Božský ostrov neďaleko Šanghaja. Môžete sa tu hodiny prechádzať po pláži úplne sami

ŠANGHAJ - Tisícročný strom, Budhov spev aj princezná, ktorá sa vrátila zo záhrobia. Vitajte na čínskom Putuó-šane.

Putuo-san, ostrov, Cina
Putuó-šan delí od zvyšku súostrovia štvorkilometrový prieliv. Zdroj:Juraj Červenka

Iba pol dňa cesty od rušného a preplneného dvadsaťmiliónového Šanghaja vo Východočínskom mori leží čarovný kus zeme, Číňanmi nazývaný Božský ostrov. Hornatý Putuó-šan porastený bujnou zeleňou s množstvom starobylých chrámov, preniknutý liečivým vzduchom a presiaknutý slastnými vôňami kvetín. Nie, nepreháňame, veď práve na Putuó-šane sídli bohyňa milosrdenstva, láskavá Kuan-jin.

Ako z čínskych malieb

Už cesta zo Šanghaja na Putuó-šan je podľa PLUS 7 DNÍ predohrou krásneho cestovateľského zážitku. Najprv po moste dlhom 35 kilometrov - najdlhšou stavbou svojho druhu na svete vedúcou ponad more - prekonávame zátoku Chang-čou. Potom vďaka kratším, no tiež úchvatným architektonickým dielam „skáčeme“ z ostrova na ostrov a postupujeme do hĺbky subtropického súostrovia Čou-šan.

Bohatým bral a ukradnuté rozdeľoval chudobným. Aj drogoví díleri majú svojho svätého

Náš autobus prechádza viac než sto metrov nad morskou hladinou, v hĺbke sledujeme rybárske lode i rozmerné nákladné plavidlá naložené kontajnermi, zatiaľ čo zvodidlá sa nám zdajú krehké a nepríjemne nízke. Putuó-šan delí od zvyšku súostrovia štvorkilometrový prieliv, preto záverečnú fázu cesty absolvujeme v dvojposchodovej výletnej lodi prevážajúcej najmä pútnikov z rôznych častí „ľudovej republiky“.

Zdroj: Juraj Červenka
 

„Putuó-šan s jeho najvyššou horou patrí medzi štyri posvätné vrchy čínskeho budhizmu. Pútnici sem prichádzajú už viac než tisíc rokov, viacerí významní duchovní tu v priebehu stáročí mali zriadené svoje pustovne. Keď vystúpite, všade pocítite akúsi dokonalosť a prácu vyššej sily,“ s bázňou v hlase, avšak prekvapujúco dobrou angličtinou, tvrdí pán v stredných rokoch, bankový úradník z veľkomesta Nanking. Zároveň sa spolu pozeráme na monumentálnu sochu bohyne Kuan-jin - osvietenú bytosť, niekdajšiu princeznú, ktorá sa podľa legendy vrátila z ríše mŕtvych, aby pomohla svojmu otcovi dostať sa zo smrteľnej choroby, hoci práve on ju dal predtým zavraždiť. V závere krátkej plavby rozpoznávame koleso neustáleho putovania a znovuzrodenia v ľavej dlani pozlátenej Kuan-jin. Na Putuó-šane platí zákaz takmer akejkoľvek dopravy, pútnikov po ostrove prepravujú mikrobusy, dokonca i bicykle môžu používať iba miestni obyvatelia, ktorých tu žije približne tritisíc.

Najlepšie možnosti spoznávania miestnych zákutí však ponúka chôdza. Atmosféra ostrova pripomína výjavy zo starobylých čínskych malieb - jemný dážď strieda lejak, napokon sa mračná trhajú a ustupujú slnku. Ako sa voda vyparuje z miestnych lesov, stáročné chrámy obkolesené zeleňou pôsobia ešte tajomnejšie a mystickejšie. Mnohé vznikli v prosperujúcich časoch dynastie Ming približne pred štyrmi či piatimi storočiami, základy niektorých na svojich miestach stáli už pred rokom 1000. Chodníky občas vedú hustým bambusovým porastom, v jemnom vánku ich listy charakteristicky šumia.

Paríž umelcov. Ukážeme vám, kde bývali slávni speváci, maliari a revolucionári

Tisícročný gáfrovník

Voľné priestranstvá medzi jednotlivými kláštormi a chrámami vypĺňajú menšie i rozľahlé vodné plochy a umelé jazerá. Občas na ich hladine pristane štíhla volavka. Pár týchto elegantných vtákov sledujeme, keď s roztiahnutými krídlami a ohnutým dlhým krkom presvištia okolo kamennej pagody. Bohatú flóru naokolo tvoria mnohé druhy statných stromov, predovšetkým vždyzelené gáfrovníky využívané v liečiteľstve, ale aj ginká či fikusy, elegantné ihličnaté nohovce a palmy.

Zdroj: Juraj Červenka

Ak chodník smeruje k nejakému zo stromov, chodec musí využiť malú obchádzku, mostík či schody popod konár. Pravidlá zväčša určuje príroda. Zastavujeme sa pri približne tisícročnom starom gáfrovníku, s korunou širokou neuveriteľných 40 metrov a kmeňom s priemerom viac než dva metre. Konáre tejto gigantickej dreviny pripomínajú vztýčené končatiny akéhosi mnohorukého obra. Útly vráskavý starček s veselou iskrou v očiach nás upozorňuje na neprestajný kolobeh života, keď ukazuje, ako z obrovského pňa vyrastá výhonok. Neraz spomíname na slová o dokonalosti,harmónii a diele vyšších síl, ktoré sme počuli počas našej plavby na ostrov.

