VIDEO: Utečenecký tábor zblízka: V Európe sme v bezpečí, chceme späť svoj domov

BERG - Modré unimobunky si už mnohí, ktorí prechádzajú cez bývalý hraničný priechod, ani nevšímajú. Sú však domovom desiatok utečencov. Tí na tomto mieste prežijú až niekoľko mesiacov zo svojho života. Z domovov vyhnala vojna aj Aimana, Muhannada a Mohameda, ktorí sa s nami porozprávali.

utecenci, berg, tabor
Takto to vyzerá za plotom. Zdroj:NMH/Tony Štefunko

Na mieste bývalého hraničného priechodu medzi Slovenskom a Rakúskom, v obci Berg, vyrástlo v auguste 2015 zariadenie pre ľudí utekajúcich pred vojnou.

Miestni ho neradi označujú ako tábor. Evokuje im to spomienky na vojnový konflikt v Európe. Na mieste preto tabuľu s nápisom Asyllager či Fluchtlingsheim nenájdete.  

Miesto, ktoré Bratislavčania míňajú vcelku často, malo byť pôvodne prechodným domovom pre približne 60 ľudí. Počas roka sa ich tam vystriedalo niekoľko stoviek.

Sýria, Irak, Irán

V týchto dňoch tam žije zhruba 44 ľudí pôvodom zo Sýrie, Iraku či Iránu.

V neďalekom Hainburgu sú tiež početné komunity imigrantov. Tou najväčšou je turecká, za ňou nasleduje slovenská.

Samospráva obce Berg rátala s tým, že takto odbremenia preplnenú kapacitu zariadenia v Traiskirchene, ktoré je vzdialené približne 80 kilometrov.

Obyvatelia Bergu s umiestnením tábora súhlasili. Nespokojné hlasy sa ozývali najmä zo slovenskej strany. Slovensko pritom do procesu nemalo žiadnu právomoc zasiahnuť.

Učia sa jazyk

Utečenci, ktorí sú na mieste ubytovaní, slovenskú hranicu prekročiť nemôžu. V opačnom prípade ich môže polícia zadržať a vrátiť späť do Rakúska. Práve tam sú oficiálnymi čakateľmi na azyl.  

Denná rutina obyvateľov zariadenia spočíva podľa ich slov najmä vo vzdelávaní. Niekoľkokrát týždenne majú kurzy nemčiny a francúzštiny. Vo štvrtok chodia na týždňové nákupy.

Presvedčili sme sa, že viacerí z nich hovoria po anglicky. Znalosť nemčiny im má pomôcť integrovať sa v novom prostredí. Jazyk preto považuju pre ďalší pobyt v Európe za kľúčový.   

Zdroj: Tony Štefunko / NMH

"Nemecky sa učím štyri mesiace. Zatiaľ sa mi pletú anglické a nemecké slová. Jazyk má aj iný systém," hovorí Muhannad z vojnou zničeného mesta Aleppo.

Jeho pohľad pritom smeruje na tabuľu s nemeckými slovíčkami a ich skloňovaním. Nemčinu vstrebáva aj dvadsaťročný Aiman.

"Z kníh a učebníc mi to ide oveľa ľahšie," povedal nám, ukazujúc na učebnicu nemčiny, ktorú mal v ruke.  

Kurzy nemeckého jazyka však nie sú jedinými formami vzdelávania, ktoré Muhannad, Aiman a ďalší absolvujú.

Prednášky pre potenciálnych azylantov vysvetľujú napríklad spôsoby a demokratické princípy, podľa ktorých v európskych krajinách žijeme.

Dozvedajú sa aj o existujúcom daňovom systéme. Dôležitou témou je vzťah a postavenie žien a mužov v spoločnosti. Rovnako rovnoprávnosť oboch pohlaví. V praxi citlivé témy.

Keďže v ich domovine žili celkom inak - a mnohí stále zastávajú názor, že ženy napríklad nemajú pracovať. "Ja som ten, ktorý má prinášať do domu peniaze," netají sa jeden z nich. 

Novinár nie je moslim

Naša prítomnosť v tábore spôsobovala medzi jej obyvateľmi neprehliadnuteľnú nedôveru.

"Na prítomnosť novinárov nie sú zvyknutí," vysvetľoval nám správca zariadenia.

Napriek tomu sme boli prizvaní na jeden z kurzov. Tam panovala už uvoľnenejšia atmosféra. Medzi prvými sa rozhovoril Aiman. Mladý novinár, ktorý je v Bergu približne štyri mesiace.

"Chcem hlavne nasledovať môj sen. V Sýrii som pracoval ako novinár, dúfam, že sa mi to podarí aj tu. Doma som písal o politickom systéme v našej krajine, o vojne, korupcii, nezmyselných fanatických skupinách, ktoré na našom území operujú," začal odkrývať svoj príbeh Aiman.

Zoči-voči Islamskému štátu

Podľa vlastných slov sa práve pre výkon svojho povolania dostal do rúk Islamského štátu.

