VIDEO Záhada z jaskyne: Komu patrila stará lebka?

SLOVENSKÝ KRAS - Vápence Abova i Gemera ukrývajú desiatky neuveriteľných príbehov.

jaskyna, kras
Určite to bol Tatár, - hovorí archeológ Marián Soják. Zdroj:Július Dubravay

Určite to bol Tatár, - hovorí archeológ Marián Soják. „Ja som tú lebku niesol antropológovi Júliusovi Jakabovi z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, aby ju posúdil. Podľa neho to bol zrejme miešanec Ázijčana s Európanom, ale skôr Ázijčan podľa rozšírenej nosovej časti. Lebka patrila mužovi, ktorý umrel niekedy v polovici 13. storočia vo veku päťdesiat až šesťdesiat rokov.“

FOTO: Čo poviete na trošku inú Monu Lízu? Galéria vystavuje zlé umenie

Dodáva, že tento muž musel byť bojovník, pretože na čele mal dve sečné rany a na temennej kosti ďalšiu, ani jedna však nebola príčinou jeho smrti. Zomrel až potom, keď sa zahojili. Musel to byť veľmož a mať zásluhy, keď ho pochovali v jaskyni. A príbeh doplní o informáciu, že pôvodne sa vraj našla celá kostra aj so zbrojou, ale zostala iba lebka bez sánky. Napísal pre PLUS 7 DNÍ Peter Kubínyi.

Lebka v skrinke, panda v dutine

Ale tým sa to vôbec nekončí. Príbeh Tatárovej lebky sa začal v polovici 50. rokov minulého storočia, keď ju našiel Gustáv Stibrányi starší. Archeológia ho bavila a hoci bol lekárnik, robil v jaskyniach jednu sondu za druhou. Publikoval o tom články, ale v maďarských časopisoch, a tak dnes nikto s istotou nevie povedať, či mala hlava aj telo a zbroj, alebo nie. Ešte väčší oblak tajomstva zahaľuje to, čo sa s ňou dialo ďalej. „Od syna pána Stibrányiho sme sa dozvedeli, že lebka je v Prešove,“ rozpráva jaskyniar Gabriel Lešinský z košického pracoviska Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva. „Tak som sa vybral do strednej lesníckej školy, kde mala byť, ale nikto nič nevedel. Obrátil som sa na služobne najstaršieho učiteľa, pôsobil v škole už vyše tridsať rokov. Nepovedal nič, iba mi veľmi dlho pozeral do očí a potom dodal - Poďte. Vstal, viedol ma do suterénu, siahol do jednej skrinky a so slovami - Verím vám - z nej vybral lebku a podal mi ju.“

Zdroj: Július Dubravay

Lebku odniesol do Košíc pracovníkom súdneho lekárstva, tí si ju zbežne prezreli a skonštatovali, že „takú fosilizovanú lebku ešte nikdy nevideli“. Z Košíc sa hlava pobrala do Liptovského Mikuláša, do depozitu Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva, odtiaľ si ju vyžiadal Marián Soják a zvyšok už poznáte. Je to Tatár! A čo je na tom také zvláštne?

V Španielsku našli hlboko pod zemou vzácne jaskynné maľby

Vlastne len to, že podľa lebky dostala meno celá jaskyňa v Slovenskom krase - Tatárska. Nikto jej nepovie inak, hoci oficiálne sa volá Jaskyňa v Kapcovej skale. Bocskorkő-lyuk. „Keď sme sa pýtali starej pani Krankillovej zo samoty Radvaň, kde je Tatárska jaskyňa, netušila, ale navarila nám makové rezance. Kým sme ich zjedli, vedeli sme nielen to, kde je, ale aj to, že ako dieťa chodievala do školy do Zádielskych Dvorníkov okolo nejakej inej jaskyne a na základe jej rozprávania sme ju naozaj našli!“

