Návštevu slávneho Tádž Mahalu môžu prekaziť nechutné úskoky miestnych podnikavcov

BRATISLAVA/AGRA - Pri výbere hotela v Agre zjavne nie je rozumné riadiť sa iba dielami obľúbených spisovateľov.

India, Tadz Mahal, cestovanie
Tádž Mahal je symbol Indie, symbol lásky, vznešenej architektúry, symetrie, turistického ruchu a symbol neoriginálnych, stále sa opakujúcich fotografií. Zdroj:Pavol Straňák

Lôžka v kupé A1 First Class z Adžmeru do Agry sú pohodlné, klimatizácia chladí na plný výkon, takže pripravené hrubé deky a prikrývky nachádzajú svoje opodstatnenie. Osemhodinová cesta nočnou Indiou by napriek tomu mohla ubiehať aj plynulejšie - ruší nás vytrubovanie rušňovodiča. Trúbi preventívne, aby predišiel prípadnej zrážke s posvätným hovädzím dobytkom. Ale drobnou nepríjemnosťou si nenecháme pokaziť náladu. Už o chvíľu nás predsa čaká historické centrum Indie s povestným Tádž Mahalom.

Bohatá história

Agra v západnom Uttarpradéši, niekdajšom hlavnom meste Indie, predstavuje jeden z vrcholov turistického Zlatého trojuholníka na severe ľudnatej krajiny. Ďalším je Dillí a tretím Džajpur. V roku 1504 sa na území dnešnej Agry usídlil sultán Sikandar Lódi. Na brehoch rieky Jamuny vybudoval veľké mesto, ktorého výhodná poloha mu umožňovala dozerať na boje prebiehajúce v rôznych oblastiach jeho ríše. Informácie uviedol týždenník PLUS 7 DNÍ.

Navštívte Benátky, Liverpool, Kotor. Kým nie je neskoro

Dynastia Lódiovcov tu sídlila viac ako dvadsať rokov, kým v bitke nepadol posledný sultán Ibrahim Lódi. Agru obsadil Humajún. Urobil to bez násilia, za čo ho odmenili klenotmi - medzi nimi bol diamant Koh-i-Noor - Hora svetla -, ktorý je dnes súčasťou britských korunovačných klenotov, osadený v korune kráľovnej matky. Počas obdobia vlády Humajúnovho syna Akbara Veľkého (1556 - 1605) bola Agra na vrchole rozmachu. Ale ani po ňom nenasledoval prudký úpadok, naopak, mesto prosperovalo aj ďalšie dve storočia. Neskôr sa dostavili viaceré vojny, v dôsledku ktorých sa menili vládcovia Agry - až po Britov. Na stanici Agra Cantt si v mori zelených tuk-tukov náhodne jeden vyberieme. Ako inak, zelený. Tabuľa s cenami za dopravu nám ušetrí čas, ktorý bežne pri takýchto príležitostiach premárnime na nekonečné vyjednávanie.

Zdroj: Pavol Straňák

Vyberieme sa do hotela Sidhártha, zvolili sme si ho podľa názvu. Román Sidhártha od Hermana Hesseho je môj obľúbený, knihu mám vždy starostlivo uloženú v batohu. V reštaurácii ukrytej v átriu hotela si dáme ryžu so zeleninou a vyberieme sa, ako inak, do Tádž Mahalu. To ešte netušíme, že návšteva jedinečnej pamiatky sa nám poriadne skomplikuje. Prechádzame na motorovej rikši most cez rieku Jamuna. Na brehu rieky oproti Tádž Mahalu nachádzame dokonale upravené záhrady ponúkajúce množstvo príjemných miest na únik pred zhonom mesta. Pri rieke je udržiavaná časť záhrad obohnaná plotom a ten strážia policajti. Zabraňujú návštevníkom zájsť do tesnej blízkosti rieky. Nerozumieme tomuto opatreniu, ale napokon ho s obrovským sebazaprením dodržíme. Pristavíme sa pri vodičovi rikše a opýtame sa ho na možnosti návštevy Tádž Mahalu, chránenej pamiatky UNESCO a jedného zo siedmich novodobých divov sveta. Muž nás rýchlo uzemní. „Dnes je piatok, mauzóleum je zatvorené,“ vysvetlí. „Ešte pred šiestimi rokmi bol každý piatok voľný vstup. Využívali to všetci. Chodilo veľa ľudí z Indie aj veľa turistov zo zahraničia.“ Potom si miestne úrady uvedomili, že tak prichádzajú o milióny rupií a rozhodli sa piatkyTádž Mahal uzavrieť. „Čo už, pôjdeme zajtra,“ rozlúčili sme sa s mužom.