"Vzali mi fotoaparáty aj kamery. Mám šťastie, že som vôbec tu. Stále mi tvrdili, že ak som novinár, tak nie som moslim," povedal mladík.

Po niekoľkých hodinách strávených s utečencami sa ľady pohli. I keď iba mierne. Nad šálkou kávy sa Sýrčania akoby osmelili.

Nie však všetci. Stále ich bolo iba pár, ktorí o svojich pohnutých  a vojnou poznačených osudoch dokázali hovoriť.

Oáza pokoja po práci.Oáza pokoja po práci. Zdroj: Tony Štefunko / NMH
Muhannad, ktorý sa v meste Aleppo živil ako dizajnér, sa zamýšľal nad osudom svojich blízkych. Myšlienky stále smerovali k jeho desaťročným synovcom.

"Raz, keď sme šli spolu nakupovať, vybuchla kúsok od nás bomba. Všade okolo boli kusy ľudských tiel. Keď sa mi podarí s nimi telefonicky spojiť, spomíname na to. Smutné je, že tieto deti si budú pamätať len vojnu," pokračoval v opise.

Podľa jeho slov mal v Sýrii rozbehnutú slušnú kariéru. Jeho dielňu aj majetok ale zabrali opozičné sily. Brániť sa nemal ako. Odišiel preto do oblasti, ktorá je ovládaná armádou Bašára Asada.

Tam vznikli ďalšie problémy. Ak tu chcel žiť, musel nastúpiť do armády. "Odmietol som bojovať. Nechcel som, tak som musel ujsť," dodal Muhannad a zahľadel sa do prázdna.

Matka mu situáciu tají

Smutné spomienky na svoje rodné mesto má aj Mohamed. Ten nám opísal bombardovanie, počas ktorého mu zahynul rodinný príslušník.

"Vedel som, že je tam strýko, utekal som k nemu, myslel som si, že ho zachránim. Našiel som už ale iba zmrzačené telo. Nedokázali sme ho identifikovať," opísal ďalšiu tragédiu. 

V jednej veci sa zhodli všetci. Chcú sa raz vrátiť domov. Teraz ale nevedia, či budú mať kam.

"Nádej tu je vždy. Je ale ťažké nad tým uvažovať. Územie, kde som býval, okupujú fanatické organizácie," povedal Aiman.

"Ak sa mi podarí spojiť s mamou, hovorí mi, že je v poriadku - a nič sa nedeje. Občas ale v diaľke počuť aj tak výbuchy. Nemôžem často spať. Myslím na to, čo sa deje doma," vysvetľuje Mohamed.

Jeho rodina je stále v Aleppe. Práve na podnet matky z vojnovej zóny ušiel. 

Zdroj: Tony Štefunko / NMH

Cesta každého z nich bola podobná. Trvala celé mesiace, išlo sa pešo, nákladnými autami, loďami. Okrem peňazí si nevzali takmer nič. Tie sa veľmi rýchlo míňali.

Každý prechod a každá hliadka nastavovala pri nich ruku. Peniaze platili rovnako prevádzačom, ako aj mužom v uniformách.

"Loď, ktorou sme museli ísť, nemala podľa mňa skončiť na brehu. To bol takmer náš koniec," opísal svoje skúsenosti Muhannad.

Jeho cesta do Rakúska trvala takmer rok a pol. Niekoľko mesiacov prežil na hraniciach v Srbsku.

Neskôr počas prechodu skončil v maďarskom väzení. Strávil tam približne mesiac. Podmienky v Bergu sú pre neho malou výhrou.

"Nemôžeme sa sťažovať. Neprelietavajú tu stíhačky. Spím bez myšlienky na strašný hluk počas bombardovania," zamyslel sa Muhannad pri tom, ako nás previedol po zariadení.

Milióny odišli z domova

S migráciou sa stretávame desiatky rokov. Najsilnejšia migračná vlna od II. svetovej vojny zasiahla Európu v lete 2015.

V tomto období putovali aj Aiman, Muhannad a Mohamed. Niektorí sú preč z domova takmer dva roky.  

Posledné údaje zo štatistického úradu Eurostat hovoria, že najviac žiadostí o azyl zaznamenali v druhom štvrťroku 2016 v Nemecku, a to 187-tisíc.

Medzi ďalšie krajiny, kam imigranti najčastejšie putujú, patrí Taliansko (27-tisíc žiadostí), Francúzsko (18-tisíc žiadostí), Maďarsko (takmer 15-tisíc žiadostí) a Grécko (12-tisíc žiadostí).

V druhom kvartáli 2016 prišlo najmenej žiadostí na Slovensko, a to presne desať. Eurostat upozorňuje, že nevybavených žiadostí je stále viac ako milión.

Podľa údajov OSN k 30. septembru 2016 je zaregistrovaných 4,8 milióna utečencov. A to len zo Sýrie. 

Galéria 18 fotografií

Simona Gulisová

 

Diskusia