Zdroj: Peter Holúbek

Nájsť jaskyňu v Slovenskom krase naozaj nie je problém. Kým z Turne nad Bodvou kráčame hore svahom, Gabriel Lešinský máva rukou, akoby v nej mal prvomájové mávadlo. „Tam je jaskyňa tej starej panej, oficiálne Jaskyňa v Hradisku, hen oproti, kde je Lom Včeláre, našli v krasovej dutine koncom 90. rokov minulého storočia treťohornú pandu. Opísal ju medzi inými môj spolužiak Martin Kundrát a je to úžasný objav. Panda nad Turňou! Z vyše sedemtisíc slovenských jaskýň je ich v Slovenskom krase až tisíctristo. Najviac na Silickej planine, na päťdesiatich štvorcových kilometroch - 346 jaskýň. Silickú ľadnicu skúmajú už od 18. storočia, najväčšiu a najhlbšiu jaskyňu. Skalistému potoku sa od roku 1986 venujú speleopotápači. Tristo metrov prevýšenie, vyše šesť kilometrov chodieb, našli už aj suché, zvislé časti.“ Po tom všetkom by človek čakal, že pri pohľade na tú Tatársku odpadne.

Milióny rokov zatvorený džin

A veľmi sa nemýli. Je to obyčajná diera! Dvanásť metrov, ktoré sa končia hneď za otvorom kdesi v hĺbke päť metrov, pripomínajúcim komín. Toto má byť jaskyňa? „Čo má dĺžku najmenej dva metre, hĺbku najmenej tri metre a prírodný pôvod, je podľa zákona jaskyňa. Inými slovami, ak sa tam vojde človek, tak to jaskyňa je,“ vysvetľuje Gabriel Lešinský. No a do tejto sme sa vopchali až traja.

Srdcervúci objav archeológov. Päťtisíc rokov stará kostra zaskočila všetkých

Tá „diera“ sa však pri rozprávaní jaskyniara mení na veľmi zaujímavé miesto, ako keby ste pobozkali žabu a bol by z nej princ. „Rozpráva o tom, kedy a ako vznikla, ako vtedy vyzeral terén.“ Spozorniete však, keď ukáže na „fľak“ na jej stene a povie, že tu kedysi bola taká výzdoba, ako je dnes napríklad v Domici. Pestrofarebná. „Ale otvorila sa, v zime premrzla, zvetrala, a výzdoba mizla, ako letel čas.“ Príde vám jaskyne ľúto, škoda jej, ale odpoveď je, že aj teraz sa tu vyvíjajú nové jaskyne. Nekonečný kolobeh. Jedna umrela, druhá sa rodí. A keď sa spýtate, načo máme poznať jej osud, odpoveďou je protiotázka: A načo sa ma pýtate, koľko je v krase jaskýň? Nebyť nešťastného Tatára, asi by sme o nej veľa nevedeli.

Zdroj: Július Dubravay

„Nie je diera ako diera,“ pokračuje jaskyniar. „Jednu takú dieru opísali českí speleológovia v 70. rokoch minulého storočia a nazvali ju Díra 010. Môže byť niečo nezaujímavejšie? Ja som ju preskúmal znova a zistil som, že za stenami tej diery niečo byť musí. Bolo! Zvislá jaskyňa, krásne vyzdobená, 80 metrov dlhá, 50 metrov hlboká. To je asi toľko ako šestnásťposchodový panelák!“

A už opäť máva rukami, tentoraz ukazujúc za chrbát, že práve tam v zime asi pred desiatimi rokmi našli malú dierku v snehu. „Nad jaskyňou sa sneh topí. Bol to asi desaťcentimetrový výduch. Na jar sme sa tam vrátili, kopali sme kolmo dole do hĺbky sedem metrov a keď sme prerazili dno sondy, začala spievať. Desať minút trvalo, kým sa vyrovnávali tlaky, bolo počuť hučanie. Bolo to, akoby ste prepichli balón. To som zažil iba trikrát v živote a mal som pocit, že sme vypustili džina z fľaše. Ktovie, koľko miliónov rokov tam bol ten vzduch, inak teplejší než vonku, uzatvorený. Nuž a potom sme zistili, že je tam jaskyňa hlboká 130 metrov, to je takých sedem sedemposchodových panelákov. Dostala meno Čertov dych.“

Plesnivý muž, Lôžková i Kráľovská jaskyňa

Mimochodom, takej starej jaskyni speleológovia hovoria senilná. Znie to pekne. Horšie sa počúva príbeh o jaskyni, v ktorej našli plesnivého muža. Čecha, ktorý sa podľa všetkého rozhodol spáchať prazvláštnu samovraždu. Ale niektoré z príbehov Gabriela Lešinského majú aj šťastný koniec.