Pavúky ako ľudská dlaň aj vyprážané červíky ako liek na astmu. Tak vyzerá adrenalín v strede sveta

Zlatý fonendoskop

Ale do mauzólea sa nedostaneme ani zajtra, ani počas niekoľkých nasledujúcich dní. V noci nás zmôže lámka v kostiach a žalúdočné ťažkosti. Ráno, v čase, keď sme mali stáť v rade na lístky pri západnej bráne Tádž Mahalu, sadáme do tuk-tuku a ideme k doktorovi s naozaj krátkym menom - J. Je to veľký vzdelaný chlap s okuliarmi, so zlatým fonendoskopom a švajčiarskymi hodinkami. Po krátkom vyšetrení a skontrolovaní zdravotného poistenia sa dozvieme predbežnú diagnózu - máme črevnú infekciu. Skončí sa to hospitalizáciou, dostávame infúzie, berú nám vzorky krvi, takisto potrebujú vzorky moču a stolice, čo pre nás nie je problém.

Zdroj: Pavol Straňák

Pri výbere hotela v Agre zjavne nie je rozumné riadiť sa iba dielami obľúbených spisovateľov. Náš prípad totiž nie je ojedinelý. Médiá informovali o viacerých kauzách, keď sa zahraniční turisti nakazili jedlom v hotelových reštauráciách. Existuje pritom závažné podozrenie, že v otrave má prsty hotelový personál, ktorý má dohodu s miestnymi súkromnými klinikami. Za mierny úplatok im zabezpečujú pravidelný prísun dobre poistených zahraničných pacientov. Aby aj na zlatý fonendoskop zostalo. V momente pochopíme, prečo nám v hoteli tak rýchlo a ochotne poskytli adresu lekára. Samozrejme, podobné podvody sa ťažko dokazujú. V reštaurácii stačí pridať niečo do jedla, dokonca aj v päťhviezdičkových hoteloch sa podľa miestnych médií stalo, že džús trochu zriedili vodou, ktorá u nezvyknutého cudzinca okamžite spôsobí otravu. Nedávno prípad dvoch Britov spôsobil veľké haló a začala sa ním zaoberať polícia. Ibaže vyšetrovanie neprinieslo žiadne výsledky.

Konečne v mauzóleu

Tádž Mahal je symbol Indie, symbol lásky, vznešenej architektúry, symetrie, turistického ruchu a symbol neoriginálnych, stále sa opakujúcich fotografií. Mogulský kráľ Šahdžahán pociťoval veľký žiaľ nad smrťou svojej manželky Mumtáz Mahal, ktorá zomrela krátko po pôrode ich štrnásteho dieťaťa v roku 1631. Panovník mal bohaté skúsenosti s navrhovaním palácov aj pevností a v roku 1632 začal s výstavbou povestnej stavby. Zamestnal viac ako 20-tisíc robotníkov, remeselníkov i kaligrafov z celej Ázie.

