energia. Hudec odhadol, že sa z obnoviteľných zdrojov stane zaujímavá alternatíva až v čase, keď sa tieto nedostatky podarí odstrániť cenovo dostupnými technológiami.

Slnko miesto reaktora

Pri maximálnom vyťažení dokáže slovenská fotovoltaika do siete dodať asi 500 megawattov elektriny, čo zodpovedá jednému jadrovému reaktoru. Skutočné čísla sa však podstatne líšia, keď reálne do rozvodov natečie ani nie polovica z tohto objemu – len 200 megawattov.

To by sa pritom mohlo zmeniť, ak by sa udržali doterajšie rastové trendy. Klimatický kampanier Greenepace Pavol Široký odhaduje, že s ročným jednopercentným prírastkom v oblasti obnoviteľných zdrojov by do roku 2020 Slovensko mohlo vyrábať až 15 percent „zelenej“ energie. Do odhadu pritom nepočíta veľké vodné elektrárne.

Podľa modelu, ktorý ponúka organizácia, by sa Slovensko malo zamerať na zdvojnásobenie kapacity slnečných elektrární (z 500 MW na 1100 MW). Dokŕmiť by potrebovala aj veterná energia, krajina by odhadom mala vybudovať asi 260 vrtúľ o výkone 650 MW. Po 100 MW by v modeli Greenpeace vyrábali malé vodné elektrárne, biomasa a bioplyn.

„Spolu s veľkými vodnými elektrárňami by tak Slovensko mohlo mať v roku 2020 tretinu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie,“ odhadol Široký. Model Greenpeace sa však pravdepodobne do reality nedostane. Vláda si totiž zvolila inú cestu.

Quo vadis slovenská energetika?

Kabinet Roberta Fica, podobne ako ich pravicoví predchodcovia, totiž stále viac hovoria o podpore jadra. Hovorí sa pritom nielen o dostavbe dvoch blokov v Mochovciach, ale aj o budovaní úplne novej elektrárne pri Jaslovských Bohuniciach.

Už v súčasnosti pritom viac ako polovicu elektriny na Slovensku vyrábajú jadrové elektrárne. Tepelné elektrárne sú zodpovedné za pätinu produkcie, voda stojí približne za jej 14 percentami a ostatné typy elektrární, vrátane obnoviteľných zdrojov, pridávajú do koláča asi desatinu.

„V súčasnosti sa dostavuje tretí a štvrtý blok v jadrovej elektrárni v Mochovciach, budujú sa nejaké tri paroplynové cykly spaľujúce zemný plyn a súčasne máme záväzok do roku 2020 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na energetickej skladbe na 14 percent. Na ceste za týmto cieľom sme v súčasnosti niekde okolo polovice,“ ozrejmil Hudec z portálu Energia.sk.

Pod Tatrami si pritom už teraz vyrábame väčšinu našej vlastnej spotreby. Ako upresnil Hudec za rok 2011 krajina doviezla spoza hraníc len 2,5 percenta elektriny. Nové jadrové zdroje však zo Slovenska urobia opäť čistého vývozcu.

Vysoký podiel jadra a jeho podporu pritom kritizujú aktivisti z Greenpeace. „Všetko jadrové palivo musíme dovážať z Ruska, takže jadro neznižuje našu extrémne vysokú závislosť na dovoze energií zo zahraničia. Jadrové elektrárne sú zároveň vážnym potenciálnym ohrozením bezpečnosti Slovenska, životného prostredia a zdravia ľudí,“ upresnil výhrady Široký.

Enviromentalistom robí vrásky na čele aj otázka likvidácie vyhoreného jadrového paliva a odpadu. Odpovede totiž chýbajú aj po desaťročiach mierového využívania nukleárnej energie.

Obnoviteľná energia predražuje

Ani obnoviteľné zdroje však nie sú dokonalé. Ich najväčším mínusom v očiach verejnosti je fakt, že tlačia ceny elektriny nahor. Greenpeace však tvrdí, že pri dodržaní jeho modelu s tretinou „zelených zdrojov“, by radikálny rast cien nehrozil.

„Toto množstvo by neznamenalo žiadne drastické zvýšenie cien elektrickej energie – odhadom by sa mohla cena elektriny zvýšiť o päť až desať percent do roku 2020,“

Ako však upozornil Hudec, išlo by už o druhú vlnu zdražovania, ktorú by mala na svedomí obnoviteľná energia. Len v čase fotovoltaického boomu v posledných rokoch narástla tarifa za prevádzku systému, ktorá sa premieta aj do koncovej ceny, o viac ako 100 percent.

„Dá sa teda veľmi opatrne odhadnúť, že nové alebo v ostatnom čase významne renovované inštalácie obnoviteľných zdrojov energie už dnes zvyšujú mesačný účet domácností za elektrinu v priemer o jedno až jeden a pol eura bez DPH,“ doplnil Hudec.

Nahradenie výraznej časti konvenčných zdrojov obnoviteľnými by podľa odborníka dnes znamenal skokové zdraženie koncovej ceny.

Široký z Greenpeace však argumentuje, že vysoké ceny elektriny vo fotovoltaike majú klesajúcu tendenicu. „Cena elektriny zo slnka posledné roky prudko klesá a tento trend je očakávaný aj v najbližších rokoch. Cena jedného wattu solárnej elektriny poklesla od roku 2003 do prvej polovice roku 2012 o 80 percent,“ vysvetlil.

Ondrej Kubovič

 

Diskusia

Malo by sa Slovensko viac orientovať na "zelené zdroje" alebo jadro?

Najčítanejšie