KOMENTÁR Mariána Balázsa: Politika bez morálky deformuje politiku i spoločnosť

KOMENTÁR - Už pred štyrmi desaťročiami Erich Fromm upozorňoval, že sa utvára akýsi nový, zvláštny, tzv. marketingový charakter, ktorý vytláča hlbšie otázky a vedie k čisto pragmatickému mysleniu. Dnes hovorí politický filozof Michael Sandel o nebezpečnej nadvláde ekonomizujúceho prístupu, ktorý vytesňuje morálne otázky.

Parlament, NRSR
Ilistračné foto Zdroj:AP/TASR

Žijeme v časoch, keď sa všetko dá jednoducho predať, kúpiť či vymeniť, varoval Fromm. Napokon aj druhých ľudí začneme vnímať len ako prostriedky. Ale aj samých, pričom na predaj bude aj naša česť, naše slovo, náš charakter (aj v politike).

Kvantitatívne črty a takpovediac vonkajší obal sa stali dôležitejšími než kvalitatívne črty. Dominuje marketingový charakter, upozorňoval Fromm, človek stráca sám seba a prestávajú ho zaujímať hlbšie otázky, vrátane morálnych, resp. prestáva sa nimi zaťažovať. Správame sa čoraz viac pragmaticky.

KOMENTÁR Mariána Balázsa: Všade samé sprisahania

„Žijeme v dobe, keď sa takmer všetko dá predať a kúpiť,“ napísal pred časom harvardský politický filozof Michael J. Sandel nepriamo nadväzujúc na Fromma. Jeho kniha Morálne limity trhu sa stala bestsellerom.

Sandel dlhodobo upozorňuje, že čoraz viac nás pohlcuje trhový, resp. ekonomizujúci prístup, a to aj v štátnej sfére a pri realizácii politík. Upadáme do ilúzie, akoby sa všetky problémy dali riešiť ekonomickým prístupom. Trh a ekonomika sa však oddelili od morálky, preto je podľa Sandela naliehavé obnoviť práve prepojenie ekonomiky a morálky.

Od trhovej ekonomiky sme sa nebezpečne posunuli k trhovej spoločnosti. V takejto spoločnosti a pri čisto ekonomizujúcom prístupe sa napríklad pri riešeniach sociálnych problémov nepripúšťajú morálne diskusie. Navyše takmer všetko sa dá kúpiť. V tomto kontexte Sandel hovorí o dvoch kľúčových dôvodoch: o korupcii a nespravodlivej miere nerovností. Namiesto toho, aby sme si kládli aj morálne otázky, pýtame sa: „Za koľko?“ Lenže ani trhová ekonomika nás neoslobodzuje od morálnych otázok a úsudkov.

V oblastiach ako zdravotníctvo, školstvo, občianska spoločnosť, kultúra a podobne „nejde len o ekonomické otázky, ale aj o politické a morálne,“ varuje Sandel a dodáva, že v čase éry trhového triumfalizmu sme si takéto otázky nekládli. Dnes však považuje za potrebné otvoriť širšiu diskusiu o ekonomike a morálke, o politickej etike a pod.

KOMENTÁR Mariána Balázsa: Na margo kvality potravín

Zároveň však pripúšťa, že v súčasnej situácii straníckych a politických zápasov si len ťažko možno predstaviť verejnú diskusiu o takýchto otázkach. Verí, že takáto diskusia je možná, ale len vtedy, ak budeme ochotní rozšíriť podmienky verejného diskurzu a diskutovať aj o konkurenčných koncepciách dobrého života. Tam, kde sa takýto diskurz ignoruje, presadzuje sa čisto technokratická alebo manažérska politika.

Širšia verejná diskusia by však podľa Sandela prispela „k väčšiemu ozdraveniu verejného života“ a pomohla by nám „viac si uvedomiť cenu, ktorú platíme za život v spoločnosti, kde sa všetko dá kúpiť“.

V našom politickom kontexte dodajme, ak sa všetko chápe ako tovar a vníma sa cez peniaze, spejeme do slepej uličky. Ak sa v politike presadzuje marketingový charakter, t. j. ak sa politika zmení na politický marketing či marketingovú politiku, a ak v nej dominuje čisto ekonomizujúci prístup (od riešení problémov až po vytváranie šedej zóny politiky a biznisu), deformuje to politiku i spoločnosť. A spoločnosť, ktorá to dovolí, si píli pod sebou ten povestný konár.

Marián Balázs

 

Diskusia

Najčítanejšie