Takto kráčala Ukrajina k voľbám: Od Majdanu a krvi po Krym a separatistov

BRATISLAVA - Ukrajina za posledných šesť mesiacov prešla mimoriadnymi turbulenciami. Mnoho ukrajinských, ale i zahraničných analytikov spätne hodnotí, že na tento vývoj nebol nikto pripravený. Krajina sa od protestov proti pozastaveniu asociačnej dohody, ktorá mala krajinu priblížiť Európskej únii, dostala do krvavých prestreliek v uliciach, odvolania prezidenta Janukovyča, po Ruskom okupovaný Krym k separatickým operáciám vo východných regiónoch. V nedeľu si krajina predčasne volí hlavu štátu.

Takto kráčala Ukrajina k voľbám: Od Majdanu a krvi po Krym a separatistov
Ukrajina má za sebou krvavé demonštrácie. Kam povedie jej cesta po voľbách? Zdroj:SITA/AP

1. Majdan. Protielitný protest

Koncom novembra 2013 sa na kyjevských námestiach rozbehla séria protestov známych ako Euromajdan. Najsamprv spontánny protest o sile asi dvoch tisícov ľudí sa v priebehu troch dní premenil na stotisícovú demonštráciu. Protesty pôvodne nezačala politická opozícia. Išlo o občianske hnutie, na čele ktorého bol Mustafa Nayem, ukrajinský novinár afganského pôvodu, ktorý ľudí zvolával cez sociálne siete.

Išlo o protielitný protest, ktorý vohnal do ulíc frustrovaných ľudí. Žiadali politické riešenia, skoncovanie s korupciou. No najmä odstúpenie prezidenta Viktora Janukovyča. Ten v novembri odmietol podpísať kľúčové dohody s Európskou úniou.

Protesty sa rozliali aj do ostatných častí Ukrajiny, v uliciach bol Ľvov, Luhansk, Dnepropetrovsk i Charkov a postupne si ich osvojila ukrajinská proeurópska opozícia. Centrom diania sa stalo kyjevské Námestie Nezávislosti, srdce metropoly, ktoré svoj názov dostalo v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu. 

Zdroj: SITA/AP

2. Radikáli na demonštráciách

V tomto čase premiér Mykola Azarov ako prvý priznáva, že odklad podpisu dohôd s EÚ požadovalo Rusko. Rusko jeho tvrdenie odmietlo. Prezident Vladimír Putin odkázal, že to bola Únia, ktorá vydierala. Tvrdil, že Ukrajina nič nezastavila, len si "chcela (v integračnej zmluve) prerátať všetko tak, ako treba".

Po dvoch týždňoch od prepuknutia nepokojov zavetrila príležitosť ukrajinská radikálna pravica. Tí v decembri vtrhli do budovy kyjevskej radnice a vyhlasovali, že preberajú moc nad sídlom. Na proteste sa spolu s nimi objavujú maskovaní muži. Dochádza k prvým vážnym stretom medzi nimi a políciou. Povolenie zasahovať dostávajú špeciálne jednotky Berkut.

Jasný dištanc opozície od radikálnych skupín na demonštráciách je možné považovať za chybu. Rusko sa totiž chytilo príležitosti, aby v médiách verejnú mienku masírovalo tvrdením, že na Ukrajine ide o nacistický prevrat. 

Zdroj: SITA/AP

3. Sporné zákony a demisia premiéra

Majdan na istý čas utíchol, ľudia však boli na námestiach prítomní aj naďalej. V januári 2014 sa situácia začala vyhrocovať v súvislosti s kontroverznými zákonmi, ktoré obmedzili možnosti demonštrovať.

Prichádzajú správy o napadnutých novinároch, únosoch a mučených opozičných aktivistoch. V krajine nastáva čas vyhrážok. Bezpečnostné služby napríklad upozornili na potenciálne ohrozenie vodných a jadrových elektrární v krajine. Úradom sa totiž začali množiť anonymy o ich údajnom podmínovaní. 

Koncom mesiaca prezident Janukovyč pod tlakom demonštrácií ponúka opozícii spoluprácu a ruší sporné zákony. Premiér krajiny Mykola Azarov podáva demisiu

Zdroj: SITA/AP

4. Najkrvavejší deň

20. februára zažil Kyjev najkrvavejších deň vo svojej postsovietskej ére. Počet obetí prestreliek dosiahol číslo 75. V ten týždeň pri stretoch medzi demonštrantami a políciou zahynula viac ako stovka osôb.  Mnohé zdroje opisovali streľbu snajperov, ktorí si vyberali demonštrantov. 

