KOMENTÁR Janky Cigánikovej: Do štátnej kasy viac, na zdravotníctvo menej

KOMENTÁR - Slovensko dáva na zdravotníctvo viac ako okolité krajiny, vo výsledkoch však zaostáva. Česko, Poľsko a Maďarsko dosahujú v priemere o 18 percent nižšiu úmrtnosť odvrátiteľnú systémom zdravotnej starostlivosti a zároveň sa ich obyvatelia dožívajú vyššieho veku. Jednou z príčin zaostávania je nízka efektívnosť slovenského zdravotníctva.

fico, kazimir, danko, bugar a hrnciar
Ilustračné foto. Zdroj:TASR

Mohlo by sa zdať, že riešením je znížiť zdroje plynúce do rezortu zdravotníctva, čím by sa zvýšil tlak na efektivitu. Obávam sa však, že tak, ako sme sa jej nedočkali za viac ako 10 rokov vlády Smeru, nedočkáme sa jej ani dnes.

Nerozumiem prečo v čase, keď do štátnej kasy prúdi viac peňazí ako sa rátalo, keď Slováci platia vyššie dane a odvody ako iní, ideme brať tam, kde ide o zdravie a životy ľudí. Pritom podľa aktuálnej prognózy Európskej komisie výdavky na zdravotníctvo na Slovensku porastú ako tretie najrýchlejšie v EÚ. Hlavným dôvodom je rastúca potreba zdravotnej starostlivosti vo vyššom veku. Ročné náklady na 75-ročného priemerného muža sú približne 7-násobne vyššie ako na 25-ročného.

Ekonómovia o novom rozpočte: Dobré časy sme nevyužili

Rozpočtu pustila žilou aj odvodová odpočítateľná položka. Ľudia s nízkymi príjmami síce platia nižšie odvody, ale bez kompenzácie tieto peniaze zdravotníctvu chýbajú. O to väčší bude medziročný pokles platby štátu, s ktorým počíta návrh štátneho rozpočtu na rok 2017. Celkovo bude štát platiť na budúci rok o vyše 100 miliónov eur menej ako v tomto roku. Výpadok majú kompenzovať ekonomicky aktívni poistenci, ktorí zaplatia o takmer 170 miliónov eur viac.

To, že sa platba štátu znižuje, sa dá odôvodniť. Sadzba poistného sa vracia na „defaultnú“ úroveň 4 percentá z priemernej mzdy. Vďaka rastúcej zamestnanosti klesá počet poistencov štátu. Pomer odvody vs. dane, ako zdroje financovania zdravotníctva, sa tak dostáva na predkrízovú úroveň – okolo 70:30.

Kažimírov zákon roka dostal zelenú. Rozpočet schválený, sekera bude klesať

Napriek tomu som si istá, že ak bolo v tomto roku dosť na to, aby sa zo štátneho rozpočtu zaplatila priemerná sadzba 4,41 percenta za poistenca štátu, nie je dnes na mieste ju znižovať. Vzorec platby štátu poisťovniam vyzerá tak, že sa vynásobí počet ekonomicky neaktívnych, teda poistencov štátu, zákonnou sadzbou o ktorej tu hovoríme. Prečo, ak štát ušetrí už na tom, že platí za menší počet ľudí, má potrebu znižovať aj druhú časť premennej a to, sadzbu ako takú? A to nie len na defaultné 4 percentá, ale dokonca sa uvažuje ešte o nižšej sadzbe. Myslím si, že je najvyšší čas, aby ruka v ruke s efektívnym riadením ľudia pocítili platby, ktoré roky do zdravotníctva odvádzajú v podobe výrazne kvalitnejšieho, prístupnejšieho a ľudského zdravotníctva. Nie je namieste, v čase keď sa darí, šetriť práve v tomto rezorte. Je tu totiž čo dobiehať.

Napriek niekoľkým kolám oddlžovania sa štátne nemocnice naďalej zadlžujú. V prvej polovici roka 2016 dosiahli záväzky 13 najväčších nemocníc MZ SR 591 mil. eur (z toho 472 mil. eur záväzky po lehote splatnosti a 119 mil. eur v lehote splatnosti). Zadlžovanie sa v roku 2015 zrýchlilo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi na úroveň 108 mil. eur ročne, čo bol najväčší nárast od roku 2011. Pri súčasnom tempe zadlžovania môžu záväzky nemocníc v budúcom roku dosiahnuť takmer 750 mil. eur. Vzhľadom na neustálu tvorbu dlhu štátnymi nemocnicami, ktorý nakoniec aj tak zaplatia daňoví poplatníci, som si istá, že je na mieste rozprávať sa aj o riešeniach. Môžeme vymyslieť ďalšie pravidlá ako zabrániť rozkrádaniu v zdravotníctve, ale je zrejme na čase pochopiť, že "vaši-naši" ľudia a politickí nominanti sú dostatočne "šikovní" na to, aby si našli cestičku, ako tieto pravidlá obísť.

