Zdrvujúci príbeh, ktorý si privlastnila iná autorka

BRATISLAVA, PR ČLÁNOK - Na pultoch kníhkupectiev sa objavil príbeh, ktorý čakal na vydanie v autorkinom rodnom jazyku viac ako 30 rokov. Osud poetky a spisovateľky Dagmar Hilarovej poznamenal pobyt v terezínskom gete. Jej denník, ktorý si neprávom prisúdila iná autorka, už získal tri významné medzinárodné ocenenia.

Zdrvujúci príbeh, ktorý si privlastnila iná autorka

Krátko pred dovŕšením pätnásteho roka života bola budúca česká poetka a spisovateľka Hilarová transportovaná do terezínskeho geta. Strávila tu viac ako dva roky a po celý ten čas si písala denník. V jej zápiskoch je zaznamenané všetko o živote v koncentračnom tábore.

Z pohľadu mladého človeka, ktorý by mal byť plný ideálov, je opis o to realistickejší. Prvá veľká láska, priateľstvá, utrpenie, bezvýchodiskovosť situácie. To všetko je opísané v terezínskom denníku, ktorý vychádza aj v slovenskom jazyku pod názvom Nemám žiadne meno, ako si to jeho pravá autorka vždy priala.

Po návrate z koncentračného tábora chcela Hilarová zaistiť vydanie svojho denníka. Rukopis zverila s dôverou a tiež čiastočne vzhľadom k neznalosti jazyka holandskej spisovateľke  Miep Diekmannovej. Tá sa zachovala neserióznym spôsobom, denník vydala v holandskom jazyku a knihu označila za svoje dielo. Boj českej autorky s holandskou stranou bol neúspešný.

Originál rukopisu a nezvratné dôkazy o autorstve zanechala autorka vo svojej poslednej vôli svojmu synovi, ktorý vydaním knihy plní posledné prianie svojej matky. Za autorstvo Dagmar Hilarovej sa postavil tiež Jiří Pavel (brat spisovateľa Otu Pavla), ktorý je jednou z hlavných postáv príbehu a terezínskou láskou autorky. Kniha Nemám žiadne meno, vydaná pod menom Miep Diekmannovej, získala už tri významné literárne ocenenia.

Denník je doplnený o nádherné autorkine básne, ktoré zanechajú v čitateľovi ešte hlbší dojem z celého príbehu.

Zdroj: Vydavateľstvo Fragment

Red Kult
 

Diskusia

Najčítanejšie