Tichomorské peklo: Pol roka zvádzali Japonci s Američanmi kruté boje o malý kúsok ostrova Guadalcanal

BRATISLAVA - Guadalcanal, pôvodným názvom Isatabu, leží v juhozápadnom Pacifiku a s rozlohou okolo 6 500 štvorcových kilometrov je najväčší zo Šalamúnových ostrovov.

vojna, Tichomorie
Pol roka zvádzali Japonci s Američanmi kruté boje o malý kúsok ostrova Guadalcanal. Archívne foto Zdroj:profimedia.sk

Z väčšej časti ho pokrýva tropický dažďový prales na strmých úbočiach aktívnej sopky Popomanaseu. O tento nehostinný a v podstate bezvýznamný kúsok pevniny uprostred oceána, na ktorom žilo iba pár tisíc domorodcov a misionári, sa počas druhej svetovej vojny strhla neľútostná bitka medzi Spojenými štátmi americkými a Japonskom. Trvala pol roka, od 7. augusta 1942 do 7. februára 1943, a vyžiadala si desaťtisíce obetí. Napísal pre PLUS 7 DNÍ Vladimír Hudák.

O Guadalcanal, ktorý nie náhodou nazvali príslušníci americkej námornej pechoty tichomorským peklom, sa zúrivo bojovalo na súši, vo vzduchu i v okolitých vodách, kde sa odohralo sedem veľkých námorných súbojov. Mnohí odborníci ich považujú za rozhodujúce v celej vojne v Tichom oceáne.

Všade sa váľali mŕtve telá. Rusi odhalili utajované dokumenty z vojny v Poľsku

Na konci bojov stratilo Japonsko nielen ostrov, ale aj nadvládu v Tichomorí, ktorú získalo po útoku na americkú námornú základňu na Havaji 8. decembra 1941. Nebolo síce ešte definitívne na kolenách, no z porážky sa už nespamätalo.

Zdroj: profimedia.sk

Pokorení páni Pacifiku

Po zničení časti amerického tichomorského loďstva v Pearl Harbore sa stali Japonci pánmi v Tichom oceáne. Išli od víťazstva k víťazstvu a postupne sa zmocňovali britských, francúzskych a holandských kolónií. Ohrozovali Austráliu, Nový Zéland aj Indiu. Vláda v Tokiu, ba i skúsený admirál Isoroku Jamamoto, ktorý bol strojcom všetkých úspechov, podľahli opojeniu o svojej neporaziteľnosti a prestali reálne posudzovať situáciu.

Jamamoto osudne zaváhal v bitke pri atole Midway, ktorý Američania považovali za hlavný bod svojej obrany proti japonskému loďstvu. Tam sa mohlo rozhodnúť. Jamamoto totiž disponoval do tých čias najmohutnejším loďstvom v Tichom oceáne. Tvorilo ho 165 vojnových hladinových lodí a osemnásť ponoriek. Bol však príliš sebavedomý a nesústredil na útok celú svoju flotilu, proti ktorej by Američania nemali šancu. Do boja poslal iba najväčšie lietadlové lode Akagi, Kaga, Hirjú a Sorjú. Velili im síce najlepší japonskí admiráli, no nestačilo to.

Admirál Chester Nimitz, najvyšší veliteľ americkej tichomorskej flotily, vďaka rozlúšteniu japonských námorných kódov o Jamamotových plánoch dopodrobna vedel. Nedal sa vlákať do pripravovanej pasce. Výsledkom bolo, že Japonsko prišlo počas jediného dňa o všetky štyri lietadlové lode, asi tristo lietadiel a, samozrejme, najskúsenejšie posádky. Ku dnu išiel aj ťažký krížnik Mikuma.

Šesťdňová vojna stála vyše 20-tisíc životov. Konflikt medzi Izraelom a arabskými štátmi dodnes nevyriešila

Pomer síl v Pacifiku sa razom zmenil. Japonci stratili prevahu v počte lietadlových lodí aj v počte kvalitných pilotov, prišli o strategickú iniciatívu a museli prejsť z ofenzívy do obrany. A čakala ich ďalšia rana.

