Navštívte Benátky, Liverpool, Kotor. Kým nie je neskoro

BRATISLAVA - Organizácia UNESCO sa začiatkom júla v poľskom Krakove bude na svojom pravidelnom výročnom stretnutí zaoberať aj takýmito prípadmi. Viaceré pamiatky z jej zoznamu chráneného svetového dedičstva totiž neprežívajú práve najlepšie časy. Vrátane niektorých ikonických.

cestovanie, unesco, pamiatky
Benátky. Zdroj:profimedia.sk

Pokiaľ ide o ochranu svetového dedičstva, UNESCO má vypracovaný systém výstrah a konkrétnych krokov. Ak odborníci organizácie dospejú k názoru, že niektorá z pamiatok je ohrozená, informujú o tom krajinu, kde sa miesto nachádza, a požiadajú ju o nápravu. V prípade, že štát varovanie dlhodobejšie ignoruje, UNESCO zaradí prírodný či kultúrny skvost na zoznam ohrozeného dedičstva. Ak sa ani potom situácia nezlepší, pamiatka môže nadobro stratiť chránený status.

Treba však povedať, že ide o krajné riešenie, po ktorom UNESCO siahlo v dejinách len dva razy - zo zoznamu vyškrtlo údolie rieky Labe v Drážďanoch, kde sa miestne úrady rozhodli postaviť most, a útočisko priamorožca arabského v Ománe. Informácie uviedol týždenník PLUS 7 DNÍ.

Pavúky ako ľudská dlaň aj vyprážané červíky ako liek na astmu. Tak vyzerá adrenalín v strede sveta

Svetové kultúrne dedičstvo spravidla ohrozujú vojnové konflikty, aj preto v posledných rokoch na zoznam ohrozených pamiatok pribudli viaceré miesta v Líbyi, Sýrii, Jemene či Iraku. Občas sa však podobnému osudu nevyhnú ani unikátne miesta v Európe. V takých prípadoch hrozbou spravidla nie sú boje, ale peniaze alebo - presnejšie - snaha zarobiť ich. Či už prostredníctvom developérskych projektov, alebo masovej turistiky. Pred výročným stretnutím UNESCO v Krakove sa v súvislosti s ohrozením najviac skloňujú tri európske mestá - Benátky, Liverpool a čiernohorský Kotor.

Zdroj: profimedia.sk

Ťažko skúšané Benátky

Mesto povestných kanálov a jedinečného karnevalu čelí jednej hrozbe za druhou - od znečistenia cez stratu identity až po záplavy. Vážne výhrady má aj UNESCO, znepokojujú ho najmä obrovské výletné lode, záplava turistov aj škody spôsobené krehkému ekosystému benátskej lagúny. Už vlani to vyzeralo, že originálne severotalianske mesto sa dostane na zoznam ohrozeného svetového dedičstva, do spoločnosti pamiatok tretieho sveta sužovaných vojnou, ale nakoniec sa podarilo hrozbu odvrátiť. Aj keď údajne len vďaka šikovnosti talianskej diplomacie. V Krakove by už ani tá nemusela stačiť.

Čo konkrétne organizácia vyčíta Benátkam? V prvom rade sú pre ňu tŕňom v oku obrovské výletné lode kotviace priamo v starom meste. „Posúvajú mesto za hranicu environmentálnej udržateľnosti a vážne narúšajú kvalitu života miestnych občanov,“ píše sa v správe z roku 2014. UNESCO preto žiada zakázať obrovským plavidlám vstup do lagúny, čo však nie je také jednoduché. Miestna asociácia výletných lodí argumentuje, že práve Benátky držia celé ich odvetvie v Jadrane nad vodou a poskytujú prácu päťtisíc ľuďom.

Zdroj: profimedia.sk

Jej predstavitelia zmietli zo stola návrh vybudovať nový terminál pred vstupom do lagúny. Alternatívou sú nové trasy, tie sa však nepozdávajú ochranárom. Naďalej totiž počítajú s kotvením lodí v lagúne, takže životné prostredie bude stále trpieť.

FOTO: Máte radi extrémy? Nazrite na najteplejšie a najchladnejšie miesta na Zemi

Ľudia odchádzajú

Problémom sú však aj turisti. V Benátkach žije asi 55-tisíc ľudí, pričom ročne navštívi mesto až tridsať miliónov turistov. Ich obrovský nápor sa stáva neúnosným. Najmä v starom meste je to hlava na hlave, cez povestné mosty sa občas vôbec nedá prejsť. V hre sú viaceré plány, ako sa s tým popasovať, uvažuje sa dokonca o spoplatnení centra mesta, prípadne aspoň Námestia svätého Marka. Nie všetci však s tým súhlasia.

Každodenné nájazdy návštevníkov majú neblahý účinok aj na miestnych obyvateľov. Ceny bývania dosahujú astronomické hodnoty, pričom mimo odvetvia turistiky nie sú žiadne pracovné príležitosti. Výsledkom je, že miestni ľudia Benátky opúšťajú. „Kultúru masovej turistiky nemôžeme tolerovať,“ tvrdí pre denník The Guardian Jonathan Keates, šéf organizácie Benátky v ohrození.