Kažimír po schválení rozpočtu: Pevne verím, že ľuďom sa bude dariť lepšie

Je čas, aby sa konečne začalo obstarávať tak, aby to bolo pre ľudí najefektívnejšie a nie tak, ako doteraz – skutok sa nestal a všetko je v rámci zákona, napriek evidentným nehospodárnym nákupom.  A na to je nutné priznať si, že štát je jednoducho zlý vlastník, pretože z cudzieho krv netečie a štátny nominant neokráda seba, ale platcov daní a odvodov. Je načase  odpolitizovať, resp. odštátniť slovenské zdravotníctvo. Nemocnice, ktoré sú príspevkovými organizáciami a môžu ísť do dlhu je potrebné transformovať na akciové spoločnosti aj so všetkými prísnymi kritériami posudzovania ich hospodárenia.

Návrh rozpočtu predpokladá, že v roku 2017 budú nemocnice hospodáriť vyrovnane (mimochodom, to pôvodne predpokladal aj vlaňajší rozpočet pre tento rok). Aby to vyšlo, zdravotnícke zariadenia by mali dostať o 150 miliónov eur viac (+ 10 percent). Ale to by zároveň znamenalo, že v rámci intersektorálneho členenia dostanú iné segmenty menej peňazí než v tomto roku.

Nové autá aj obnova škôl. Kaliňák si rozpočet pochvaľuje, úplne spokojný ale nie je

Ktoré by to mohli byť, naznačuje revízia výdavkov rozpracovaná na základe manifestu Hodnota za peniaze. 115 miliónov sa má ušetriť v liekovej politike (+ ŠZM a zdravotnícke pomôcky), 13 miliónov v nákladoch laboratórií. Tieto úspory sú však zatiaľ virtuálne. Reálne kroky na ich dosiahnutie sa ešte neuskutočnili. Náklady na oba segmenty pritom medziročne stúpajú, úspechom by bolo už aj spomalenie rastu.

Na rozdiel od virtuálnych úspor, rast miezd je reálny. Mzdová regulácia zdravotníckych pracovníkov je ovplyvnená rastom minimálnej, ako aj priemernej mzdy. V prípade minimálnej mzdy ide o 7,4-percentný nárast (zo 405 na 435 eur), v prípade priemernej mzdy o 2,9-percentný (z 858 na 883 eur). Napriek navýšeniu miezd, nie je cítiť nadšenie zdravotníckeho personálu. Považujem za užitočné začať debatu o zrušení tabuľkových platov v zdravotníctve.

Fico sa vraj voči novinárom len bránil: Ako ma učili na ulici, presne do nosa

Mzdy a odvody predstavujú asi 55 percent výdavkov v zdravotníckych zariadeniach. Podľa rozpočtu stúpnu ich mzdové výdavky medziročne o takmer 50 miliónov eur (6,3 percenta).

A čo bude s dlhom a hospodárením VšZP? Koľko reálne bude potrebné naliať do štátnej poisťovne? Celých 283 miliónov alebo iba 50? Je načase otvoriť diskusiu o rozdelení VšZP na 3-4 menšie konkurenčné poisťovne, čo umožní poistencom využívať benefity vyplývajúce z plurality poisťovní a ich konkurenčného boja.  

Zo zahraničných štúdií napr. Human Development report vyplýva, že zdravotný stav ľudí na Slovensku je do významnej miery ovplyvňovaný spôsobom života. Pre celkový pozitívny finančný dopad je potrebné umožniť poisťovniam bonifikovať poistencov, ktorí zdravým životným štýlom znižujú riziko vzniku ochorení a tiež tých, ktorí zodpovedne pristupujú k dodržiavaniu liečebného režimu svojho ochorenia.

Toto je rozpočet na budúci rok. Ubrali rezortu, ktorý ledva prežíva

Obávam sa, že medziročný nárast zdrojov o cca 70 miliónov eur nepostačí na krytie výdavkov a výpadkov v rozpočte na zdravotníctvo.

Dovolím si na záver pripomenúť ešte jeden zdroj financovania zdravotníctva podľa receptu Smeru. A tým je dlh. Podľa viacerých odhadov už prekročil 700 miliónov eur. Každý rok narastie o sumu zodpovedajúcu 7 až 9 percentám výdavkov na nemocnice. O oddlžení nemocníc sa v rozpočte nepíše ani čiarka. A ani o strate VšZP. Asi sú to podľa vlády len také drobné...

Jana Cigániková

 

Diskusia