Nacistický poklad alebo obete kata? Jamu u našich susedov preskúmajú archeológovia

Jeden za všetky, zo Zádielskej doliny. Príbeh dvanásťročného chlapca Miklósa Bélyiho, ktorého otec sa v januári 1944 rozhodol svojho syna ukryť pred delostreleckou paľbou v jaskyni. Hľadali, hľadali, keď zrazu otcovi sfúkol vietor z hlavy klobúk. Chlapec ho našiel a spolu s ním aj jaskyňu. Bola vysoko, asi osem metrov, tak osekali vetvy zo stromu, chlapec sa tam vyšplhal a prežil tam prechod frontu. V noci schádzal do tiesňavy, pil vodu z potoka, jedol korienky a občas mu dedinčania doniesli nejaké jedlo. V jaskyni, kde bola stála teplota 4 až 5 stupňov Celzia, si Miklós urobil z kameňov lôžko. Čo myslíte, ako sa tá jaskyňa volá dnes? Lôžková! A našli ju len vďaka tomuto príbehu, ktorý sa končí tým, že starý pán, už sedemdesiatpäťročný Miklós Bélyi, prichádza z Maďarska do Slovenského krasu, jaskyniari ho lanom ťahajú do výšky, aby ešte raz uvidel svoju jaskyňu, a dojatý starý pán sa vracia domov.

Zdroj: Gabriel Lešinský

A to sme ešte nespomenuli Bela IV., uhorského kráľa! Hovorí sa, že keď utrpel od Tatárov porážku na rieke Slaná v dnešnom Maďarsku, utiekol na naše dnešné územie až do Hrhova na stráň Palota, kde vraj prebýval. A ukrýval sa - no kde asi? V Zádielskej tiesňave, údajne v Kráľovskej jaskyni, ktorá má dĺžku sedemnásť metrov a leží v piatom stupni ochrany prírody. Miestni vám odprisahajú, že sa tam skrýval, ale žiadny odborník by za to ruku do ohňa nedal. Legende prihráva iba fakt, že rieka Slaná je naozaj blízko a že na ranči v Turni nad Bodvou majú na obrazoch srdcervúce výjavy, ako uhorský kráľ umiera.

V Egypte objavili archeologický poklad. Pomôže posilniť cestovný ruch?

Nuž a ten ranč, ten je priamo pod Turnianskym hradom. Postavili ho po tatárskom vpáde v polovici 14. storočia, čiže v čase, keď náš Tatár už asi stopäťdesiat rokov odpočíval vo svojej jaskyni. Jeden z predkov rodiny Tornaiovcov hrad spolu s okolím získal ako odmenu za služby, ktoré preukázal pri obrane krajiny práve počas vpádu Tatárov. Všetko so všetkým súvisí! O tri storočia neskôr ho dali zbúrať, Tatár ďalej ležal vo svojej jaskyni a musel počkať ešte takmer tristo rokov, kým ho nájdu. Osudy jaskýň, hradov aj ľudí, zdá sa, sú dosť podobné.

Zdroj: Július Dubravay

Tatár alebo pračlovek?

Gabriel Lešinský sa len nedávno dostal k ďalšiemu názoru, od iného odborníka, antropológa z Prahy, ktorý sa vyjadril, že lebka môže mať desaťtisíce, ba aj stovky tisíc rokov. „A možno je ešte staršia,“ konštatoval.

Zdroj: Peter Holúbek

„Lebka je dosť robustná, preto sú výrazné tie znaky, ktoré dnes môžeme pripisovať mongoloidným črtám. Ak by bol môj odhad veku tejto lebky správny, tak údajná mongoloidnosť by bola úplne, ale úplne mimo hry.“ Nakoniec uvádza, že hlava s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z paleolitu. Nezaslúžila by si lebka z Tatárskej jaskyne seriózny výskum? Pomocou izotopovej analýzy by sme túto záhadu mohli rozlúštiť veľmi rýchlo.

Galéria 9 fotografií

Aktuálne.sk
 

Diskusia

Najčítanejšie