Nahé telo v korzete prepichnuté klincami, v očiach mrazivý smútok. Aj to bol svet Fridy Kahlo

BRATISLAVA - Znetvorená, ale plná vášne, sily, krásy a hlavne talentu. Svet mexickej maliarky Fridy Kahlo bol pestrofarebný z každej stránky.

Frida Kahlo, maliarka
Magdalena Carmen Frida Kahlo y Calderón prišla na svet 6. júla 1907 v La Casa Azul. Zdroj:profimedia.sk

Prežila prebodnutie tyčou na najchúlostivejších miestach, tridsať rokov žila v bolestiach, jedna operácia striedala druhú. „Chcela som svoje smútky utopiť v alkohole, ale tie mrchy sa naučili plávať,“ napísala po rozvode so svojou životnou láskou. Osud ju nekompromisne spojil so slávnym Diegom Riverom, mužom veľkým telom aj duchom, búrlivákom a sukničkárom. A tak smútky vmiešala do farieb svojich obrazov. Maľovala s neuveriteľným ohňom v srdci, ktorý živilo práve utrpenie. A sex… V posteli striedala mužov i ženy. Neverná iným, verná sebe.

Školu neznášali. Dnes sa o nich učia

Charizmatická žena so zrasteným obočím, kvetmi vo vlasoch, oblečená v dlhej sukni sa narodila pred sto desiatimi rokmi a medzi fanúšikmi jej neprehliadnuteľných obrazov je aj Madonna či Jennifer Lopezová. Napísala pre PLUS 7 DNÍ Monika Mikulcová.

Zdroj: profimedia.sk

Krívajúca rebelka

Nikdy nebola zdravým bezproblémovým dieťaťom. Akoby ju osud postupne pripravoval na ďalšie rany, ktoré mali prísť. Magdalena Carmen Frida Kahlo y Calderón prišla na svet 6. júla 1907 v La Casa Azul, známom ako Modrý dom, na predmestí Mexika. Tretie dieťa nemeckého prisťahovalca Guillerma Kahla a jeho druhej manželky Matilde Calderón y Gonzales už v šiestich rokoch postihla obrna. Otec však zo všetkých štyroch detí najviac lipol práve na malej Fride. Mala oslabenú chrbticu aj pravú nohu, takže krívala, ale nikdy nebola dievčatkom utiahnutým v kúte. S otcom mali vrúcny vzťah. Pomáhala mu vo fotoateliéri, ale sama túžila po dráhe lekárky.

V škole sa kamarátila najmä s chlapcami. Malá rebelka pútala pozornosť menšími výtržnosťami a žartíkmi na adresu učiteľov. Jedného dňa uvidela robustného muža, slávneho mexického maliara, ktorý práve zdobil steny školy nástennými maľbami. Svojho budúceho manžela Diega Riveru.

Vymaľovaná bolesť

Najväčšia fyzická bolesť a obmedzenia ju len čakali. Písal sa 17. september 1925 a osemnásťročná Frida sa práve vracala zo školy autobusom. Zrazu prišiel prudký náraz. Vpálil do nich trolejbus a odvšadiaľ sa ozýval krik. Telo mladej študentky prepichla železná tyč, zabodla sa do boku a vyšla von vagínou. Do nemocnice ju sanitka priviezla v kritickom stave. Roztrieštená panva nebolo jediné zranenie - mala zlomené stavce, rebrá, kľúčnu kosť aj pravú nohu. Znehybnená v sadre preležala mesiace.

Zdroj: profimedia.sk

Príliš dlhý čas a zlé prognózy nielen pre mladého človeka plného života. Vzala si do postele plátno na stojane, do rúk štetce a olejové farby. To milujúci otec nimi zásobil svoje krehké dieťa, aby mu aspoň nejako vyplnil nekonečné dni bolesti. Podarilo sa! Frida sa vrhla na túto sugestívnu arteterapiu a na plátno zachytávala svoje utrpenie.

