Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku: Postoje k menšinám sú u nás čoraz odmietavejšie

BRATISLAVA - Od 21. do 28. apríla 2016 sa uskutoční 11. ročník festivalu [fjúžn]. Ide o najväčšie kultúrne podujatie zamerané na cudzincov a migrantov u nás. Už tradične ho organizuje Nadácia Milana Šimečku. Pri tejto príležitosti sme sa zhovárali s jej programovým riaditeľom Lacom Oravcom.

Festival fjuzn
Cieľom festivalu [fjúžn] je spájať ľudí najrozmanitejších kultúr. Zdroj:Nadácia Milana Šimečku

Názov [fjúžn] znamená výslovnosť anglického slova, ktorým sa označuje napríklad spájanie hudobných štýlov, alebo pridávanie ázijských ingrediencií do európskych jedál. Od roku 2011 je to však i názov multikultúrneho festivalu, predtým známeho aj ako týždeň nových menšín.

Jeho cieľom je spájať ľudí najrozmanitejších kultúr, zvyšovať povedomie o nových menšinách na Slovensku, prezentovať život cudzincov a scitlivovať verejnosť na témy migrácie a multikulturalizmu.

Témou tohto ročníka bude Pohyb. Prečo, približuje pre Aktuálne.sk programový riaditeľ nadácie Laco Oravec: „Pohyb je synonymum migrácie, pohyb ako odraz neustále meniaceho sa sveta, pohyb ako cesta, putovanie či útek. Pre túto tému sme sa rozhodli, pretože chceme reagovať aj na aktuálne dianie v Európe i vo svete. Naša nadácia oslávila vo februári 25 rokov. Už štvrťstoročie sa snažíme, aby sa dôvera a tolerancia nevytrácali z našej každodennej konverzácie, ani zo spoločenských diskusií a kultúrnych podujatí.”

Oravec je programovým riaditeľom Nadácie Milana Šimečku.Oravec je programovým riaditeľom Nadácie Milana Šimečku. Zdroj: TASR – Štefan Puškáš

Prebieha už jedenásty ročník festivalu [fjúžn]. Ako vnímaju Bratislavčania menšiny, ktoré tu žijú? Zaujímajú sa o ich život či kultúru?

Bratislava vždy bola, je a bude multikultúrnym mestom. Spomedzi tých slovenských patrí pravdepodobne aj k tým najtolerantnejším. To by nás však nemalo viesť k záveru, že život menšín a cudzincov je (tu) bezproblémový. Myslím, že jedným z najväčších problémov menšín je ich neviditeľnosť.

Čím je tento festival výnimočný a odlišný od iných?

Náš festival je asi najväčším kultúrno-spoločenským podujatím o cudzincoch, migrantoch a utečencoch na Slovensku. Zároveň sa snaží okrem zábavy a oslavy rozmanitosti otvárať aj hlbšie a ťažšie aspekty súvisiace s migráciou a integráciou. Tento rok napríklad fotoprojektom Habibi, ktorého cieľom bolo zviditeľniť moslimov žijúcich u nás.

Budete sa venovať aj utečeneckej kríze?

Áno! Utečencom sa náš festival venoval od svojho vzniku, ale tento rok ešte vo väčšej miere, vzhľadom na aktuálne dianie u nás, v Európe i vo svete. Veľký priestor sme utečeneckej téme venovali vo festivalovom spravodaji, viacerí na festivale aj vystúpia. Okrem toho sme pripravili ekumenické podujatie Za ľudskosť na podporu utečencov s možnosťou prispieť finančne na rekonštrukciu bytu pre utečencov.

Ktoré menšiny žijúce v Bratislave budú prezentované na festivale?

Na festivale sa počas 8 dní predstaví vyše 200 účinkujúcich z viac ako 40 krajín sveta. Nie vždy môžeme hovoriť o menšinách v pravom slova zmysle, pretože nemajú status národnostnej menšiny a mnohé komunity cudzincov sú naozaj veľmi male. Naším cieľom je najmä poukázať na to, že aj u nás žijú ľudia skoro z celého sveta.

O menšinách treba hovoriť. Kde vidíte najväčší problém v rámci tejto otázky v celej našej spoločnosti?

Áno, treba. Obávam sa, že dokonca čoraz viac... Akoby sme strácali schopnosť empatie, solidarity a súdržnosti v našej spoločnosti a postoje k menšinám sú, aj podľa prieskumov, čoraz odmietavejšie. Ak to chceme zmeniť, musíme o menšinách, ale najmä s menšinami hovoriť.

Denisa Havrľová

Redaktorka
 

Diskusia

Poznáte festival fjúžn?

Najčítanejšie