Ukrajina zažila najkrvavejší deň postsovietskej éry

Doposiaľ nebolo objasnené, kto streľbu na Námestí Nezávislosti len niekoľko hodín po tom, ako Janukovyč ohlásil podpísanie prímeria s opozíciou, vyvolal. Z použitia snajperov obviňovali Janukovyča, ten poprel, že by vydal príkaz. Putin začal hovoriť o tom, že na Ukrajine treba zamedziť teroristickým útokom.

Dva dni po masakre parlament odvolal prezidenta z funkcie a stanovil termín predčasných volieb. Janukovyč označil rozhodnutie za puč. V televízii vystúpili šéfovia Berkutu a ukrajinskej polície. Odkázali, že "odteraz sú na strane ľudu." Janukovyč uteká z krajiny a v parlamente sa vedie bitka o jazyk. Nová vláda zrušila zákon, ktorý dovoľoval používanie materinského jazyka menšín v úradnom styku.

Ozvalo sa Maďarsko, Bulharsko, Rumunsku i samotné Rusko. Poslanci vtedajších opozičných strán Otčina a ultranacionalistickej Slobody odkazovali, že sa snažia ochrániť ukrajinčinu.

Zdroj: SITA/AP

5. Okupovaný Krym

Koncom februára sa na Kryme začali objavovať príslušníci ruskej armády, hoci ich prítomnosť ruská strana najskôr odmietala potvrdiť.

Ruskí vojaci najskôr zaujali pozície po obvode letiska Beľbek pri Sevastopole. Ďalšie neoznačené jednotky obsadili hlavné letisko v meste Simferopol, regionálnej metropole polostrova. Moskva nakoniec priznala, že zložky sú ich a majú vraj "chrániť pozície flotily". Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov obvinil Rusko z otvorenej agresie. Po okupácii Krymu sa tamojší predstavitelia rozhodli pre referendum o pripojení k Rusku. V polovici marca ruské médiá informovali, že Krym sa rozhodol pre Rusko 95 percentami. V tom čase mali Rusi na Kryme 22-tisíc vojakov.

Líder krymských Tatárov Refat Čubarov referendum nazval „šaškárňou“ a vyzval príslušníkov tatárskej menšiny, aby hlasovanie bojkotovali. Tatári hovorili aj o tom, že na Krym mali autobusmi zvážať neznámych ľudí, ktorí potom postupne hlasovali v niekoľkých volebných miestnostiach.

Nové ukrajinské vedenie i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať a za ohrozenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny uvalili sériu sankcií, ktoré sa dotkli ruských i krymských predstaviteľov. V máji sa na webe Rady pre rozvoj občianskej spoločnosti a ľudské práva pri ruskom prezidentovi nakrátko objavila správa, že pripojenie k Rusku si v skutočnosti želalo len 15 percent ľudí. Správu však úrady stiahli. 

Zdroj: SITA/AP

6. Separatisti na východe

Po referende na Kryme začali vo viacerých východoukrajinských mestách obsadzovať radnice či železničné uzly proruské separatistické skupiny. Snahy o separatizmus hlásili v Charkove či Luhansku, neskôr ukrajinská armáda zvádzala boje o doneckú oblasť, kde proruskí aktivisti v niekoľkých menších mestách obsadili niekoľko vládnych inštitúcií a policajných staníc.

Doneck a Luhansk vyhlásili nezávislosť, chcú patriť k Rusku

Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk obvinil Rusko z "vývozu terorizmu na Ukrajinu". Z Ruska zasa prichádzali nóty, že Ukrajina sa ocitla na pokraji občianskej vojny. Z rôznych miest začali hlásiť obete ozbrojených operácií. Situácia je stále kritická. I deň pred voľbami hlásili desiatky mŕtvych ako na strane ukrajinských vojakov, tak separatistov. Pravý sektor mal zasa zabiť 30 dezertérov. 

Zdroj: SITA/AP

7. Vypálená budova v Odese

V máji zažila Ukrajina ďalší krvavý deň. V miliónovom prístave Odesa došlo k drsným stretom medzi proukrajinskými a proruskými demonštrantmi. Počas nich došlo k požiaru v Dome odborov. Obe strany sa obviňujú navzájom. Ukrajinskí vyšetrovatelia naznačujú, že príčinou bola zápalná fľaša z tábora separatistov, Rusi hovoria o páchateľoch z Pravého sektora.

V ohni zahynulo takmer 50 ľudí, niektorí podľahli strelným zraneniam, keďže oba znepriatelené tábory po sebe nehádzali len Molotovove kokteily, ale pálili aj ostrými. Kyjev videl za nepokojmi v Odese provokáciu ruskej tajnej služby. Prvotné správy hovorili aj o vyprovokovaní situácie futbalovými chuligánmi.

Súčasťou udalostí na Ukrajine je i propaganda, ktorá sa šíri z rôznych táborov. 