Operácia Watchtower

Krycí názov Strážna veža prischol napokon útoku na ostrov Guadalcanal. Hoci pôvodný cieľ bol iný. Obsadenie ostrovov Santa Cruz a Tulagi, kde si Japonci vybudovali letisko pre hydroplány aj prístav pre vojnové lode a kde bolo sídlo miestneho japonského veliteľstva. Všetko sa zmenilo, keď sa 4. júna 1942 vrátilo na základňu americké prieskumné lietadlo, ktoré urobilo niekoľko záberov aj nad Guadalcanalom. Po ich vyhodnotení bolo zrejmé, že Japonci majú na severnom pobreží už takmer pred dokončením štartovacie a pristávacie dráhy. Funkčné nepriateľské letisko na Guadalcanale by predstavovalo katastrofu. Japonské bombardéry mohli z neho ohrozovať dopravu medzi Amerikou a Austráliou, aj americké základne v južnom Tichomorí. V hlavnom štábe admirála Nimitza preto ihneď rozhodli. Hlavný cieľ operácie Watchtower je Guadalcanal! Tulagi treba dobyť popri tom.

Zdroj: profimedia.sk

Invázne loďstvo zdvihlo kotvy posledný júlový deň roku 1942. Siedmeho augusta sa námorná pechota vylodila na ostrove. Jedenásťtisíc mužov.

Niekdajší námorný pešiak Gordon Gayle spomína: „Celé týždne nás pripravovali na to, ako sa Japonci dokážu dobre zamaskovať, akí sú výborní vojaci. Narazili sme však len na malý odpor.“

Rozostavané letisko dokonca obsadili bez boja. Všetci boli prekvapení, že Japonci sa stiahli. Na mieste nechali všetky zásoby vrátane veľkého množstva potravín a tiež vybavené obytné priestory. Letisko pomenovali Henderson Field. Na počesť majora, ktorý hrdinsky zahynul pri jednom z neúspešných náletov na japonské loďstvo v bitke pri Midwayi.

Vytvorili niekoľko obranných línií, zakopali sa a čakali na protiútok. Dva dni sa nedialo nič. Z obranných pozícií sledovali aj námornú bitku, v ktorej Američania utrpeli najväčšiu porážku v dejinách. Ku dnu v nej išli ťažké krížniky - tri americké a jeden austrálsky. Potom prišlo peklo. Pechota sa ocitla na ostrove bez podpory lodí a Japonci prešli do protiútokov.

Fanatické nasadenie

Boje boli neuveriteľne kruté. Viacerí pamätníci spomínali najmä na jednu noc, 21. augusta 1942. Na Hendersonovo letisko vtedy zaútočilo vyše osemsto Japoncov. Velil im plukovník Kjanoó Ičiki. Arogantný a tvrdohlavý dôstojník hnal svojich mužov v jednej vlne za druhou proti zakopaným guľometom a delám. Bez ohľadu na straty. Padli všetci jeho vojaci, Američania mali 35 mŕtvych. Ičiki na druhý deň spáchal samovraždu.

„Niektorých našich nezvestných chlapcov sme nachádzali bez hlavy. Tá bola odťatá, napichnutá na tyč a umiestnená na viditeľné miesto,“ spomína William Barlow. „Zúrili sme.“ John Wukovits ho dopĺňa: „Aj my sme potom do konca vojny dodržiavali zásadu - nebrať nijakých zajatcov.“

FOTO: "Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr," povedal Ronald Reagan presne pred 30 rokmi

Zaujímavá a veľavravná je tiež správa, ktorú poslal z Guadalcanalu generálmajor Vandegrift generálporučíkovi Holcombovi: „Pán generál, ešte som nepočul ani nečítal o takom spôsobe boja. Tí ľudia sa odmietajú vzdať. Ranený čaká, kým sa na neho nepríde niekto pozrieť, a potom roztrhá seba aj toho druhého ručným granátom.“

Tvrdé súboje zvádzali medzi sebou nad Guadalcanalom aj letci. Zrodilo sa v nich nejedno americké letecké eso. Napríklad major John Smith, dvadsaťsedemročný veliteľ americkej jednotky na Hendersonovom letisku. Keď odchádzal z Guadalcanalu, mal na svojom konte devätnásť zostrelov a na rovnošate najvyššie vyznamenanie - Medailu cti.

