Domáci miláčikovia nejdú do neba. Niektorí nesmú ani pod zem

BRATISLAVA - Mnohí si nevieme predstaviť existenciu bez spoločnosti štvornohého kamaráta. O to horšie sa vyrovnávame neskôr s jeho smrťou. Hlavne obyvatelia miest nemajú možnosť si zakopať pozostatky svojho psa či mačky na dvor. Alternatívou je aj spaľovanie.

mačka macka
Aj domáce zvieratká si zalúžia dôstojnú rozlúčku. Ilustračné foto Zdroj:TASR/AP

So svojimi domácimi miláčikmi často prežijeme kus života, preto nie je jednoduché sa s nimi rozlúčiť. Väčšinou je bežné, že svojho štvornohého spoločníka ľudia pochovajú na svojich dvoroch.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky definuje odstraňovanie uhynutých zvierat v zbierke zákonov č.148 /2012. Podľa paragrafu 3 sa zviera môže zakopať, ak sa v jame neobjaví spodná voda, takisto môže byť zakopané len na oplotenom pozemku, minimálne päť metrov od obytného domu a dva metre od susedského plota. Telo musí byť zabalené do obalu, ktorý sa rozloží a takisto ošetrené dezinfekciou.

ROZHOVOR: Pes ako živý zvonček na reťazi? Na dedinách je to stále realitou

Ľudia žijúci v meste a v panelákoch to majú zložitejšie. Za zakopanie uhynutého domáceho zvieratka v parku hrozí majiteľovi pokuta. Okrem odovzdania pozostatkov veterinárovi odkiaľ poputujú do kafilérie, majú majitelia domácich zvierat aj inú možnosť. Na Slovensku už pribúdajú zariadenia, ktoré ponúkajú kremáciu.

Kafilérie odmietajú

"Je skupina ľudí, ktorá preferuje tento spôsob rozlúčky. Pre niektorých je kafiléria desivá v prípade, že nemajú možnosť si zvieratko pochovať na záhrade. Niektorí majitelia si so sebou berú občas aj popol v urničke," povedala pre Aktuálne.sk prevádzkovateľka krematória PetHeaven Alica Klamová.

Kremácia domáceho miláčika však nie je lacná záležitosť. Za zviera do piatich kíl zaplatíte 58 eur, za veľké sa suma môže vyšplhať až na dve stovky. Krematórium dokonca ponúka aj možnosť rozlúčky, no za príplatok. Je už na majiteľoch ako s touto možnosťou naložia.

"Viac-menej nechávame priestor majiteľom. Nechcem im vnucovať svoju predstavu. Každý klient je iný a má svoju predstavu o tom, ako sa rozlúčiť. Ja im poskytnem pietnu miestnosť, kde je psík položený a oni sa môžu s ním rozlúčiť podľa vlastných predstáv. Nechcem im do toho vstupovať," opisuje postup majiteľka zvieracieho krematória.

Nové možnosti víta aj zvieracia ombudsmanka Dorota Kráková. Podľa nej je pre mnohých majiteľov dôležité, aby ich domáci miláčik mal dôstojné miesto posledného odpočinku.

V mestách je to iné

"Musím povedať, že je veľký rozdiel, ako tieto veci vnímajú ľudia aj v závislosti od vzdelania, veku aj od regiónu. Inak to vnímajú v mestách a inak na vidieku. Keď uhynie to zvieratko, tak hľadajú nejaké dôstojné miesto. Doteraz to bolo tak, že pozostatky sa spracovali v kafilérii, ľudia nemali na výber a psychicky sa s tým ťažšie vyrovnávali," dodala Kráková pre Aktuálne.sk.

V Bratislave zatiaľ oficiálny cintorín pre domáce zvieratá nie je, no pripravuje sa. Podľa ombudsmanky je to beh na dlhšiu trať, no víta toto rozhodnutie, keďže formovanie neformálnych cintorínov nie je ani legislatívne v poriadku.

Zvierací svet sa rúti do záhuby. Kto má masové vymieranie na svedomí?

Jeden z nich sa má nachádzať aj medzi Malým a Veľkým Draždiakom. "My sme prijali informáciu, že sa chystá niečo ako cintorín v Bratislave, veľmi pozitívne. Bude to oveľa lepšie aj z hľadiska hygieny, ale aj preto, aby ľudia pochopili, že zviera nie je dnes vec, ale pre mnohých je to člen rodiny," uviedla Kráková.

Súčasná legislatíva však stále neupravuje fakt, že sú zvieratá považované len za veci, napriek tomu, že sa o tom vedie diskusia. Aj preto mnohí vítajú aspoň možnosť cintorína. Najstarším miestom večného odpočinku pre štvornohých členov rodiny je v Európe v Paríži.

Založili ho v roku 1898. Slováci majú túto možnosť od roku 2008, keď vybudovali zvierací cintorín v obci Šútovce.

Simona Gulisová

 

Diskusia

Najčítanejšie