„Maľujem autoportréty, lebo som často veľmi opustená, pretože ja som osoba, ktorú poznám najlepšie.“ Jej autoportréty nie sú sebazbožštením. Nahé telo v korzete prepichnuté klincami, v očiach mrazivý smútok, pod nimi slzy. Frida na posteli, Frida ubolená, s kvetmi vo vlasoch, neskôr s kosákom a kladivom na hrudi. Obrazy plné farieb, surrealistických motívov a mexického ľudového umenia. Manželka diabla: Zoznámili ich priatelia. Zrejme v roku 1928 jedna z Fridiných mileniek, fotografka a herečka Tina Modottiová, staršia o jedenásť rokov. Vtedy sa už Kahlo ako-tak zotavila zo zranení a začala viesť spoločenský život. Jedného dňa zašla za Riverom so svojimi obrazmi. Pracoval práve na nástennej maľbe pre Národný palác. Ukázala mu svoje plátna a takmer stopäťdesiatkilogramového obra zaujali.

„Nepochybne áno,“ reagoval na otázku, či v nej vidí talent a potenciál. Medzi dvadsaťdvaročnou Fridou a umelcom starším o dvadsať rokov vznikol veľmi dramatický vzťah. Diego ju povzbudzoval v tvorbe a bol jej veľkým fanúšikom. To bol len krok k tomu, aby nadviazali pomer plný vášne.

Naspäť doma. Ukradnuté maľby Van Gogha vrátili do múzea

Diego mal milenky aj v čase, keď sa spoznali. Nezaobišiel sa bez nich ani potom. Frida to vedela, aj tak mu 21. augusta 1929 povedala áno. Jej rodičia sobášom neboli nadšení. Otec dcéru varoval, že Diego je prevtelený diabol. Na druhej strane sa utešovali tým, že bohatý umelec sa o ich dcéru, závislú od lekárskej starostlivosti, postará. Krehké drobné žieňa a veľkého vášnivého Riveru mnohí pre ich fyzické aj duševné rozdiely prezývali slon a holubica.

Zdroj: profimedia.sk

Neverný aj žiarlivý

„Do ich puta sa miešali útrapy a krutosť, ale aj absolútna nevyhnutnosť,“ napísal francúzsky spisovateľ Le Clézio v životopise o slávnej dvojici. Manželia spolu cestovali do Spojených štátov amerických a dúfali, že tam sa podarí Diegovi zohnať viac zákaziek. Frida dvakrát potratila a poznačení týmito ranami a inými peripetiami sa v roku 1934 vrátili do Mexika. Politická situácia v krajine sa upokojila, vzťah dvoch výrazných umelcov nie. Niežeby Frida netušila o mužovom sexuálnom apetíte, ale nevera s jej sestrou bola prisilná káva. Odsťahovala sa od neho a nezostala mu nič dlžná. Bisexuálka Frida Kahlo prežila romániky so ženami aj s mužmi. Medzi jej milencov patril architekt Isamu Noguchi či maďarsko-americký fotograf Nickolas Muray, ktorého fotografie mexickej umelkyne patria medzi jej najznámejšie snímky.

K jej milenkám patrila tanečnica Josephine Bakerová aj speváčka Chavela Vargasová. Náruživému, roztopašnému a nevernému Diegovi manželkine zálety s mužmi vôbec neboli po chuti. Najviac ho však zasiahol jej pomer so starnúcim ruským revolucionárom Levom Trockým, ktorého si veľmi vážil.

Zdroj: profimedia.sk

Nevera s Trockým

Mexiko dvadsiateho storočia sa nieslo v znamení ľavičiarskych ideí. Podľahli im najmä intelektuáli, medzi nimi Rivera a Frida. Horliví členovia komunistickej strany sa stali obdivovateľmi Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v Rusku aj Leva Trockého, ktorý sa po Leninovej smrti v roku 1924 stal vodcom opozície.

