ROZHOVOR s Milanom Markovičom: Niet sa čoho ani koho báť. Verme len sebe a vo svoje práva

ROZHOVOR - Herec a humorista Milan Markovič (73) v rozhovore pre Aktuálne.sk hovorí, že niet sa čoho, ani koho báť. Stačí len viac veriť sebe. Vystúpením na protestoch pred budovou Bonaparte chcel napríklad naznačiť verejnosti, že vyjadriť nespokojnosť sa dá aj inak.

milan markovic
Herec a humorista Milan Markovič. Zdroj:AP/TASR

Dlho o Vás nebolo počuť, čo ste robili?

Mrzí ma, ale nepočuje asi len ten, kto nepočúva. A ešte viac ma mrzí, že divák stále znateľnejšie stráca schopnosť (či ochotu?) kultúru vyhľadávať a uprednostňuje osprostievanie pri sledovaní televízie. Celý tento a bývalý štát už roky navštevujeme s naším MM KABARETOM. Na obrazovke  však nijaké naše predstavenie nezazriete. Asi naša chyba: nie sme schopní akceptovať to, čo sa dnes v televízii vydáva za zábavu a prispôsobiť sa tomu „trendu“.

ROZHOVOR s Annou Belousovovou: Je mi smutno z toho, kam sa dostala SNS. Danko túžil po moci

Na Vašom mimoriadnom predstavení pred Bonaparte bolo viac ako 3000 ľudí. Nezabudli, o Vaše predstavenia bol záujem.

Šlo o mimoriadne vystúpenie, ktorým sme ponúkli verejnosti jednu z možností, ktorou sa dá vyjadriť nespokojnosť aj formou humoru a satiry. Nemusí to byť predsa vždy len kričanie, búchanie, pískanie a skandovanie. Okrem Pánov bratov nás posilnili aj Milan Kňažko a Rasťo Piško, takže tam naozaj vznikol zaujímavý a účinný celok.

Zdroj: Aktuálne.sk/Katarína Filová

Situácia v spoločnosti potrebuje umelcov, ako ste Vy. Nebojíte sa povedať pravdu každému, bez rozdielu politického trička?

Viac odvahy sme potrebovali vtedy, keď sa rúcal totalitný režim a nás monitorovali a kde-kade predvolávali. Možno vari dnes niekoho zadržať a uväzniť preto, že na verejnosti vyjadrí svoju nespokojnosť? To hádam nie! Tak prečo to neskúsia viacerí? Radi pri tom pomôžeme ak treba.

V spoločnosti panuje strach. Ľudia sa boja čokoľvek povedať, aby neprišli o prácu, aby dokázali splácať hypotéky, pôžičky. Ako podľa vás tento strach v spoločnosti prekonať?

Nedávno sa ma na to tiež pýtali – či ešte aj dnes treba mať z niečoho strach. Odpovedal som: áno, najväčší strach mám z nastupujúceho strachu, ktorý sa do nás usilujú naočkovať tí, čo potrebujú strašiť, aby nás ľahšie ovládali. A ja neverím svojim očiam a ušiam, ako sa im darí. Raz strašia utečencami, potom Radičovou, inokedy sa zosmiešnia pred prezidentom Kiskom. A keď nás Svetové ekonomické fórum označí za druhú najskorumpovanejšiu krajinu na svete, rozhodnú sa, že u nás korupcie niet a nechajú sa menovať do vysokých dôstojníckych hodností. Chápete? Tí mamľasi, čo nevedia ani „Čelom vzad“! Lebo keby vedeli, tak už tu hádam nie sú! Ale stále to stačí na to, aby slovenské stádočko zrazilo opätky a poslušne salutovalo.

Niet sa čoho ani koho báť. Stačí len viac veriť sebe, vo svoju silu, svoje práva. Každý, kto nadobudne potrebnú sebadôveru, sa vzápätí azda až zahanbí, keď zistí, koho sa to vlastne bál. Skúste si nájsť na internete Breinerovu a Štrasserovu pesničku PLES NÚL. Tam sú odhalení a vymenovaní všetci.