Zdroj: SITA/AP

8. Čo Ukrajinu čaká?

V nedeľu Ukrajina predčasne volí hlavu štátu, ktorá krajinu povedia nasledujúcich päť rokov. Ich favoritom je "čokoládový kráľ", západoukrajinský oligarcha Petro Porošenko. Zahraničnopolitický analytik Balász Jarábik predpokladá, že voľby vyhrá. To, že má značný náskok pred kandidátkou, bývalou premiérkou Júliou Tymošenkovou, podľa neho svedčí o tom, že v krajine sa pre ruský tlak veci zásadne nezmenilo.

"Potrebujú niekoho, s kým sa dá dohodnúť o mnohých veciach. A tá hlavná dohoda sa bude týkať plynu,“ poznamenal Jarábik.

Otázny je vývoj východu krajiny. To, čo v regiónoch aktuálne vidieť, je podľa analytika krach moci. „Tam ani nebojuje ukrajinská armáda, ale privátne armády,“ pripomenul. Územia dnes do svojej kontroly berú ako separatisti, tak súkromné armády tunajších oligarchov. Prítomná je i národná garda, novovytvorená posila, ktorá podľa Jarábika nemá potrebné skúsenosti, no je lojálna. "Predpokladám, že na východe budú voľby,“ predikuje. Zároveň pripomína, že v regiónoch aktuálne šíria separatisti strach a členovia volebných komisií sú pod nátlakom. 

V hre sú i medzinárodné arbitráže. Oligarchovia totiž pre situáciu na Kryme čelia značným stratám. Odborník pripomína, že dostať Ukrajinu do stability nepôjde bez spolupráce s Ruskom. 

Zdroj: SITA/AP

9. Východná nestabilita

Riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy Róbert Ondrejcsák tvrdí, že prezidentské voľby na Ukrajine sú kľúčovým prvkom pri stabilizácii politického systému krajiny. Podľa neho však nateraz nevyriešia všetky politické a bezpečnostné problémy krajiny.

Nestabilita na Ukrajine je obrovské riziko aj pre Slovensko

"Krym bude naďalej okupovaný, vo východnej a juhovýchodnej časti krajiny bude naďalej existovať značná nestabilita, aj s výraznom ruskou prítomnosťou," hovorí. Ako dopĺňa, nové vedenie bude stáť pred niekoľkými kľúčovými výzvami.

"Po prvé, stabilizovať situáciu na východe. To nemá čisto vojenské riešenie, ale vyžaduje si kombináciu politických a žiaľ aj vojenských riešení. Kyjev musí vojensky reagovať na situáciu, ale nebude to stačiť, bude musieť "zatiahnuť" východoukrajinské regióny do celoštátnych záležitostí, aby aj tamojšie regióny mali pocit, že majú zodpovednosť nie len za vlastný región, ale aj za chod celej krajiny," komentuje.

Ondrejcsák zároveň pripomína, že efektivita vojenských operácií na východe je pomerne nízka a zatiaľ nedokázala dosiahnuť prelomové výsledky v boji proti separatistom, organizovaným a podporovaným Ruskom.

Zdroj: TASR/AP

10. Uľahčiť cestovanie

Nové vedenie však bude musieť riešiť aj to, ako sa chce priblížiť Únii. A to bude vyžadovať čas. Ondrejscák podotýka, že nato, aby si udržalo podporu obyvateľstva, bude musieť prezentovať aspoň čiastkové výsledky, minimálne symbolického významu.

"K tomu patrí napríklad uľahčenie cestovania do EÚ, respektíve urýchlené rokovania o bezvízovom režime pre ukrajinských občanov. Tieto výsledky môžu čiastočne vykompenzovať ekonomické následky nevyhnutnej transformácie na Ukrajine," konštatuje analytik.

Ekonomické opatrenia ale budú mať negatívny dopad na životnú úroveň väčšiny obyvateľov. Ondrejscák predikuje, že v záujme "vyššieho cieľa" bude ukrajinské obyvateľstvo ich následky znášať. "Spoločnosť si však bude vyžadovať výsledky, k najdôležitejším pritom patrí práve pokrok v oblasti víz s Úniou."

Podobne ako Jarábik aj on pripomína, že riešenie situácie na Ukrajine nezávisí výlučne len od ukrajinských predstaviteľov, ale aj od vonkajších aktérov, predovšetkým Ruska a miery zasahovania Moskvy do vnútroukrajinských záležitostí. "V tejto súvislosti bude kľúčový postoj EÚ a transatlantického spoločenstva, či bude schopná a najmä ochotná vyvinúť tlak na Rusko," dodáva.

Stanislava Harkotová

Redaktorka
 

Diskusia

Aký osud predpovedáte Ukrajine?

Najčítanejšie