Zdroj: profimedia.sk

Alebo dvadsaťjedenročný poručík Jefferson DeBlanc. Na ostrov prišiel ako nováčik. „Na stíhačke, v ktorej som mal bojovať proti Japoncom, som mal nalietaných menej ako desať hodín,“ spomínal vo filmovom dokumente. Napriek tomu sa DeBlanc vrátil hneď zo svojho prvého boja ako letecké eso. Zostrelil päť nepriateľských strojov. Posledné dva už na ceste späť, takmer bez paliva. „Stúpal som proti ich strmhlavému letu. Keď ma uvideli, ešte zrýchlili,“ opisuje situáciu. Stlačil spúšť a videl, ako sa jednému z nich rozletel motor. „Niečo také som nikdy nevidel. Preletel som troskami pred sebou, počul som, ako mi narážajú do vrtule a do krídiel. Ale nič sa mi nestalo, stále som svoj stroj ovládal a motor stále išiel.“

Potom naňho zaútočil druhý stíhač. Obaja prudko klesali k hladine. DeBlanc sa tesne nad hladinou pokúsil o vývrtku a vyšlo mu to. Japonec sa pokúsil o to isté, ale nezvládol to. „Preletel tesne okolo mňa. Pozreli sme sa jeden na druhého. Jeho tvár by som spoznal aj dnes. Môžete si myslieť, že som blázon, ale každý, kto počas vojny niekoho videl a potom zabil, vie, o čom hovorím.“

Jamamotov koniec

Hendersonovo letisko Japonci nikdy nedobyli. V bojoch prišli o vyše dvadsaťtisíc vojakov a nemálo lodí. Príliš vysoká cena. Tak sa rozhodli ostrov opustiť. Bolo to na rozkaz admirála Jamamota, ktorý už nemienil zvyšovať straty bez patričného efektu.

Vojnová trofej: Počas druhej svetovej vojny sa milióny žien stali obeťami brutálneho násilia

Evakuácia vyšla Japoncom naozaj dokonale. Začiatkom februára 1943 priplával k ostrovu krížnik v sprievode niekoľkých torpédoborcov. Neboli to však posily ako predtým. Naopak. Päťtisíc vojakov odviezli z ostrova bez toho, aby si to niekto všimol. Potom ďalších. Až 8. februára Američania zistili, že sú na Guadalcanale takmer sami.

„Guadalcanal bol veľmi zlou bitkou. Neviem, čo robiť ďalej. Vôbec ma neteší stáť pred mojimi dôstojníkmi a mužmi, ktorí tvrdo bojovali bez strachu pred smrťou,“ napísal Jamamoto svojmu priateľovi admirálovi Micumimu Šimizovi. Netušil, že do konca života mu už veľa času nezostáva.

Trinásteho apríla 1943 zachytili Američania rádiogram s podrobným plánom inšpekčnej cesty admirála Jamamota na Šalamúnove ostrovy. Mienil sa počas nej zastaviť aj na ostrove Ballale južne od Bougainville, kde sa zotavovali zvyšky japonských oddielov po porážke na Guadalcanale. Admirál sa chcel osobne poďakovať vyčerpaným mužom za ich statočnosť. Už to nestihol.

Z Bieleho domu vydali rozkaz na operáciu Vengeance (Pomsta). Osemnásteho apríla 1943 predpoludním zaútočili americké stíhačky na Jamamotovu letku. Úspešne. Po niekoľkých dňoch našli medzi troskami v džungli telo admirála a pri ňom samurajský meč. Bol mŕtvy ešte skôr, ako jeho lietadlo dopadlo na zem.

Plus 7 dní
 

Diskusia

Najčítanejšie