Opozícia ťahá ako z rukáva kauzu za kauzou, ale nepomáha to.

Mala by tá opozícia pôsobiť mohutnejšie. Okrem pánov Matoviča a Poliačika už len dámy Nicholsonová a Remišová vedia mocipánov denne usvedčiť z ďalších a ďalších podvodov. Hlavnou úlohou každej opozície je kontrolovať vládu. Ale aj mobilizovať, otvárať ľuďom oči a ukazovať cestu. Nuž ale keď sme do opozície zvolili aj fašistov, tak tu je každá rada drahá. Bude zaujímavé sledovať, ako sa Slovensko postaví voči pochodu fašistov ulicami Bratislavy 11. marca. Koľkí prídu na námestie SNP zastaviť týchto pomätencov. Alebo chce niekto, aby to zas po rokoch ovládli? Koľko ráz bude musieť ešte národ „padnúť na hubu“, aby sme si mohli zase začať vážiť samých seba?

ROZHOVOR s ruským veľvyslancom: Verejnosť strašia tí, ktorí chcú vidieť v Rusku nepriateľa

Zasadá parlament, pred pár dňami došlo k niečomu, čo sme tu ešte nemali. Poslanec Erik Tomáš fyzicky strkal do opozičného poslanca Alojza Baránika, ktorý sa ohradil voči znevažovaniu ombudsmanky Jany Dubovcovej a poslankyne Natálie Blahovej. Zastavila ho až prítomnosť kamier.

O diagnóze toho človeka sa môžem len dohadovať. Musíte sa obrátiť na kompetentnejších.

Dovolím si tvrdiť, že v tomto spoločenskom marazme chýba váš nebojácny humor. Ale o chvíľu to bude len minulosť. Stálu scénu Vám v Bratislave ponúkol známy historický hotel pri bratislavskom Dunaji. 

Áno, ide o hotel Devín, kde uvedieme s pánmi Petrom Niňajom a Róbertom Puškárom našu tretiu premiéru, takže nezačíname, ale pokračujeme v tom, čo sme tu už uviedli v HLAVE 22, v hoteli ECHO a v DK Zrkadlový háj. Čosi nové to bude len v tom, že si nás ľudia, ktorí nás chcú a možno aj potrebujú, ľahšie vyhľadajú, keďže naše predstavenia (pokiaľ bude záujem) môžu navštíviť pravidelne raz mesačne vždy v pondelok, prvý raz 20. februára. 

Čo presne môžu od vašich večerov diváci očakávať? 

Bude to séria kabaretných predstavení NIEKTO PRÍDE, ktoré od seba rozoznajú len podľa očíslovania. Ak si naši diváci už stihli zvyknúť na našu stále intenzívnejšiu spoluprácu s publikom pri stoloch, tak sa asi naozaj budú tešiť, lebo ten NIEKTO, to bude vždy práve ten najzaujímavejší návštevník. Privítací nápoj v cene asi nebude ten hlavný stimul, ale iste vítaná ilustrácia.

A čo mimobratislavskí diváci?

Zistiť si dopravné spoje do Bratislavy. Lebo napriek tomu, že naše mimobratislavské zájazdy s kabaretom neustanú, hotel Devín má to privilégium, že každomesačne privíta našu premiéru, takže len tam budeme aktuálni tak, ako kedysi v mojich televíznych Večeroch. Z viacerých technických dôvodov tieto naše predstavenia nebudú určené na zájazdy. Naši priaznivci však určite nebudú nespokojní, ak ich v ich obci navštívime s vychyteným titulom NA PLNÚ HU(d)BU.

A na záver nejaký odkaz pre národ slovenský?

Znova prečítať predošlých deväť bodov. Lebo len tak nám budete môcť na predstavení pripomenúť všetko, na čo sme nedopatrením pozabudli.

Aktuálne.sk
 

Diskusia

Najčítanejšie