Život v nemocnici robia znesiteľnejším. Dobrovoľníci

Bratislava - Sterilné a vážne prostredie nemocníc, kde sa liečia dlhodobo chorí pacienti, sú na prvý pohľad ponurým miestom, uzavretým pred súcit...

Zdroj: SITA

Bratislava - Sterilné a vážne prostredie nemocníc, kde sa liečia dlhodobo chorí pacienti, sú na prvý pohľad ponurým miestom, uzavretým pred súcitnými pohľadmi verejnosti. No málokto tuší, že na tieto miesta dobrovoľne prichádzajú odvážlivci, ktorí sa rozhodli sprevádzať - sprvoti neznámych - ľudí v ich chorobe.

Na Slovensku dobrovoľníkov, ktorí svojou prítomnosťou roztýlia dospelých i detských pacientov, zastrešuje napríklad Dobrovoľnícka skupina Vŕba pôsobiaca v Onkologickom Ústave sv. Alžbety v Bratislave. Dobrovoľníci sa však túlajú aj oddeleniami v Martine či Košiciach.

Kým na Slovensku je dobrovoľníctvo najmä pod patronátom cirkví, slobodnejšiu tvár mu dali susedia Česi. Tí dobrovoľníctvo sprofesionalizovali skze koordinátorov, ktorí pôsobia ako súčasť nemocníc a zúčastňujú sa na poradách zdravotných sestier a lekárov. Ich úloha je však rovnaká - vniesť ľudský element medzi štyri biele nemocničné steny.

Rok 2011 bude v Európe rokom dobrovoľníctva

Špecialisti na ľudský kontakt

"Dobrovoľník sa má v prvom rade zamerať na to, čo je zdravé, nie na to, čo je choré. Okolo choroby sa v nemocnici točia všetci ostatní profesionáli, dobrovoľník je špecialista na ľudský kontakt," hovorí Karin Pospíšilová, koordinátorka centra Lékořice - samostatného dobrovoľníckeho oddelenia, ktoré už niekoľko rokov pôsobí v priestoroch pražskej Thomayerovej nemocnice.

Úloha dobrovoľníka je jasná - spríjemniť pacientovi čas. Porozprávať sa s ním, v prípade detského pacienta vymyslieť hru. Každý dobrovoľník môže prispieť svojou troškou - sterilné prostredie spestrí tým, čím vie.

"Máme napríklad skúsenosť, že dobrovoľníčka piekla s pacientmi koláče. Bolo to úžasné, keď namiesto pachu moču, pachu nemocnice sa navôkol ľudí rozvoňala odrazu vanilka," spomína si koordinátorka Lékořice.

Zdroj: DS Vŕba

Chvíľa prítomnosti

A tak na izbách oddelení pre chronických pacientov počuť spev, svoj priestor dostali v pražskej fakultnej nemocnici aj keramické dielne. Riaditeľ dokonca dobrovoľníkom dovolil priniesť si so sebou psíka. "Zooterapia je neuveriteľná vec. Ľudia sa so psíkmi vedia zahrať, rozptýlia sa, potešia sa z neho. Presne o tom je táto činnosť. Treba sa zamerať na prítomný moment."

Dobrovoľník by podľa Pospíšilovej s pacientom nemal riešiť to, prečo ochorel a čo s ním bude ďalej, či sa vylieči. "Mal by sa sústrediť na to, čo je teraz. Mal by sa pacienta opýtať, o čom sa chce zhovárať, čo chce robiť. Samozrejme, musí vedieť, koľko si toho na seba môže nabrať."

Zároveň pripomína, že aj pre dobrovoľníkov platia isté pravidlá. "Nesmú robiť veci, za ktoré je niekto planení. Napríklad nesmú kŕmiť pacientov, upratovať po nich, nakupovať za nich, na to sú v nemocnici sociálni pracovníci," vysvetľuje.

