Vysokoškolákov je málo. Až tretina z nich štúdium nedokončí

BRATISLAVA – Úroveň vysokých škôl na Slovensku naďalej upadá. Viaceré pri prijímaní študentov nerobia výber, ale nábor. Až tretina vysokoškolákov však už do dvoch rokov štúdium vzdá, čo sú pre štát vyhodené peniaze. Uberá to aj na vážnosti vysokoškolského diplomu.

studenti, vysokoskolaci, aula, poslucharen, posluc
Počet študentov na vysokých školách už dlhé roky klesá. Ilustračné foto Zdroj:TASR/Pavel Neubauer

Dostať sa na vysokú školu je dnes oveľa jednoduchšie ako pred 15 či 20 rokmi. Sú odbory, o ktoré medzi uchádzačmi nie je záujem, takže tam prijmú prakticky hocikoho. Upozornila na to Výročná správa o stave vysokého školstva za rok 2015, o ktorej rokovala vláda.

Prijímanie bez skúšok

„Viaceré vysoké školy s ohľadom na demografický vývoj prakticky upúšťajú od výberu uchádzačov na vysokoškolské štúdium,“ uvádza sa v materiáli z dielne ministerstva školstva.

Vysoké školy nielenže nerobia prijímacie pohovory, ale ani neoverujú, či záujemcovia majú na štúdium predpoklady. Dôsledkom je, že na škole nevydržia.

Vzdelaná Bratislava? Už dávno to neplatí, Európa nám ukazuje chrbát

Podľa výročnej správy skončí štúdium – z vlastného rozhodnutia alebo pre vylúčenie – v priebehu prvých dvoch rokov takmer tretina študentov. Na jednej vysokej škole je ich dokonca vyše 40 percent.

Za normálnych okolností by sa mohlo predpokladať, že je také „sito“ správne, lebo oddelí nadanejších študentov od tých, ktorí na to nemajú. Rezort školstva to však spochybňuje.

„Aj keď neúspešné štúdium môže niekto považovať za indikátor kvality, opak je pravdou,“ upozorňujú autori uvedeného materiálu.

Zbytočné plytvanie peniazmi

Veľký počet neúspešných študentov podľa správy svedčí o tom, že nemali k dispozícii dostatočné informácie pre výber vhodného študijného programu.

Vysoké školy zase údajne zlyhali v tom, že sa dostatočne neorientujú na potreby študentov a nemajú nástroje, aby ich podporili a pomohli im prekonať problémy počas štúdia.

Keďže štát do týchto ľudí investoval nemalé prostriedky na ich štúdium, jeho predčasné skončenie podľa správy znamená aj „neefektívne vynakladanie zdrojov a plytvanie ľudským potenciálom“.

Ministerstvo školstva však zároveň pripomína, že zatiaľ chýbajú podrobnejšie údaje o tom, prečo títo študenti zanechávajú štúdium, respektíve, prečo ich z neho vylúčili. A keďže tieto dôvody nie sú známe, nie je možné situáciu ani dobre vyhodnotiť.

Treba zvýšiť kvalitu vzdelávania

Podľa odborníčky na školstvo Renáty Králikovej z M. E. S. A. 10 – Centra pre ekonomické a sociálne analýzy zápasia s klesajúcim počtom študentov najmä technické smery, kde ide o dlhodobý problém.

„O tom demografickom vývoji sa vie už roky. Pokles študentov vytváral priestor na zvyšovanie kvality štúdia, ale to sa nestalo,“ tvrdí analytička.

Na to, aby sa problém vyhodnotil a mohli sa prijať správne riešenia, treba aj podľa nej najprv zistiť presné dôvody, prečo z vysokých škôl predčasne odchádza toľko študentov.

Varovala však predtým, aby sa finančné straty, ktoré to prináša, riešili škrtmi v rozpočtoch, lebo vysoké školstvo na Slovensku stále zápasí s nedostatkom peňazí.

Alkohol, klobásy aj hotovosť: Univerzita v Nitre čelí obvineniu z korupcie

„Bolo by lepšie sústrediť sa na vyššiu kvalitu vzdelávania na vysokých školách. Dnes ich k tomu nič nenúti,“ hovorí Králiková. Ako dodáva, vysoké školy sa obsahovo ani kvalitatívne neprispôsobili tomu, že na ne prichádza iný typ ľudí s inými potrebami ako kedysi.

„Mal by sa zmeniť obsah, kvalita a štruktúra štúdia,“ zdôrazňuje odborníčka. Podľa nej je síce jasné, že je taká zmena nevyhnutná, no nikto nevie, ako sa tejto úlohy zhostiť. Nechce sa do toho ani ministerstvu školstva či Akreditačnej komisii.

„Nie je to jednoduchá otázka, ale keď sa do nej nepustíme, tak to nevyriešime. Treba ju aspoň otvoriť,“ nabáda Králiková. Podľa nej treba porozmýšľať, ako by sa financovanie vysokých škôl mohlo nastaviť tak, aby pomáhalo zvyšovať kvalitu vzdelávania.

Vzdelaných ľudí je stále málo

Paradoxom je, že v situácii, keď sa znižujú nároky na uchádzačov o štúdium na vysokej škole a oproti minulosti je už latka nastavená dosť nízko, pri porovnaní s vyspelými európskymi štátmi na Západe má Slovensko stále málo vysokoškolsky vzdelaných ľudí.

Do istej miery je to spôsobené „dlhom“ z čias socializmu, keď veľa ľudí pracovalo na nižších pozíciách. Po páde režimu sa štruktúra ekonomiky zmenila, čo zvýšilo potrebu vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Aj tak ich je však stále nedostatok.

Ministerstvo školstva pripravilo 26 úloh pre skvalitnenie vysokého školstva

Podľa Králikovej sa tento trend ani v najbližšej budúcnosti nezmení, lebo moderný svet potrebuje vzdelaných ľudí. Istá prognóza dokonca predpokladá, že bude treba, aby až 60-percent populácie malo vyššie, sofistikovanejšie vzdelanie.

Ako však analytička pripomína, na Slovensku je problém, že vysokoškolské štúdium je zle nastavené. Priveľa študentov absolvuje kompletné magisterské štúdium, hoci by pre výkon mnohých povolaní stačilo ukončiť bakalársky stupeň – namiesto piatich rokov by teda študovali tri, čím by sa ušetrili financie aj čas.

Radovan Krčmárik

Redaktor
 

Diskusia

Najčítanejšie