OČAMI Vladimíra Bačišina: Mravný význam Veľkej noci

KOMENTÁR - V tomto roku Veľkú noc, najdôležitejší kresťanský sviatok na počesť vzkriesenia Ježiša Krista, oslávili v rovnaký deň katolíci, ale aj pravoslávni veriaci. V ruskom jazyku sa veľkonočné sviatky označujú slovom Pascha. Pochádza z názvu židovského sviatku „Pesach“. V starogréčtine je slovo „pascho“, ktoré znamená trpieť. V aramejskej skupine semitských jazykov, ktoré boli rozšírené v lokalite súčasnej Sýrie, existovalo pomenovanie sviatku písach.

Rusko velka noc
V Rusku je stredobodom pozornosti omša v Chráme Krista Spasiteľa v Moskve, ktorú aj tohto roku slúžil Patriarcha Kirill v noci zo soboty na veľkonočnú nedeľu. Zdroj:AP/SITA

PRÍHOVOR PATRIARCHU

Patriarcha Moskovský a celého Ruska - Kirill sa pred veľkonočnými sviatkami prihovoril ku všetkým veriacim: „Drahí bratia a sestry, srdečne vám všetkým gratulujem k Veľkej noci a obraciam vašu pozornosť na starobylý pozdrav, vykonávaný nevyčerpateľnou duchovnou silou a radosťou: „Christos voskres!“

V Rusku je stredobodom pozornosti omša v Chráme Krista Spasiteľa v Moskve, ktorú aj tohto roku slúžil Patriarcha Kirill v noci zo soboty na veľkonočnú nedeľu. Chrám Krista spasiteľa postavili na počesť víťazstva Ruska nad Napoleonom v roku 1812. Chrám zbúrali 5. decembra 1931, keď v Sovietskom zväze vládol Josif Džugašvili, používajúci prezývku Stalin, čo znamená človek z ocele.

OČAMI Vladimíra Bačišina: Kto je parazitom v Bielorusku?

V apríli roku 1988 - 1000. výročie krstenia Ruska, vznikla v Moskve iniciatívna skupina, ktorá presadzovala obnovu chrámu. Motívom skupiny bola myšlienka pokánia. Reálne sa chrám začal obnovovať až v roku 1996. Otvoril sa na pravoslávny Nový rok, v noci zo 6. na 7. januára 2000.

Povedzme si, ako sa veriacim v Chráme Krista Spasiteľa tohto roku prihovoril v slávnostnom posolstve Patriarcha Moskovský a celého Ruska Kirill. Všetkým zablahoželal k sviatku.

Zdroj: AP/SITA

Povedal: „Všetci sme dnes počuli slová Jána Zlatoústeho: Kristus je Svetlo a žiadna tma nie je schopná toto Svetlo pohltiť alebo zničiť. Čo je to za svetlo? Je to svetlo Božieho slova. Toto slovo môžu ignorovať, môžu sa z neho vysmievať, tváriť sa že neexistuje. Toto slovo však existuje a žiadna tma ho nemôže odstrániť.“

OČAMI Vladimíra Bačišina: Boľševici sa vrátili do Ruska, platila ich nemecká vláda

Tohto roku veľkonočnú omšu v Chráme Krista Spasiteľa strávil aj prezident Ruskej federácie Vladimír Putin. Pri príležitosti veľkonočnej nedele sa obrátil v občanom: „Veľký sviatok Veľkej noci má zvláštny mravný význam, nesie v sebe nehasnúce svetlo viery, napĺňa srdcia ľudí radosťou, láskou, snahou o dobro. Veľkonočné slávnosti, ktoré vo veľkom prebiehajú v celej krajine, nás vracajú k stáročným tradíciám predkov a napomáhajú presadeniu v spoločnosti nemenných duchovných hodnôt a ideálov.“

HISTÓRIA SVIATKU

História tohto náboženského sviatku má svoje korene vo veľmi dávnej histórii. Pred piatimi tisícmi rokov, judejské plemená oslavovali Pesach ako sviatok otelenia dobytka, potom ho spájali so začiatkom žatvy a neskôr s odchodom (exodom) Židov z Egypta.

Exodus (odchod) je biblický mýtus o zotročení Židov (Izraelitov) v starom Egypte a o ich odchode na základe vôle Boha pod vedením Mojžiša.

Zdroj: AP/SITA

Pred odchodom prikázal Mojžiš zarezať a upiecť jahňatá a ich krvou označiť príbytky Židov. Všemohúci v noc pred odchodom zabil všetko prvorodené, deti aj dobytok v celom Egypte, okrem označených príbytkov. Slovo pasách znamená obísť, minúť. Kresťania vkladajú do sviatku iný význam. Oslavujú ho v súvislosti so Vzkriesením Ježiša Krista. Bol ukrižovaný v deň osláv Pesachu v Jeruzaleme. Jeho telo bolo pochované v umelej jaskyni. O dva dni vstal z mŕtvych.
V prvých storočiach kresťanstva sa Veľká noc a Pesach oslavovali v jeden a ten istý deň.

OČAMI Vladimíra Bačišina: Fake ako skaza v mediálnom priestore

V roku 325 nášho letopočtu do mesta Nikéj v Malej Ázii zvolal cisár Constantinus I. Prvý nikajský biskupské konzílium, ktoré rozhodlo, že kresťania nemajú Veľkú noc oslavovať v ten istý deň ako Židia Pesach. Vtedy sa rozhodlo, že Veľká Noc Krista sa má oslavovať v prvú nedeľu po prvej polnoci, nasledujúcej po jarnom rovnodennosti. Ak polnoc pripadá na sobotu, alebo nedeľu, oslava sa presúva na nedeľu o týždeň neskôr.

V roku 1054 sa kresťanská cirkev rozdelila na katolícku, so sídlom v Ríme, a pravoslávnu, so sídlom v Konštantínopole. Katolíci a pravoslávni Veľkú noc oslavovali v jeden a ten istý deň. Veľkonočná bohoslužba bola najprv v sobotu večer, ale v XIV. storočí sa zmenila liturgia. Bohoslužba sa preniesla na pondelok ráno.

Zdroj: AP/SITA

V roku 1582 bulou pápeža Gregora XIII. zaviedli nový, gregoriánsky kalendár, ten nahradil Juliánsky kalendár, ktorý 45 rokov pred našim letopočtom zaviedol Gaius Julius Caesar. Rozdiel medzi jednotlivými kalendármi bol trinásť dní.  Čas od času Veľkú noc oslavujú v jeden deň pravoslávni aj katolíci.

S oslavami pravoslávnej Veľkej noci je spojené pečenie špeciálnych koláčov, v ruštine majú názov „kulič“, ale aj maľovanie varených vajíčok. To je spojené so starými kultmi, v ktorých vajíčko symbolizovalo Slnko a nový život.

Slovania mali podobný sviatok, ktorý pripadal na jarné obdobie. Spájali ho s jarnou rovnodennosťou. Slovania si v zime uctievali umierajúcich a na jar ožívajúcich. Hlavnou myšlienkou jarných slovanských sviatkov bolo víťazstvo nad smrťou.

Galéria 13 fotografií

Vladimír Bačišin

 

Diskusia

Najčítanejšie