FOTO: Čo poviete na trošku inú Monu Lízu? Galéria vystavuje zlé umenie

Stalin ho však v nástupníctve porazil a vyšachoval zo straníckeho vedenia, neskôr aj z komunistickej strany. Na rodnej hrude sa stal nežiaducim. V Mexiku mal však dobrodinca Diega Riveru, ktorý mu u prezidenta Lázara Cárdesa vybavil azyl. Ruský revolucionár priplával v januári 1937 s manželkou Nataliou Sedovovou. Úprimne sa tešili z pohostinnosti mexických umelcov v ich krásnej vile plnej farieb, v ktorej ich hostitelia často navštevovali. Aj zo zahraničia pokračoval v boji proti stalinskému režimu, ale neveľmi úspešne. V tvári sa mu zračilo sklamanie a smútok. Rozhodne to nebol žiadny búrlivák ako jeho mexický obdivovateľ Rivera. Napriek tomu päťdesiatosemročný Trockij počas dlhých rozhovorov o politike a filozofii podľahol čaru jeho manželky. Do knižiek, ktoré si požičiavali, si vkladali lístočky. Zviedla Frida starnúceho revolucionára, aby sa pomstila nevernému manželovi? Ktovie. Rozhodne tento románik Diega poriadne nahneval. Jeho žena a politický idol mu nasadili parohy. S manželkou sa ešte viac odcudzili a maliar požiadal o rozvod. Aj Trockého Natalia musela prehltnúť horkú slinu. Práve ona odhalila ich pomer a navrhla manželovi rozvod. Ten však nechcel prísť o ženu, ktorá pri ňom stála roky.

Zdroj: profimedia.sk

Prosil o odpustenie a spálil ľúbostné listy, ktoré si s Fridou vymieňali. Mexickú maliarku však nevynechali ani z dohadov o jeho smrti - Trockému roztrieštil hlavu sekerkou na ľad Ramán Río Mercander. S atentátnikom sa Frida stretla deň pred vraždou. Náhoda? Spoluúčasť na zločine jej však nikto nedokázal.

Ani s ním, ani bez neho

Po rozvode s Riverom svoj žiaľ utápala v alkohole. Neúspešne. Bolesť - duševná ani fyzická - neprechádzala. Z pracovnej stránky sa jej však darilo. Trockij ju zoznámil s francúzskym surrealistom Andrém Bretonom, ktorý jej pomohol s prvou výstavou za hranicami. Jej obrazy sa predávali a získala finančnú nezávislosť. Lenže túžba po Diegovi neutíchala. Opäť sa vzali, tentoraz Frida zmierená s tým, že nikdy nebude len jej. „Možno sa očakáva, že budem lamentovať nad tým, ako som musela trpieť s mužom ako Diego. Ale nemyslím si, že brehy rieky trpia, lebo nimi preteká rieka, ani to, že zem trpí tým, že na ňu padá dážď, či atóm tým, že uvoľňuje svoju energiu,“ napísala. Po pár rokoch slávy začala Frida opäť umelecky aj zdravotne upadať. Od roku 1950 po početných operáciách bola napokon odkázaná na vozík. V roku 1953 jej museli amputovať pravú nohu. Jej zdravotný stav bol čoraz horší.

Tajomstvo da Vinciho matky: Bol slávny maliar synom africkej otrokyne, či chudobnej talianskej siroty?

Strácala chuť do života, preto sa v súvislosti s jej skonom špekulovalo o samovražde. V roku 1954 dostala zápal pľúc a v noci z 12. na 13. júla zomrela. Nechcela byť pochovaná. „Strávila som príliš veľa času poležiačky… Len ho spáľte!“ povedala o svojom tele dávno pred smrťou. „Modrý dom“, v ktorom sa narodila a žila od roku 1941 do smrti, Diego Rivera daroval štátu, dnes je v ňom Múzeum Fridy Kahlo. V roku 2002 americká režisérka Julie Taymorová nakrútila biografický film Frida, so Salmou Hayekovou v hlavnej úlohe.

Zdroj: profimedia.sk

Plus 7 dní
 

Diskusia

Najčítanejšie