Budhov spev

Na nádvoriach i sálach všetkých chrámov - zhodne zasvätených milosrdnej ochrankyni - sa striedajú davy veriacich. Ľudia kľačia pred sochami bohyne, mnohí prinášajú finančné dary. Pútnici majú zväčša naponáhlo, chcú totiž v priebehu dňa navštíviť toho čo najviac, keďže ich pobyt na ostrove je väčšinou krátky. Úklon, blesková modlitba a ide sa ďalej. Navyše pokladajú za správne všade zanechať aspoň skromný dar a na tento účel majú vo vreckách rozmenené peniaze na najmenšie čínske bankovky - jednojüanovky.

FOTO: Hra svetla pod morskou hladinou. Nahliadnite do mexickej jaskyne

Kuan-jin totiž vypočuje prosby a náreky trpiacich, navyše ochraňuje matky a ich deti. Kult Kuan-jin nám nápadne pripomína uctievanie Panny Márie v našich európskych končinách. Skutočne bol čiastočne poznačený príchodom španielskych či portugalských misionárov a kolonizátorov do Východnej Ázie v 16. storočí. Našťastie nás čas netlačí a vychutnávame si aj menej navštevované miesta, neraz ukryté v lesíkoch povedľa hlavných chodníkov. Čarovné sú najmä malé temné jaskyne nasiaknuté aromatickým pachom vonných tyčiniek, prirodzene, aj v nich objavujeme malé podobizne Kuan- jin. Do jednej z jaskýň dolieha hluk vĺn rozbíjajúcich sa o neďaleké skalnaté pobrežie. Obyvatelia ostrova tvrdia, že zvuk vodnej masy pripomína prenikavý spev Budhu. Z inej štrbiny medzi skalami, pár stoviek metrov ďalej, vyviera prameň. V minulosti podľa legendy poskytoval živú vodu, alchymisti z nej vraj dokonca vyrábali zázračné tabletky nesmrteľnosti.

Zdroj: Juraj Červenka

Lesy a pláže

Domáci obyvatelia žijú v dedine na južnej strane ostrova, predelenej úzkym zalesneným horským hrebeňom. Počas večerov sem párkrát zájdeme, časť skromných pohostinstiev ponúka návštevníkom rybie špeciality. Stačí ukázať na nejakú z rýb či chobotníc a o pár desiatok minút máte pokrm na stole. V dedine s fádnymi neomietnutými bytovkami zažívame jedinú zlú skúsenosť inak s veľmi milými ľuďmi z ostrova Putuó-šan. Ulovené morské živočíchy nielenže držia natlačené v malých plastových lavóroch, ale pracovníci reštaurácií s nimi často zaobchádzajú kruto.

Na chodníku vidíme vyhodeného malého úhora, ako lapá vzduch, pričom pomaly zomiera. Aj preto radšej volíme vegetariánsku stravu v stánkoch pri prístave. Po desiatej hodine celý ostrov pôsobí vyľudnene, keďže pútnici už odpočívajú v hoteloch a ubytovniach. Osamotení kráčame na izbu, nočnú prechádzku nám uľahčujú pouličné lampy vyzdobené pozlátenými svastikami - náboženskými symbolmi harmónie.

Zdroj: Juraj Červenka

Na streche ostrova

K chrámu pod najvyšším bodom celého ostrova, do výšky takmer tristo metrov nad morom, vedie 1 034 vysokých schodov. Pri strmom výstupe ich pozorne počítame. Niektorí veriaci pokľaknú po každom treťom schode, aby sa pomodlili. Dokonca nosia špeciálne návleky a chrániče. „More dodnes ovplyvňuje tunajší život, občas sa stane, že lode na Putuó-šan nepremávajú niekoľko dní.

Návštevu slávneho Tádž Mahalu môžu prekaziť nechutné úskoky miestnych podnikavcov

Pútnici tu uviaznu alebo sem vôbec nedocestujú, čo je problém, ak máte pobyt presne naplánovaný,“ vraví predavač ovocia a sladkých jazmínových koláčov, pričom jeho slová nám prekladá jeden z usmievavých turistov zo Šanghaja. Z výšky pôsobí Putuó-šan takmer ako neobývaný, väčšinu stavieb totiž ukrývajú koruny stromov. Pobrežie miestami lemujú žiarivo žltkasté pieskové pláže, ich rozľahlosť azda ešte lepšie vynikne z výšky než pri chôdzi po ich jemnom piesku. „Tá v popredí nesie meno Pláž tisíc krokov, menšia ďalej je Pláž sto krokov a celkom vzadu vidieť Zlatú pláž,“ vysvetľuje predavač, zatiaľ čo k nám dolieha neutíchajúci vtáčí škrekot. Harmonicky pôsobiaci Putuó- šan si dokonca vyhliadli filmári pri natáčaní kultového čínskeho seriálu Cesta na západ, v našich končinách známom ako Opičí kráľ.

Zdroj: Juraj Červenka

Na ostrove Putuó-šan sme napokon strávili štyri dni a za ten čas sme stretli iba jedného neázijského turistu, aj preto nás ostatní návštevníci často so záujmom pozorovali. Napokon sa po celodennej ceste naspäť ocitáme v úplne inom svete. Svetelné reklamné pútače žiaria v slabnúcom večernom svetle, pouličný hluk vnímame obzvlášť citlivo, s davom ľudí vstupujeme do priestorov šanghajskej podzemnej dráhy. Putuó- šan sa už teraz zdá taký vzdialený.

Plus 7 dní
 

Diskusia

Najčítanejšie