KOMENTÁR Ľuda Kaníka: Nebyť Štefánika a Československa, nie je ani Slovensko

KOMENTÁR - Už 98 rokov uplynulo od vzniku štátu, ktorý otvoril a utvoril cestu k dnešnej samostatnej štátnosti Slovenska, člena Európskej únie a NATO. Ten štát sa volal Československo.

vznik Ceskoslovenska
Pamätník vzniku Československej republiky Zdroj:TASR/Štefan Puškáš

Bez jeho vzniku by nebolo dnešnej Slovenskej republiky, žili by sme pravdepodobne v úplne inom štátnom útvare a slovenčina by možno ani nebola úradným jazykom. Tomu, že to tak nie je, vďačíme najmä jednému významnému slovenskému politikovi.

“Bol to kozmopolita, ktorý bol pevne zviazaný so svojou krajinou a ktorý vždy bol hrdým Slovákom. Záujem Slovenska a jeho ľudu bol základnou osou jeho konania, predovšetkým politického,“ vyjadril sa Václav Havel na margo Milana Rastislava Štefánika na Bradle pred 26 rokmi.

Dnes si pripomíname vznik Československa. Ale naozaj si ho pripomíname? Mnohí, žiaľ, až vačšina si dnes tento dátum ani nevšimne, mladej generácii už takmer nič nehovorí. Napriek jeho významnosti pre osud Slovenska a Slovákov. Prečo?

KOMENTÁR Ľuda Kaníka: Michal Kováč riskoval všetko. Nebuďme preto zablúdené ovce

Lebo zabúdame a nevážime si našu históriu. Lebo tento významný deň nie je štátnym sviatkom, aj keď patrí k štvorlístku najvýznamnejšich dátumov v novodobých dejinách Slovenska. Preto by 28. október mal byť štátnym sviatkom.

V tento deň sa vznikom Československa vytvoril základný predpoklad na to, aby o niekoľko desaťročí neskôr mohla vzniknúť samostatná Slovenská republika. Vďaka vzniku Československa v roku 1918 sme prvýkrát dostali možnosť vzdelávať sa v slovenskom jazyku, boli stanovené hranice slovenského územia, vznikala slovenská inteligencia, štát sa budoval a fungoval na demokratických princípoch. Nebyť Československa dnes sotva používame slovenčinu ako úradný jazyk a zrejme by sme žili v inom štátnom útvare ako národnostná menšina.

28. október si treba pripomínať a oslavovať, spolu s pripomínaním si nášho najvýznamnejšieho politika novodobej histórie, a to generála Milana Rastislava Štefánika. Bol to totiž práve on, kto rozhodujúcim spôsobom prispel k tomu, že vzniklo Československo. Podľa historikov práve Štefánikov osobný vstup do vedenia česko-slovenského odboja a Československej národnej rady bol ten rozhodujúci moment, ktorý dal dovtedy nevýraznému snaženiu o vznik samostatného Česko-slovenského štátu politický rozmer a otvoril cestu k predstaviteľom víťazných mocností, a tým sa vznik Československa stal reálnym plánom a projektom.

V tomto kontexte spomeniem aspoň tri historické udalosti:

  • Koncom roka 1915 sa uskutočnilo prvé stretnutie zástupcov Československa s francúzskym premiérom Briandom, pretože M. R. Štefánik požiadal cez svojich priateľov vo francúzskom parlamente o oficiálne prijatie T. G. Masaryka;
  • Vo februári 1916 došlo k ustanoveniu Československej národnej rady v Paríži (ČSNR) ako najvyššieho a riadiaceho orgánu česko-slovenského odboja. Predsedom ČSNR bol T. G. Masaryk, podpredsedami sa stali M. R. Štefánik s J. Dürichom a tajomníkom bol E. Beneš. Práve Štefánikovi sa kladú najväčšie zásluhy na tom, že presadil návrh na vznik ČSNR. Celú situáciu výstižne opísal český publicista a politik Lev Borský, ktorý kriticky poznamenal, že „vyhlásenie českého komitétu zahraničného zo 14. novembra 1915 nevzbudilo v štátoch Dohody očakávaný záujem. Až vtedy, keď koncom roku 1915 vstúpil do vedenia česko-slovenského odboja M. R. Štefánik so svojimi vysokými cieľmi a vysokými stykmi, dostala akcia charakter cieľavedomého politického vedenia. Až po jeho príchode sa členovia ČSNR v Paríži postupne dostávali do styku s vplyvnými dohodovými politikmi, ktorí mali vplyv politický i vojenský. Politická aktivita sa vplyvom i schopnosťami Štefánikovými dostávala ku kruhom vládnucim a pomaly sa od nich učila robiť zahraničnú politiku.“
  • V apríli 1918 sa uskutočnil Kongres utláčaných národov v Ríme. Pre česko-slovenskú delegáciu mali veľký význam predovšetkým slová talianskeho premiéra Orlanda, ktorý prízvukoval „ochotu Talianska k spolupráci so všetkými potlačovanými národmi“. Taliansky premiér s chválou spomenul československé légie v rámci talianskej armády a rokovania so Štefánikom ako znak mravnej sily a významu tejto politiky. Kongres utláčaných národov historici často vnímajú ako prvý symptóm istého obratu v postoji dohodových mocností k Rakúsko-Uhorsku a ochotu podporiť vznik Československa.

Z týchto historických faktov je absolútne zrejmé, že Štefánikov vplyv na formovanie ČSR bol jeden z najvýznamnejších. Napriek rôznym teóriám a názorom na vzťah Beneša a Štefánika, sám Beneš spomínal na Štefánika ako na výnimočného člena ČSNR, ktorý „reprezentoval živel slovenský, pracoval stále, vytrvale, do úmoru. Nemal zmysel pre prácu pomalú, nevedel vysedávať v kancelárii, pripravovať podklady, zriedkakedy niečo napísal, pôsobil skôr živým slovom. Prešiel všetky spojenecké krajiny ako meteor a na svojich cestách získal mnoho priateľov“.

Vznik Československa bol teda vrcholným politickým dielom Milana Rastislava Štefánika. Aj preto som viackrát predložil do parlamentu návrh zákona, aby sa tento deň stal štátnym sviatkom pod názvom: Deň úcty k dielu M. R. Štefánika – vznik Československa.

Petra v Google, Juraj u dubajského šejka: Spoznajte 21 úspešných Slovákov v zahraničí

Verím, že táto snaha raz bude úspešná. Škoda, že tentokrát nikto s obdobným návrhom v parlamente neprišiel. Ani z koalície, ani z opozície. Je to škoda, lebo 28. október naozaj patrí k štvorlístku najdôležitejších udalostí, ktoré formovali politický charakter súčasnej Slovenskej republiky (spolu s Výročím Slovenského národného povstania – 29.8., Dňom boja za slobodu a demokraciu – 17.11. a Dňom vzniku Slovenskej republiky – 1.1.). Avšak zatiaľ ako jediný z týchto dní nemá status štátneho sviatku.

To, že zabúdame na našu históriu a osobnosti našich dejín, je zlé a škodlivé. Ůpadok demokracie na Slovensku, ktorého sme svedkami, úpadok politiky, zneužívanie moci, to sú symptómy toho, že demokratický charakter štátu, ktorý naši predkovia zabudovali svojimi zápasmi do génov našej krajiny, sa vytrácajú. Historícké výročia sú kotvy a pevné body, o ktoré sa môžme oprieť. Sú majáky na často zložitej ceste. Držme sa ich. Nestraťme ich z dohľadu. Lebo nie nadarmo sa hovorí: "Národ, ktorý zabudne na svoju históriu, je odsúdený na to, aby si ju prežil a zopakoval znovu. So všetkými trápeniami a strasťami, ktoré našu históriu sprevádzali."

Nechcime to a urobme všetko preto, aby sa tak nestalo. Preto dúfam, že sa tento stav čo najskôr zmení a napraví. Verím, že na sté výročie vzniku ČSR už bude 28. október právom štátnym sviatkom.

Ľudovít Kaník

 

Diskusia

Najčítanejšie