Zdroj: Pavol Straňák

Stavbu dokončili v roku 1653. Má štvorcový pôdorys na mramorovej základni so štyrmi minaretmi v každom rohu, s centrálnou kupolou vysokou 55 metrov, zakončenou mosadznou vežou. Celé dielo má mimoriadne bohatú reliéfnu výzdobu s tulipánmi, narcismi, ružami, arabskými veršami. Využíval sa mramor, ónyx, ametyst, lapis lazuli, tyrkys, jadeit, krištáľ, koral, perleť - všetko dovážané zo vzdialených častí kontinentu. Najnovšie výskumy zistili, že Tádž Mahal nie je ani tak symbol lásky, ale za jeho vybudovaním bola snaha kráľa Šahdžahána porovnať sa s bohom. Nedávne štúdium zložitého kaligrafického diela totiž odhalilo, že okrem hrobky veľkolepá stavba mala byť akási pozemská variácia nebeského raja s trónom pre boha. Archeologické vykopávky na opačnom brehu rieky Jamuna poukazujú na ďalšiu zaujímavú teóriu.

Je tu ako na Havaji, ale oveľa príjemnejšie. Hovoria o Jakušime zahraniční turisti

Priamo oproti Tádž Mahalu mala vyrásť druhá verzia veľdiela v čiernom. To by však skôr naznačovalo, že Šahdžahán predsa len chcel zvečniť svoju lásku. Stavba čiernej farby s rovnakým pôdorysom ako Tádž Mahal by patrila jemu a svetoznáme biele mauzóleum manželke Mumtáz Mahal. Monumentálne stavby by stáli vedľa seba, vystavené na obdiv celému svetu. Na druhej strane, aj nad silou Šahdžahánových romantických citov sa vznášajú otázniky. Zomrel vraj ako 74-ročný po divokých orgiách. Predávkoval sa ópiom a afrodiziakami.

Zdroj: Pavol Straňák

Špinavá voda

Dopoludnie trávime v pevnosti Agra s mohutnými hradbami z červeného pieskovca. Podobne ako dva kilometre vzdialený Tádž Mahal leží v blízkosti rieky. Nebyť silného smogu, mohli sme sa kochať v nádhernom pohľade na architektonický skvost Šahdžahána. Vidno iba obrysy mauzólea a minaretov. S výstavbou pevnosti začal sultán Akbar. Prvú časť dokončili v roku 1573 a ruku k dielu priložili aj nasledujúce generácie panovníkov. Náš starý známy Šahdžahán vybudoval väčšinu hlavných budov, posledný slávny cisár Aurangzeb dostaval mohutné opevnenie.

Milujete festivaly a fascinujú vás originálni ľudia? Brighton je pre vás to správne miesto

Pevnosť má polkruhový pôdorys, je vo veľmi dobrom stave a nachádza sa tu mnoho majstrovských staviteľských diel. Večer obchádzame opevnenie Tádž Mahalu, prichádzame do východnej časti až k brehu rieky Jamuna. Presne tu sme pred niekoľkými dňami zo záhrad na opačnom brehu rieky zahliadli prievozníka s člnom. Prievozník sa objavuje aj teraz, zatiaľ čo desiatky žien ovinutých do farebných látok vykonávajú rituálnu očistu a spúšťajú na znečistenú hladinu drievka so zapálenými sviecami. S prievozníkom si dohadujem krátku plavbu. Slnko zapadá, rieka pomaly tečie, odpadky s ňou. „Jediný mám povolenie voziť turistov na rieke, robím to už tridsať rokov,“ povie nám to bez hrdosti v hlase, akú sme očakávali. Prezradí nám, že zajtra je sviatok sávitrí a ľudia sa budú umývať v rieke. Pri pohľade na špinu vo vode nás strasie. „Bude to stopäťdesiat rupií,“ povie nám prievozník na rozlúčku. Ráno prichádzame na breh Jamuny neskoro, takže žiadnu očistu v odpadkoch už nevidíme, zato prievozník má čln plný turistov.

Zdroj: Pavol Straňák

Plus 7 dní
 

Diskusia