„Od roku 1970 počet obyvateľov klesol o polovicu. Ak klesne pod 40-tisíc, Benátky prestanú byť životaschopným žijúcim mestom.“ Preto podľa neho okrem manažovania náporu turistov bude nevyhnutné zvýšiť turistické dane, poskytnúť úľavy na bývanie, podporiť malé podnikanie. „Benátky potrebujú obyvateľov v uliciach. Aby sa deti hrali na námestiach, dôchodcovia sedeli na lavičkách, ako je to typické pre talianske mestá.“

V každom prípade je najvyšší čas niečo robiť. V tomto smere je zaujímavý názor módnej návrhárky Vivienne Westwoodovej: „Ak nedokážeme zachrániť Benátky, potom nedokážeme zachrániť ani svet.“

Výstavba v Kotore

UNESCO má výhrady aj k ďalším chráneným miestam zo svojho zoznamu. Okrem Benátok sa v posledných mesiacoch v súvislosti s preradením na zoznam ohrozených pamiatok spomínali napríklad chorvátske Plitvické jazerá či Dubrovník. Ale najviac to má nahnuté čiernohorský Kotor. Mesto v malebnom zálive Kotorská boka je na zozname chráneného dedičstva od roku 1979 vďaka stredovekému centru s nádhernými palácmi a pevnosťami. UNESCO však už vyše desať rokov varuje Čiernohorcov, že o poklad sa dostatočne nestarajú.

Je tu ako na Havaji, ale oveľa príjemnejšie. Hovoria o Jakušime zahraniční turisti

Podobne ako Benátkam im vyčíta kotvenie obrovských výletných lodí v blízkosti starého mesta a nekontrolovaný rozvoj turistiky, ale hlavne neúnosnú výstavbu. „Kotorské paláce sa dostávajú do tieňa moderných betónových bytoviek,“ píše agentúra Reuters. Nové stavby poburujú aj niektorých miestnych ľudí. „Pripomínajú mrakodrapy s plagátmi navrchu, sú hrozné,“ tvrdí Olivera z neďalekej obce Dobrota.

Zdroj: profimedia.sk

Na vlaňajšom stretnutí v Turecku vyslali Čiernej Hore posledné varovanie, aby s Kotorom niečo robila. Vláda v Podgorici sa na poslednú chvíľu naozaj rozhýbala. Od apríla je v platnosti dočasný zákaz výstavby, je však otázne, či to bude stačiť. Ako informuje Reuters, začiatkom apríla napriek zákazu sa začala výstavba viacerých turistických objektov, navyše v Kotore, ako na celom čiernohorskom pobreží, sú veľkým problémom čierne stavby.

Situáciu dodatočne komplikuje politická situácia v krajine, keďže v oblasti Kotoru je pri moci opozícia. Politici sa tak navzájom obviňujú, že kauza UNESCO sa zneužíva na vyrovnávanie politických účtov. Pred niekoľkými týždňami sa dokonca objavila iniciatíva na vyhlásenie autonómie celej oblasti.

Vyškrtnú Liverpool?

V súčasnosti je na zozname ohrozeného svetového dedičstva UNESCO 55 miest, z čoho v Európe sú len tri - srbské kláštory v Kosove, katedrála v Gruzínsku a historické centrum mesta Liverpool. Práve tomu by sa mohlo stať, že ho zo zoznamu nadobro vyškrtnú. Organizácia podľa britskej tlače vydá v Krakove varovanie, že ak Liverpool neurobí požadované zmeny v plánovanom projekte obnovy prístavnej štvrte v hodnote 5,5 miliardy libier, mesto v roku 2018 vyradia zo zoznamu chráneného svetového dedičstva.

Milujete festivaly a fascinujú vás originálni ľudia? Brighton je pre vás to správne miesto

Časti anglického mesta sú na zozname UNESCO od roku 2004. Ťažkosti sa dostavili v roku 2012, keď sa mesto rozhodlo obnoviť prístavnú štvrť, kde okrem iného chcú vybudovať apartmánový komplex aj terminál pre výletné lode. Organizácii sa na ňom nepozdávalo viacero vecí, napríklad žiadala stanoviť maximálnu výšku nových budov. Preto Liverpool presunula na zoznam ohrozeného dedičstva a vyzvala Veľkú Britániu, aby „zastavila vydávanie stavebných povolení, ktoré môžu mať negatívny vplyv“.

Zdroj: profimedia.sk

V januárovej správe vláda podľa BBC uviedla, že neboli vydané žiadne povolenia, ktoré by mohli spôsobiť škodu. Ibaže UNESCO sa s takýmto vysvetlením neuspokojilo, takže Liverpoolu teraz hrozí definitívne vyškrtnutie. „Status medzinárodného chráneného dedičstva nielenže celosvetovo zviditeľňuje Liverpool, ale prináša turistov,“ povedala pre BBC Henrietta Billingsová z organizácie Save Britain’s Heritage. „Jeho strata by bola medzinárodnou hanbou a veľmi drahou chybou.“

Plus 7 dní
 

Diskusia

Najčítanejšie