Prečítajte si: Víťazstvom nad rakovinou sa boj nekončí

Dobrovoľník: Nedávame falošné nádeje

Na Slovensku je zatiaľ dobrovoľník málo etablovaná persona. A to nielen v nemocnici. Ako hovorí Peter Krajniak, dobrovoľník v martinskej fakultnej nemocnici, jeho službu charakterizuje spontánnosť. "Robíme, čo momentálne treba, či sa len tak porozprávame, alebo prinesieme drobný nákup, všetko vzniká z rozhovoru s pacientmi."

Zdroj: DS Vŕba

Petra Krajniaka priviedla na oddelenie ťažko chorých pacientov vlastná skúsenosť s chorobou, ako ale pripomína, k niektorým veciam musí mať človek vzťah.

"Často sa hovorí o empatii, myslím si, že empatii sa nedá naučiť, musíme ju mať vrodenú. Cieľom dobrovoľníka určite nie je dávať niekomu falošné nádeje a rozprávať, že to bude dobré. Vravíme, že treba dôverovať lekárom a hľadáme východiská, čo sa ešte v živote dá robiť, aby to pacientovi prinieslo radosť, ale aj radosť jeho okoliu."

Ako hovorí, aj on sám dobrovoľníči pre veľkú radosť.

"Vždy som sa hľadal v charitatívnom uplatnení, a potom som zistil, že existuje takáto služba v nemocnici. Moja predstava bola, že deťom prečítam rozprávku alebo sa porozprávam so staršími a to bude všetko. Ale moja prvá služba bola pri pacientovi, ktorý mal po operácii otvorenú lebečnú kosť, aby sa jeho mozog mal po krvácaní, kde rozpínať. Bolo to ťažké, začal som mu hovoriť o sebe. Je zaujímavé, že človek v rozhovore s ťažko chorými ľuďmi prichádza na toľké riešenia zložitých životných situácií..."

Kto môže a kto nemôže

Dobrovoľníkov by ste našli asi v štyridsiatke českých nemocníc, na Slovensku je dobrovoľnícke centrum skôr rarita. Ako hovorí Alžbeta Mračková, koordinátorka DS Vŕba, ročne sa ako dobrovoľník pre sprevádzanie ťažko chorých pacientov na onkológii v Bratislave hlási zhruba 40 ľudí záujemcov, vyberú desať až pätnásť z nich. Každý následne prejde špeciálnym školením. 

Zdroj: DS Vŕba

"My sme špecifický prípad, keďže naši dobrovoľníci sa stretávajú s pacientami s rakovinou, čo môže byť veľmi zaťažujúce, pretože rakovina sa často spája so smrťou. Máme preto aj veľmi prísne kritéria výberu," vysvetľuje.

Dobrovoľník musí mať vek nad 18 rokov, musí si vedieť týždenne vyhradiť pre pacientov čas od 2 do 3 hodín. Samotný dobrovoľník by nemal byť chorý a chorý by nemal byť nikto z jeho blízkych. "Dávame si pozor aj na to, aby záujemca nebol v procese smútenia za blízkym človekom. Pretože títo ľudia sú veľmi citliví." Dobrovoľník by mal mať jasný postoj k smrti, mal by byť psychický zdatný niesť zložitý osud iného človeka.

Nie sú z kameňa

Alžbeta Mračková pripomína, že v tejto službe si človek musí byť vedomý toho, že osudy iných si so sebou môže odnesť domov.

"Ako ľudia nie sme z kameňa. No radíme našim dobrovoľníkom, ako sa môžu chrániť, že sa majú venovať aktivite, ktorá ich nabudí. Kúpia si kvety, sladkosť, niektorí sa pustia do okopávania záhrady, idú na prechádzku so psom, alebo tú záťaž jednoducho vysprchujú."

Dobrovoľníctvo v tejto oblasti znásobuje podľa koordinátorky ľudské kvality. "Čo to berie? Asi voľný čas, ale skôr mám pocit, že to ľuďom veľa dáva. Dozvedia sa mnohé veci o sebe, o vlastných silách, o kvalitách iných ľudí a v budúcnosti vedia následne zvládať ťažké veci a pomáhať v skutočne krízových a smutných situáciách."

O dobrovoľníkoch: Köszönöm, Anikó, znie v ruinách obce Devecser

 

Diskusia

Najčítanejšie